Biskup Strickland: Cirkev, ktorá nesie, láska, ktorá zachraňuje

Moji milí bratia a sestry v Kristovi, ďakujem vám, že ste sa pripojili k ďalšiemu dielu relácie Hlas pastiera’

“Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému” (Jn 13, 35).

Náš Pán Ježiš Kristus vyslovil tieto slová v tú noc, keď bol zradený - keď Judáš už dohodol cenu striebra, keď ho mal Peter čoskoro zaprieť a keď Getsemanská záhrada ležala ťažká od smútku. Bičovanie a kríž boli blízko. A predsa dal tento príkaz - nie ako návrh, ale ako znak identity.

Takže dnes si kladieme otázku: Poznajú nás, že sme Jeho… podľa našej lásky? Nie jemnou sentimentálnou láskou. Nie sterilnou láskou diplomacie. Ale láskou, ktorá nesie kríž—a nesie sa navzájom.

Segment I: Ukrižovaný príkaz

“Nové prikázanie vám dávam: Aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás…” (Jn 13, 34).

Tento hlas bol hlasom Baránka, ktorý sa pripravoval na zabitie. Vedel, že palica a klince sú pripravené. Vedel, že jeho Nevesta—Cirkev—zlyhá, padne a opäť povstane. A predsa povedal: “Ako som vás miloval“” Čo to bolo za lásku? Bola to krvácajúca láska. Taká, ktorá znášala každé bremeno. Taká, ktorá sa nezľakla špiny, rán ani zrady. A práve takýto druh lásky nám prikázal zrkadliť.

Svätý Ján od Kríža povedal: “Kde nie je láska, tam vlož lásku”a vytiahneš lásku” (Výroky svetla a lásky, č. 43). To’nie je len duchovná múdrosť—je to’výzva k činom.

Segment II: Láska všetko znáša

“Neste si navzájom’bremená, a tak naplníte Kristov zákon” (Gal 6, 2).

To neznamená’len tolerovať sa navzájom alebo si zachovať zdvorilý odstup. Znamená to niesť—na pleciach, krvácať s nimi, trpieť spolu s nimi. Svätý Ján Zlatoústy kázal: “Ak vidíš brata v núdzi, nezostávaj ľahostajný“ Ak nemôžeš pomôcť peniazmi, pomôž slovami. Ak nie slovami, tak modlitbami.” (Homília na Galaťanov).

Žijeme takto? Poznáme sa podľa lásky, ktorá sa obetuje? Alebo sme si z kresťanstva urobili divácky šport—a pozeráme sa, ako iní trpia, zatiaľ čo my pohodlne sedíme, duchovne odlúčení?"

Segment III: Šimon z Cyrény a my

Keď sa kríž stal pre nášho Pána príliš ťažkým, Šimon z Cyrény bol nútený ho niesť. Pri jeho nesení sa však niečo stalo—bol zmenený. Otcovia nám hovoria, že tým, že sa Šimon dotkol ťarchy Kristovho’bremena, dotkol sa rán Božej lásky.

Svätý Alfonz Liguori napísal: “Ak sa chceme páčiť Božiemu srdcu, musíme trpieť s Ježišom Kristom. Duša, ktorá miluje Ježiša Krista, túži, aby sa s ňou zaobchádzalo tak, ako sa zaobchádzalo s ním—chudobným, opovrhovaným a ukrižovaným.” (Umučenie a smrť Ježiša Krista, kap. 3)

Niesť jeden druhého’bremeno znamená pripojiť sa k Šimonovi. Je to’vstúpiť pod ťarchu utrpenia Cirkvi’a. Nielen kritizovať z diaľky—ale dvíhať, potiť sa a kráčať vedľa.

Segment IV: Cirkev stále krváca

Dnes Cirkev krváca. Jej deti sú zmätené. Jej učenie je pokrivené. Jej pastieri mlčia alebo sú rozptýlení. Jej mučeníci umierajú— v Nigérii, v Gaze, v Číne a v zabudnutých mestách, o ktorých nikto nikdy neinformuje. A dokonca aj v našich vlastných farnostiach: rakovina, depresia, zrada, závislosť, chudoba. Tieto rany nie sú abstraktné. Sú to Kristove’rany, pretože sú to naše rany.

“My silnejší by sme mali niesť slabosti slabých a nie sa páčiť sami sebe” (Rim 15, 1).

Ak milujeme Cirkev, nebudeme nad ňou len smútiť— budeme ju niesť.

Segment V: Nosenie zranených

“Ak niekoho stihne nejaká vina, vy, ktorí ste duchovní, poučte takého v duchu miernosti… Neste si navzájom’bremená” (Galatským 6,1–2).

Svätý Benedikt učil: “Podporujte s najväčšou trpezlivosťou jeden druhého’v slabostiach, či už telesných alebo povahových” (Regula sv. Benedikta, kap. 72). To znamená, že kráčame so slabými, nie od nich odchádzame. To znamená nápravu, ktorá zahŕňa súcit; pravdu so slzami—nie triumfalizmus alebo samoľúbosť.

