- Mária je uznávaná ako Spoluvykupiteľka, posilňujúca našu vieru a zbožnosť.
- Tradičné učenie Cirkvi potvrdzuje Máriinu úlohu pri sprostredkovaní milostí.
- Odmietanie mariánskych titulov oslabuje katolícku vieru a zbožnosť veriacich.
- Mária, ako Matka Božia, je nevyhnutná pre naše duchovné znovuzrodenie.
V priebehu času riadne magistérium spolu s mnohými svätými a doktormi Cirkvi učili mariánske učenie o spoluvykupiteľstve a sprostredkovaní, pričom okrem iných výrazov používali špecifické tituly “Spoluvykupiteľka” a “Prostredníčka všetkých milostí.” Preto nemožno tvrdiť, že by ordinárne magistérium spolu so svätými a doktormi Cirkvi počas toľkých storočí mohlo zavádzať veriacich dôsledným nevhodným používaním týchto mariánskych titulov. Navyše, v priebehu vekov táto mariánska náuka a používanie týchto titulov vyjadrovali aj sensus fidei - zmysel viery veriacich. Preto dodržiavaním tradičného učenia ordinárneho magistéria o Spoluvykupiteľke a Sprostredkovateľke a uznaním oprávnenosti titulov “Spoluvykupiteľka” a “Sprostredkovateľka všetkých milostí” veriaci neschádzajú zo správnej cesty viery ani zo zdravej a dobre informovanej zbožnosti voči Kristovi a jeho Matke.
V prvotnej Cirkvi položil svätý Irenej, doktor Cirkvi z druhého storočia, zásadné základy mariánskeho učenia o spoluvykupiteľstve a sprostredkovaní, ktoré neskôr rozvinuli ďalší doktori Cirkvi a ordinárne magistérium rímskych pápežov. Napísal: “Mária tým, že sa podriadila poslušnosti, stala sa príčinou spásy tak seba samej, ako aj celého ľudského pokolenia.”[1]
PODĽA: V novej doktrinálnej nóte Vatikán odmieta mariánske tituly ‘Spoluvykupiteľka’ a ‘Prostredníčka’
Vedľa početných potvrdení pápežského ordinariátu týkajúcich sa mariánskych doktrín Spoluvykupiteľky a Prostredníčky a príslušných titulov “Spoluvykupiteľka” a “Prostredníčka všetkých milostí” možno na prvom mieste uviesť encykliku Adjutricem Populi pápeža Leva XIII, v ktorej sa hovorí o Panne Márii ako o spolupracovníčke na diele vykúpenia a ako o rozdávateľke milostí, ktoré z neho plynú. Píše: “Tá, ktorá bola tak intímne spojená s tajomstvom spásy ľudstva je rovnako tvorne spojená s rozdávaním milostí, ktoré naveky budú plynúť z Vykúpenia.”[2]
Podobne sa vo svojej encyklike Jucunda Semper Expectatione pápež Lev XIII. hovorí o Máriinom’sprostredkovaní v poriadku milosti a spásy. Píše:
Utekanie sa k Márii v modlitbe vyplýva z úradu, ktorý nepretržite plní po boku Božieho trónu ako Prostredníčka Božej milosti; je mu svojou hodnosťou a zásluhami najprijateľnejšia, a preto svojou mocou prevyšuje všetkých anjelov a svätých v nebi… sv. Bernardín Sienský [tvrdí]: ‘Každá milosť udelená človeku má tri stupne v poradí; lebo Boh ju odovzdáva Kristovi, od Krista prechádza na Pannu a od Panny zostupuje k nám’… Nech Boh, ‘ktorý nám vo svojej najmilosrdnejšej prozreteľnosti dal túto Prostredníčku’ a ‘nariadil, aby sa nám všetko dobré dostalo z Máriiných rúk’ (sv. Bernard), prijmi priaznivo naše spoločné modlitby a naplň naše spoločné nádeje… K tebe vznášame svoje modlitby, lebo ty si Mediatrix, mocná zároveň a ľútostivá, našej spásy… svojou účasťou na jeho nevýslovných bolestiach … buď ľútostivá, vypočuj nás, nehodných, hoci sme![3]
Pápež svätý Pius X. vo svojej encyklike Ad Diem Illum ponúkol výstižný teologický výklad o Spoluvykupiteľstve, keď učil, že Mária si vďaka svojmu božskému materstvu zasluhuje v láske to, čo si pre nás v prísnej spravodlivosti zasluhuje—len Kristus ako Boh, a to naše vykúpenie—a že je rozdávateľkou všetkých milostí. Píše:
