- Konzervativizmus chráni dôstojnosť každého človeka, vrátane nenarodených detí.
- Genocída v Gaze je morálnym zlyhaním, ktoré si zaslúži odsúdenie.
- Kresťanský sionizmus deformuje evanjelium a oslabuje súcit s trpiacimi.
- Naša viera nás vyzýva konať a brániť zraniteľných bez ohľadu na politiku.
Keď sa rozprávam s kolegami konzervatívcami o Gaze, prepadá ma pocit. Je to pocit, ktorý ma bodá do svedomia a zanecháva ma rozrušeného a nepokojného - akoby som práve strácal drahocenný čas. A niet divu: ako katolík verím, že jedného dňa budem musieť skladať účty z každého prázdneho slova. Neexistujú plané slová ako tie, ktoré hádame v hádkach, ktoré nezačínajú definíciou daných slov. Takže tu’je, čo znamená konzervativizmus - a vo svetle toho, čo by pre nás konzervatívcov mala znamenať Gaza.
Konzervativizmus je vo svojej podstate zachovanie kresťanského chápania ľudskej osoby. Nie sme ekonomické jednotky, politické abstrakcie ani surovina na ideologické experimenty. Sme stvorenia stvorené na Imago Dei, Boží obraz, povolané milovať Boha a milovať blížneho. Táto pravda je základom najväčších morálnych a politických úspechov Západu - od zrodu toho, čo dnes nazývame “ľudskými právami” v stredovekom kresťanstve až po zrušenie otroctva v Británii a USA a obranu nenarodených detí v dnešnom“hnutí za život.
Kresťanská antropológia, zachovaná a obhajovaná najlepšími tradíciami konzervativizmu, potvrdzuje dôstojnosť každého človeka - priateľa i nepriateľa, suseda i cudzinca, narodeného i nenarodeného. Učí nás, že politický život neexistuje na oslavu mocných, ale na ochranu zraniteľných. Byť konzervatívcom znamená vedieť, že spravodlivé usporiadanie spoločnosti nevyplýva z abstraktnej teórie, ale z úcty k tomu, čo Boh zjavil o človeku.
ČÍTAJ: Famine declared in Gaza by UN-linked food security-group
Konzervativizmus nie je cynizmus
Ak žijeme v padlom svete, musíme k moci a vplyvu pristupovať obozretne a angažovať sa v nich, nie sa pred nimi krčiť alebo ich v zúfalstve odhadzovať. Konzervatívec nezbožňuje štát ani sa ho nesnaží nemilosrdne používať ako zbraň. Konzervatívec sa štátu ani nevzdáva. Naopak, konzervatívec prijíma zodpovednosť a snaží sa ho spravovať. Kultúrne a politické inštitúcie sú prostriedkami – prostriedkami, ktorými buď udržiavame dôstojnosť ľudskej osoby, alebo ju zrádzame.
Byť konzervatívcom teda neznamená ustupovať do apatie alebo pochodovať proti susedom kvôli straníckym záujmom. Znamená to konať s láskou – využiť všetok vplyv, ktorý máme, na ochranu nevinných a presadzovanie spravodlivosti, hoci nedokonalej, v tomto pominuteľnom svete.
A práve tu, na tejto morálnej križovatke, musí konzervatívec hovoriť o Gaze.
Škandál mlčania
“Čokoľvek ste urobili pre jedného z týchto mojich najmenších bratov a sestier, pre mňa ste urobili.” — Mt 25, 40
Nie je iné slovo pre to, čo sa deje v Gaze, ako genocída. Celé rodiny vyhladené. Bombardované kostoly. Nemluvňatá pochované pod troskami. Ľudské bytosti – nositelia Božieho obrazu – zredukované na štatistiky alebo propagandistické body.
A napriek tomu je ticho zo strany takzvaných morálnych strážcov nášho hnutia ohlušujúce.
Príliš veľa tých, ktorí hovoria o posvätnosti života, o obrane západnej civilizácie, o dôležitosti viery a tradície – sa odvrátili, ponúkajúc výhovorky namiesto rozhorčenia, abstrakcie namiesto činov. Niektorí dokonca jasajú nad ničením, akoby to bola videohra. Iní v strachu z politickej reakcie nehovoria vôbec nič.
Mlčanie tvárou v tvár zlu však nie je opatrnosť.
Je to spoluvina.