Je ľahšie kázať o svätosti, ako niesť niekoho, kto’zlyhal. Ale ak nasledujeme Krista, skloníme sa, aby sme pozdvihli padlého.

Segment VI: Svätá Monika a láska, ktorá čaká

Svätá Monika niesla dušu svojho syna Augustína’ako živý kríž. Sedemnásť rokov sa modlila a plakala za jeho obrátenie. A keď to konečne prišlo, Augustín o nej napísal: “V modlitbe ma nosila viac ako v lone matky” (Vyznania, kniha 9, kap. 8).

Toto je láska, ktorá všetko znáša. Nevzdávať sa. Stáť pri duši, keď iní odchádzajú. Koľkí rodičia, súrodenci, manželia a priatelia stále nesú stratené duše v modlitbe? Neprestávajte. Pán vidí každý krok lásky’vytrvalosti.

Segment VII: Krv mučeníkov nás nesie

Tertulián povedal: “Krv mučeníkov je semenom Cirkvi” (Apologeticus, kap. 50) Nehovorili len pravdu—niesli ju, cez bolesť, stratu a smrť.

Chceme niesť čo i len jednu dušu?

Keď bol v Osvienčime vybraný človek na smrť, svätý Maximilián Kolbe vystúpil a povedal: “Som katolícky kňaz. Dovoľte mi, aby som zaujal jeho miesto.” To je láska. To je to, čo nás označuje ako jeho.

Segment VIII: Eucharistia, kde ho nesieme

“Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás občerstvím” (Mt 11, 28).

V každej svätej hodine, v každom okamihu adorácie ideme k tomu, ktorý niesol všetko. Kristus nie je ľahostajný k našim bremenám—nesie ich stále v Eucharistii. A keď ho adorujeme, nesieme s ním aj Cirkev.

Svätý páter Pio napísal: “Vždy majme na pamäti, že Boh neodmeňuje výsledky, ale úsilie. Naberme odvahu—aj keď sme vyčerpaní—a pokračujme v nesení kríža s láskou.” (Listy, zv. 3).

Váš život modlitby nie je pasívny. Je aktívny, mocný a nevyhnutný. Keď kľačíte pred Kristom vo svätostánku, dvíhate jeho Telo. Nesiete Nevestu so Ženíchom.

Segment IX: Nesieš nejakú dušu?

Pýtaj sa sám seba: Koho nesiem? Dcéru v hriechu? Kňaza v kríze? Priateľa, ktorý’opustil Cirkev? Spolubrata katolíka, ktorý sa cíti stratený?"

Ak niekoho nenesieme, neplníme Kristov zákon. To nie je abstraktné pravidlo—je to konkrétna výzva k príhovoru, sprevádzaniu a láske.

“Poznali sme a uverili láske, ktorú nám Boh prejavil. Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh v ňom” (1 Jn 4, 16).

Takto ho svet spozná—v nás.

Záver: Cirkev, ktorá nesie, láska, ktorá zachraňuje

Takto to svet spozná: nie podľa transparentov, nie podľa internetových diskusií a nie podľa titulov. Ale podľa toho, či nesieme zlomených tými istými rukami, ktoré Kristus vystrel na kríži.

“Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému” (Jn 13, 35).

Nech je táto láska obetavá. Nech nás stojí veľa. Nech nesie unavených. Nech nás označí za jeho.

Ako to teda vyzerá? Vyzerá to tak, že pokojne ponúknete svoje sväté prijímanie za niekoho, kto’opustil vieru. Vyzerá to ako pôst za člena rodiny, ktorý sa ocitol v hriechu. Vyzerá to ako sedieť o polnoci vedľa chorého priateľa, pretože nikto iný by to neurobil. Vyzerá to ako trpezlivé, verné a dlhodobé mentorovanie mladého katolíka, ktorý zápasí s problémami. Vyzerá to ako obrana nenarodených detí, aj keď vás kvôli tomu nenávidia. Vyzerá to ako zostať verný Cirkvi, keď pastieri zlyhávajú—a milovať ju viac v jej ranách. Vyzerá to ako utešovanie rodiča s dieťaťom vo väzení alebo vdovy, ktorá smúti sama. Vyzerá ako trávenie času na adorácii nielen za seba—ale za celý svet.

Táto láska nie je očarujúca. Nie je trendová. Ale zachraňuje duše. Dokazuje nebu i zemi, že nie sme sami sebe—patríme Kristovi.

A teraz, drahí bratia a sestry, keď končím, dovoľte mi, aby som vám ponúkol toto požehnanie:

A nech Najsvätejšie Srdce Ježišovo—prebodnuté z lásky k vám—zapáli vaše srdce láskou, ktorá nesie, nech posilní vaše ramená, aby niesli bremená slabých, a nech vedie vaše kroky po ceste obetavého milosrdenstva.

Nech vás poznajú ako jeho učeníkov—nie podľa toho, čo hovoríte, ale podľa toho, ako milujete.

A nech vás všemohúci Boh požehná v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Tento prepis bol pôvodne uverejnený na stránke biskupa Stricklanda’Substack.