- Clint Eastwoodova promiskuita odhaľuje morálne slabosti v jeho osobnom živote.
- Podpora potratov v Hollywoode ukazuje na zneužívanie žien mocnými mužmi.
- Ženy, ktoré odmietli potraty, sú v histórii filmu vzácne a obdivuhodné.
- Eastwoodova kariéra ilustruje, ako potraty ovplyvnili kultúru a hodnoty v Amerike.
Nová biografia legendárneho herca a režiséra Clinta Eastwooda odhaľuje v pochmúrnych detailoch Eastwoodovu’závislosť”na promiskuite, ktorú sám popisuje.
V knihe Clint: The Man and The Movies Shawn Levy podrobne opisuje Eastwoodove’aféry, problematické manželstvá a pretrvávajúce náhodné cudzoložstvá. Eastwood totiž dokonca privítal deti s inými ženami, keď bol ženatý so svojou prvou manželkou Maggie Johnsonovou.
Nie všetky Eastwoodove’deti mali to šťastie, že ich privítal. Levy sa vracia k odhaleniam Sandry Lockeovej, herečky, ktorú Eastwood obsadil do svojho filmu The Outlaw Josey Wales z roku 1975. Vo svojej biografii The Good, the Bad, and the Very Ugly (Dobrý, zlý a veľmi škaredý) z roku 1997: Lockeová napísala, že Eastwood na ňu tlačil, aby podstúpila dva potraty a nakoniec aj podviazanie vajíčkovodov, pretože už nechcel mať ďalšie deti. (Eastwood neskôr tieto tvrdenia poprel.)
ČÍTAJ: Britská popová hviezda Lily Allen sa smeje, keď rozpráva o viacerých potratoch
Eastwood je konzervatívcami veľmi oslavovaný pre svoju americkú osobnosť, filmovú tvorbu oslavujúcu amerických hrdinov a občasnú podporu republikánskych kandidátov, ale hviezda vždy otvorene hovorila o svojich pro-potratových názoroch. Nemalo by to byť prekvapením; hollywoodski historici už dlho dokumentujú špinavú históriu šéfov štúdií a popredných mužov, ktorí využívali potraty na to, aby využili ženy.
Locke nebola zďaleka jedinou herečkou, ktorá zistila, že potraty sú veľmi často hollywoodskym očakávaním. Judy Garlandovú prinútilo štúdio, s ktorým spolupracovala, k potratu dvoch detí. Rovnako aj Jean Harlow; v oboch prípadoch štúdiá chceli, aby si mladé ženy zachovali mladistvú krásu, ktorú by mohlo “pokaziť” tehotenstvo alebo pôrod. Aj Lanu Turner štúdio prinútilo, aby počas reklamného turné podstúpila potrat; dokonca jej strhli plat za čas, keď bola mimo.
Ava Gardner potratila dve deti svojho manžela Franka Sinatru’, jedno preto, lebo jej štúdio sa jej vyhrážalo porušením zmluvy, ak sa nepodvolí. Štúdio ju letecky prepravilo z krajiny, aby mohla podstúpiť potrat so štúdiovým strážcom. Sinatra mal údajne zlomené srdce, keď sa po rokoch dozvedel o dvoch deťoch, ktoré nikdy nemal možnosť spoznať.
Dorothy Dandridgeová bola tiež donútená ísť na potrat; Lupe Velezová sa radšej zabila, ako by mala podstúpiť potrat, ktorý sa od nej očakával. Iróniou je, že mnohé z týchto interrupcií boli nariadené na základe štúdiových “morálnych klauzúl”, ktoré zakazovali tehotenstvo mimo manželstva.
Ako pred niekoľkými rokmi uviedol Vanity Fair v článku mrazivej eseji s názvom “Tajomstvo klasického Hollywoodu’: Štúdiá chceli, aby ich hviezdy mali potraty”:V starom Hollywoode sa rozhodovalo o ženských’telách v záujme mužov – mocných šéfov filmových štúdií MGM, Paramount Pictures, Warner Bros., a RKO. Ako píše Aubrey Malone v knihe Hollywood’s Second Sex: The Treatment of Women in Film Industry, 1900-1999, “Ak chceš hrať v tomto biznise, musíš hrať ako muž, alebo’končíš. A ak ste náhodou žena, radšej sa o tom nikomu nezmieňujte.”Od samých začiatkov amerického’filmového priemyslu boli potraty nevyhnutnou telesnou údržbou žien v centre pozornosti.
V skutočnosti boli interrupcie – dobrovoľné aj vynútené – také bežné, že ženy, ktoré odmietli zabiť svoje nenarodené deti, boli podľa Vanity Fair zriedkavé:
Ironicky povedané, rebelkou svojej doby bola Loretta Young – nie preto, že podstúpila potrat, ale preto, že ho odmietla podstúpiť. Youngová, zbožná katolíčka, odcestovala v roku 1935 do zahraničia, aby sa zotavila zo “záhadnej choroby,” potom, čo zistila, že čaká dieťa s Clarkom Gableom za pochybných okolností – a vyhýbala sa tlači. Dcéru porodila doma v Los Angeles. Youngová dala dieťa najprv na adopciu –a potom, o niekoľko mesiacov neskôr, si ju oficiálne osvojila, podľa The Fixers.
CLint Eastwood, ako sa ukazuje, zrejme prijal hollywoodsku normu – aj počas klasickej éry, na ktorú mnohí hľadia s takou nostalgiou. Pre rozprávačov príbehov strieborného plátna bol potrat rovnako americký ako jablkový koláč.