- Odmietnutie titulov Márie je vážnym priestupkom voči jej úlohe v spáse.
- Mária je neoddeliteľnou súčasťou vykúpenia, nie prekážkou na ceste k Ježišovi.
- Jej bezhriešnosť a úloha sú analogické k úlohe Evy v páde.
- Magistérium by malo správne učiť o Márii, aby nepoškodilo jej povesť.
Návrh vatikánskeho’doktrinálneho úradu, že tituly “Co-Redemptrix” a “Mediatrix” nie sú vhodnými spôsobmi, ako opísať účasť Márie’na spáse, nie je nepatrným omylom, ktorý by sa mohol časom napraviť a zabudnúť. Ide skôr o neprijateľné rozmazanie významu Vtelenia a Vykúpenia, o vážny priestupok voči Božej Matke a jej synovi Ježišovi Kristovi.
Na pochopenie závažnosti stačí vziať do úvahy základy katolíckej viery. Úlohu Márie vo vykúpení jasne vysvetlili teológovia ako otcovia Matthias Scheeben a Hans Urs von Balthasar.
Najzákladnejším prvkom viery je Svätá Trojica. Prirodzené Božie synovstvo je zdrojom našej viery v možnosť stať sa adoptívnymi Božími synmi a dcérami. Práve zo skutočnosti, že v Bohu existuje synovstvo - odovzdanie Božej prirodzenosti jeho jednorodenému Synovi -, čerpáme možnosť účasti na božskej prirodzenosti. Práve láska Boha’k svojmu Synovi a radosť, ktorú má z jeho splodenia, ho pobáda rozmnožiť obraz svojho Syna tým, že stvorí ľudí.
Boh uvádza do života adoptívne deti, aby aj oni mohli oslavovať jeho otcovstvo a jeho milovaného Syna. Uskutočňuje to vďaka bezodplatnej láske – milosti. Adoptívne synovstvo je výsledkom pôsobenia Ducha Svätého, komunikácie najčistejšej lásky. Duch Svätý je zástavou a pečaťou komunikácie Boha s jeho adoptívnymi synmi. Je tiež zástavou a pečaťou vzájomnej lásky Otca a Syna vo vnútri Trojice.
Boh stvoril ľudský život s jediným cieľom, aby sme s ním ako synovia dosiahli večnú blaženosť. Tým, že človek neposlúchol Božie príkazy a pokúsil sa byť ako Boh – rozhodca toho, čo je dobré a čo zlé –, sa stal neschopným dosiahnuť tento cieľ. Akonáhle sa stal neschopným dosiahnuť cieľ stanovený Bohom, existencia človeka’ na zemi stratila zmysel. Jeho osudom sa stala smrť. Boh sa ho však vo svojej láske rozhodol vykúpiť.
Vykúpenie znamená opätovné nadobudnutie strateného stavu za cenu, ktorá by uspokojila Božiu spravodlivosť’. Vykúpenie pochádza z latinského “emptio,” čo znamená “kúpa,” ako v “caveat emptor”: kupujúci pozor. Je potrebné zaplatiť určitú cenu, aby človek dostal to, čo chce: obnovu milosti, prijatie za deti a večný život s Bohom.
Znovu nadobudnutie si vyžaduje splnenie troch podmienok, aby sa splnila kúpna cena. Prvou je, že ten, kto žiada o odpustenie krivdy spôsobenej Bohu, musí byť nevinný, nepoškvrnený a Bohu milý. Tým sa z tejto úlohy vylučuje hriešny človek. Jeho úlohou je prihovárať sa Bohu a byť prostredníkom.
Aby bol prostredníkom medzi Bohom a človekom, vyžaduje sa, aby bol pravým človekom, ktorý je nadradený ľuďom, a pravým Bohom. Ako pravý Boh by musel byť osobou odlišnou od Otca, a teda byť Božím Synom. To si vyžaduje vtelenie. Prostredníkom je Ježiš Kristus, plánovaný ešte pred stvorením: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha.” Svätý Pavol v prvom liste Korinťanom hovorí: “Hlavou každého človeka je Kristus … a hlavou Krista je Boh.” Medzi človekom a Bohom sa uskutočňuje telesné spojenie. Prostredník je osoba, ktorá môže priviesť Ducha Svätého, aby premenil ľudí na adoptívnych synov osobitným spojením so svojím mystickým telom.
Druhou podmienkou je, že činnosť vykúpenia musí byť dielom spravodlivosti a poslušnosti, aby sa poprelo dielo nespravodlivosti a neposlušnosti. Spravodlivosť má uctiť Boží majestát a prejaviť lásku k dobrote Boha, ktorý povolal ľudí, aby mali účasť na jeho blaženosti. Ctiť si Boha spočíva v úplnom podriadení sa Bohu. Hodnota Kristovho’ dobrovoľného poníženia, prijatia stavu hriešneho človeka a zrieknutia sa svojich práv (porov. Flp 2, 7) ako Pána všetkých vecí, bola nekonečná. Bola pre Boha prijateľná.