Keď prišla najvyššia hodina Syna, vedľa Ježišovho kríža stála jeho Matka Mária, ktorá sa nezaoberala len rozjímaním nad krutým divadlom, ale tešila sa, že jej Jednorodený Syn bol obetovaný za spásu ľudstva, a tak úplne sa zúčastnila na jeho umučení, že keby to bolo možné, s radosťou by znášala všetky muky, ktoré znášal jej Syn. A z tohto spoločenstva vôle a utrpenia medzi Kristom a Máriou si zaslúžila stať sa najdôstojnejšou Reparatrix strateného sveta a Dispensatrix všetkých darov, ktoré nám náš Spasiteľ vykúpil svojou smrťou a svojou krvou. […] Keďže Mária to všetko nesie v svätosti a spojení s Ježišom Kristom a bola Ježišom Kristom zapojená do diela vykúpenia, zaslúžila si pre nás de congruo, povedané jazykom teológov, to, čo si Ježiš Kristus zaslúžil pre nás de condigno, a je najvyššou služobníčkou rozdávania milostí. … Augustínovej Panne bolo dovolené byť najmocnejšou Prostredníčkou a zástankyňou celého sveta u svojho Božského Syna. Zdrojom je teda Ježiš Kristus. Ale Mária, ako spravodlivo poznamenáva svätý Bernard, je kanálom (Serm. de temp on the Nativ. B. V. De Aquaeductu n. 4); alebo, ak chcete, spojovacou časťou, ktorej úlohou je spájať telo s hlavou a prenášať na telo vplyvy a vôle hlavy – Máme na mysli krk. Áno, hovorí svätý Bernardín Sienský, “ona je krkom našej Hlavy, ktorým odovzdáva svojmu mystickému telu všetky duchovné dary” (Quadrag. de Evangel. aetern. Serm. 10., a. 3, c. 3). [4]
Tak isto pápež Benedikt XV. učí: “Tým, že sa spojila s utrpením a smrťou svojho Syna, trpela ako na smrť … aby zmiernila božskú spravodlivosť, obetovala svojho Syna, nakoľko to bolo v jej moci—takže možno právom povedať, že spolu s Kristom vykúpila ľudský rod.”[5] Toto je ekvivalent titulu Spoluvykupiteľka.
Pápež Pius XI. potvrdzuje, že Mária si na základe svojho úzkeho spojenia s dielom vykúpenia právom zaslúži titul Co-Redemptrix. Píše: “Vykupiteľ z nevyhnutnosti nemohol nespájať svoju Matku so svojím dielom. Z tohto dôvodu ju vzývame pod titulom Co-Redemptrix. Ona nám dala Spasiteľa, sprevádzala ho v diele Vykúpenia až po samotný kríž, zdieľala s ním bolesti agónie a smrti, v ktorých Ježiš zavŕšil Vykúpenie ľudstva.”[6]
SÚVISIACE: Fr. Heimerl: Samozrejme, že Blahoslavená Matka je ‘Co-Redemptrix’
Pápež Pius XII. vo svojej encyklike Mediator Dei zdôrazňuje univerzálnosť úlohy Márie’ako rozdávateľky milosti, keď hovorí: "Mária je univerzálna: (sv. Bernard): “Ona nám dáva svojho Syna a s ním všetku pomoc, ktorú potrebujeme, lebo Boh ‘si želal, aby sme mali všetko skrze Máriu’ (sv.”[7]
Pápež sv. Ján Pavol II. opakovane potvrdil katolícku náuku o Máriinej’úlohe pri vykúpení a sprostredkovaní všetkých milostí, pričom použil tituly “Spoluvykupiteľka” a “Prostredníčka všetkých milostí”. Uveďme len niektoré z nich: “Mária, hoci bola počatá a narodila sa bez poškvrny hriechu, podivuhodným spôsobom sa zúčastnila na utrpení svojho božského Syna, aby sa stala Spoluvykupiteľkou ľudstva.”[8] “V skutočnosti Mária’ako Spoluvykupiteľka neskončila s oslávením svojho Syna.”[9] “Pripomíname, že Máriino’sprostredkovanie je v podstate definované jej božským materstvom. Uznanie jej úlohy prostredníčky je navyše implicitne obsiahnuté vo výraze ‘naša Matka,’ ktorý prezentuje náuku o mariánskom sprostredkovaní tým, že kladie dôraz na jej materstvo. Napokon titul ‘Matka v poriadku milosti’ vysvetľuje, že Panna spolupracuje s Kristom na duchovnom znovuzrodení ľudstva.”[10]
Ohľadne pravdy vyjadrenej mariánskym titulom Mediatrix všetkých milostí učil pápež Benedikt XVI: “Tota Pulchra, Najčistejšia Panna, ktorá počala vo svojom lone Vykupiteľa ľudstva a bola uchránená od všetkých škvŕn prvotného hriechu, chce byť definitívnou pečaťou nášho stretnutia s Bohom, naším Spasiteľom. V dejinách spásy neexistuje plod milosti, ktorého nevyhnutným nástrojom by nebolo sprostredkovanie Panny Márie.”[11]