Možno najväčším sklamaním je toto: konzervativizmus, kedysi posilnený hlbokými morálnymi a teologickými poznatkami kresťanskej tradície, sa rozriedil herézami – žiadna z nich nie je škodlivejšia ako kresťanský sionizmus.
Táto ideológia, maskujúca sa za vernosť Písmu, skreslila evanjelium na politický program a pokrstila záujmy moderného štátu autoritou Božieho zjavenia. Milióny úprimných veriacich naučila stotožňovať vernosť Bohu s lojalitou voči geopolitickým stratégiám Izraela. Tým znetvorila naše chápanie Cirkvi, spravodlivosti a povolania milovať blížneho.
PREČÍTAJTE SI: Kardinál Burke odsudzuje zaobchádzanie s kresťanmi v Gaze, chváli Pizzaballu’‘neoceniteľnú’ prácu
Kresťanský sionizmus nie je neškodná výstrednosť. Je to teologický omyl so smrteľnými následkami. Mnohých ľudí urobil imúnnymi voči súcitu, slepými voči nespravodlivosti a poddajnými tvárou v tvár propagande.
Kresťanská viera má moc očkovať veriaceho človeka pred štátnymi vplyvovými kampaňami, najmä tými, ktoré sa perú cez pravicové mediálne impériá vydávajúce sa za obrancov “židovsko-kresťanských hodnôt.” Ale keď takzvaní “konzervatívci” a “kresťania” opustia vieru vo všetkom okrem názvu, zostanú deťmi pustatiny – duchovne bez koreňov, emocionálne zmanipulovaní a politicky vyzbrojení – neschopní vidieť Kristovu tvár v troskách Gazy.
Mali sme formovať svedomie.
Miesto toho sme ho’odovzdali algoritmom a káblovým správam.
Ak konzervatívci neodsúdia genocídu, ich konzervativizmus nič neznamená
Ak konzervativizmus niečo znamená – ak nie je len kmeňovou nálepkou alebo prostriedkom cynickej rétoriky – musí znamenať toto: stojíme so zraniteľnými proti mašinérii smrti bez ohľadu na to, kto ju obsluhuje.
Nemôžete brániť nenarodené deti a mlčať, keď sa bombardujú deti v kostoloch.
Nemôžete hovoriť o ľudskej dôstojnosti a ignorovať zrovnávanie celých miest so zemou.
Nemôžete sa odvolávať na Knieža mieru a podporovať totálnu vojnu proti civilistom.
Ak veríme tomu, čo hovoríme, že veríme, potom musíme odsúdiť genocídu v Gaze. Nie z politickej pohodlnosti. Nie preto, aby sme vyhrali diskusiu. Ale preto, že od toho závisí naša duša, naše hnutie a naša civilizácia.
Pretože, opäť, konzervatívec je ten, kto vie, že povolaním ľudskej osoby je milovať Boha a milovať blížneho – a k našim blížnym dnes patrí utečenec, sirota, hladujúca rodina v Rafahu.
PREČÍTAJTE SI: USA pomohli izraelskému kybernetickému bezpečnostnému úradníkovi vyhnúť sa obvineniam zo sexuálnych trestných činov voči deťom: správa
Nie sme povolaní napraviť svet zo dňa na deň, ale sme povolaní vidieť, hovoriť a konať. Aby sme využili vplyv, ktorý máme – v médiách, v politike, v modlitbe, v proteste – na nastolenie mieru. Nie falošný mier postavený na mlčaní a strachu, ale skutočný mier zakorenený v pravde o ľudskej osobe a v spravodlivosti voči každému nositeľovi Božieho obrazu.
Byť konzervatívcom v roku 2025 znamená stáť v bode obratu. Môžeme zradiť pravdy, ktoré tvrdíme, že bránime, alebo sa nimi nechať viesť – aj keď je to’nákladné – do solidarity s tými najzraniteľnejšími.
Cesta je úzka.
Ale vedie k životu.
Slovo na záver
Ak teraz stratíme odvahu, stratíme morálny základ, ktorý dáva konzervativizmu zmysel.
Ak v trpiacom dieťati v Gaze nevidíme Kristovu tvár, naša politika sa odteraz stáva prázdnou modlou – a v konečnom dôsledku ľahko zrútiteľnou.
Povolaní sme k niečomu viac. Nesklamme.
Prevzaté so súhlasom The Jason Jones Show.