Tretia podmienka je, aby vykúpenie spočívalo v dobrovoľnom prijatí utrpenia, inými slovami, v obete. To je jadrom toho, čo predstavuje vykúpenie. Obeta je akt uctievania, ktorým sa Boh uctieva výmenou. Kupujúci ponúka niečo dostatočne hodnotné za želaný predmet. K tomu sa však pridáva požiadavka, aby bolo obetované telo a preliata krv, ktorá výmenu spečatí.
V staroveku sa za odpustenie hriechov spaľovalo telo zvieraťa. Kristus obetoval svoje vlastné telo výmenou za odpustenie hriechov celého ľudstva. Kristus ako Boží Syn mohol toto odpustenie získať už len tým, že sa oň modlil. Ale z Otcovej vôle a z jeho vlastnej vôle sa získanie toho, o čo sa žiadalo – odpustenie a zjednotenie s Bohom – stalo závislým od záslužného diela.
Kristus nás miloval až do konca: najväčším dôkazom lásky je obetovať svoj’ život za tých, ktorých milujeme. Nevyhnutnosť záslužnej práce vyplýva z nariadenia, že na získanie spásy treba byť Božím služobníkom. Je potrebná ochota trpieť, pracovať, bojovať proti zlu. Kristus nepriniesol pokoj, ale meč: začal sa boj na život a na smrť so zlom. Vykúpenie nie je čakanie na náhle vytrhnutie: je výsledkom celoživotného boja.
Môžeme teraz porovnať úlohy Krista a jeho matky Márie pri vykúpení. Ona nie je Vykupiteľom, je pomocníčkou vhodnou pre svojho syna, ako bola Eva pre Adama. Spĺňa všetky tri požiadavky zhora: je bez hriechu, je prostredníčkou medzi ľuďmi a svojím synom, zvelebuje česť svojho Pána, ktorý pre ňu vykonal veľké veci, a záslužná práca, ktorú vykonala pri Vtelení, nemá obdobu.
Aby sme získali odhad Máriinej spolupráce, je potrebné mať na pamäti, že je svätyňou Ducha Svätého, čo jej dáva osobnosť analogickú Kristovej. Pôsobením Ducha Svätého sa stala Ježišovou matkou, dôvernou partnerkou pri vtelení, čo jej dáva jedinečnú úlohu v ekonomike spásy. Jej úlohu vo Vtelení možno považovať za analogickú ľudskému manželstvu. Mária bola odjakživa považovaná za nevestu, partnerku toho, ktorý si ju vyvolil, aby uskutočnil svoje dielo spásy. Rovnako ako jej syn bola čistá a bez hriechu.
Vykupiteľstvo bolo presným opakom pádu. Tak ako sa Eva, partnerka vhodná na Adamovu úlohu, podriadene podieľala na príčine pádu, Mária sa ako služobnica Pána a predobraz Evy podieľala na Vykúpení ako partnerka vhodná na túto úlohu. Otcovia Cirkvi našli v tejto skutočnosti dôkaz, že Mária spolupracovala so svojím synom na Vykúpení.
Z knihy Genezis sa dozvedáme, že sa jej pripisuje zničenie skutkov zla: ona je žena, ktorá rozdrví hlavu hada. Písmo hovorí, že na svadbe v Káne Galilejskej bola nástrojom, ktorý spôsobil prvý zázrak jej syna’- premenu vody na víno, symbol našej nevyhnutnej premeny pre vykúpenie.
Pod krížom ju jej syn odovzdáva apoštolovi Jánovi ako matku všetkých, ktorí ho milujú ako Ján. Na Letnice je prítomná, keď Duch Svätý zostupuje na učeníkov. Nielenže prijala Ducha Svätého, ale bola aj nevestou Ducha.
V knihe Zjavenie je opísaná ako žena s dieťaťom, ktorú napadne šelma a ona sa uchýli na púšť a tam piesok pohltí rieku lži, ktorá sa ju pokúša utopiť.
Od 1. Mojžišovej knihy až po Zjavenie je prítomná ako služobnica svojho syna v diele vykúpenia. Nezatieňuje dielo milosti. Milosť telesne prebýva v Kristovi a zbožšťuje ho; milosť ju napĺňa, je plná milosti a rozdáva to, čo dostáva. Ona nie je slnkom, Orientom z výšin ani Vykupiteľom. Je ako mesiac: jemne odráža lúče, ktoré dostáva, a rozptyľuje ich na nás. Mesiac je jej symbolom, ako to ukazujú vyobrazenia Panny Márie Guadalupskej.
Tvrdiť, že je prekážkou na ceste k sláve svojho syna, je úlet. Úlohou Magistéria je učiť, a to, čo sa má učiť, nie je ťažké pochopiť, len sa to musí robiť správne. Kiež by tí, ktorí publikovali proti Máriiným titulom, a tí, ktorí ich schválili, dostali časť milostí, ktoré ona rozosiela, a ľutovali škody, ktoré spôsobili. Nepoškodili povesť Márie v očiach jej synov a dcér; poškodili povesť vatikánskeho’doktrinálneho úradu.
Bruno Jambor získal doktorát z astronómie na Illinoiskej univerzite a svoje schopnosti praktizoval v kozmickom priemysle. Jeho vášňou je Sväté písmo, tradičná latinská omša a starobylá viera cirkevných otcov. Verí v odovzdávanie milostí, ktoré človek dostáva, iným.