Sv. John Henry Newman, ktorého Svätý pápež Lev XIV. nedávno vyhlásil za doktora Cirkvi, obhajoval titul Co-Redemptrix pred anglikánskym prelátom, ktorý ho odmietol uznať. Vyhlásil: “Keď ťa našli spolu s Otcami, ktorí ju nazývali Matkou Božou, Druhou Evou a Matkou všetkých živých, Matkou života, Jitřnou hviezdou, Mystickým novým nebom, Žezlom pravoslávia, Všesvätou Matkou a podobne, považovali by za slabú náhradu za takýto jazyk, že si protestoval proti tomu, aby ju nazývali Spoluvykupiteľkou.”[12]
Termín Co-Redemptrix, ktorý sám o sebe označuje jednoduchú spoluprácu na vykúpení Ježiša Krista, už niekoľko storočí v teologickom jazyku a v učení ordinárneho magistéria nesie špecifický význam druhotnej a závislej spolupráce. Preto jeho používanie nepredstavuje vážny problém, ak je sprevádzané objasňujúcimi výrazmi, ktoré zdôrazňujú úlohu Márie’ako sekundárnej a závislej v tejto spolupráci. [13]
Prihliadajúc na učenie o význame a správnom používaní titulov Co-Redemptrix a Mediatrix všetkých milostí, ako ho dôsledne prezentuje ordinárne magistérium a ako ho v značnom časovom rozpätí potvrdzujú mnohí svätí a doktori Cirkvi, neexistuje žiadne vážne riziko pri vhodnom používaní týchto titulov. Skutočne zdôrazňujú úlohu Matky Vykupiteľa, ktorá je vďaka zásluhám svojho Syna “s ním spojená úzkym a nerozlučným putom,”[14] a tým je aj Matkou všetkých vykúpených.[15]
PREHLIADNITE: Transalpínski redemptoristi odsudzujú vatikánsky dokument proti ‘Co-Redemptrix’
V niektorých verziách modlitby Sub Tuum Praesidium sa veriaci už po stáročia s dôverou dovolávajú Panny Márie a vzývajú ju: Mediatrix nostra, Advocata nostra.” A svätý Efrém Sýrsky, doktor Cirkvi zo štvrtého storočia, ktorého si Cirkev uctieva ako “Harfu Ducha Svätého,” sa modlil takto:
“Moja Pani, presvätá Božia Matka a plná milosti. Ty si Božia nevesta, skrze ktorú sme boli zmierení. Po Trojici si Pani všetkých vecí, po Paraklete si ďalšia utešiteľka a po Prostredníkovi si prostredníčka celého sveta, spása vesmíru. Po Bohu si Ty všetka naša nádej. Pozdravujem ťa, veľká Prostrednica pokoja medzi ľuďmi a Bohom, Matka Ježiša, nášho Pána, ktorá si láska všetkých ľudí a Boha, ktorej buď česť a požehnanie s Otcom a Duchom Svätým. Amen.”[16]
[1] Adv. Haer. III, 22, 4.
[2] 5. septembra 1895.
[3] 8. septembra 1894.
[4] 2. februára 1904.
[5] Apoštolský list Inter Sodalicia, 22. marca 1918.
[6] Príhovor k pútnikom vo Vicenze, Taliansko, 30. novembra 1933.
[7] 20. novembra 1947.
[8] Všeobecná audiencia z 8. septembra 1982.
[9] Hromadná omša v mariánskej svätyni v Guayaquile, Ekvádor, 31. januára 1985.
[10] Generálna audiencia z 1. októbra 1997.
[11] Homília pri svätej omši a kanonizácii o. Antônia de Sant’Ana Galvão, OFM, 11. mája 2007.
[12] List adresovaný pátrovi E. B. Puseymu, D.D., pri príležitosti jeho Eirenikonu. Certain Difficulties Felt by Anglicans in Catholic Teaching, Volume 2, Longmans, Green, and Co, New York, 1900, s. 78.
[13] Porov. Dictionnaire de la Théologie catholique, IX, čl. Marie, col. 2396.
[14] Druhý vatikánsky koncil, Lumen Gentium, 53.
[15] Druhý vatikánsky koncil, Lumen Gentium, 63.
[16] Oratio ad Deiparam, porov. S.P.N. Ephraem Syri Opera Omnia quae exstant… opera bet studio Josephi Assemani, Romae 1746, tomus tertius, str. 528ff.
Táto esej vyšla aj v Diane Montagna’s Substack. Uverejnené tu so súhlasom biskupa Schneidera, ktorý ho poslal LifeSiteNews.