- Domáce vzdelávanie umožňuje rodičom prispôsobiť učenie potrebám detí.
- Verejné školy zlyhávajú v poskytovaní kvalitného vzdelania a morálnej výchovy.
- Absencia duchovnej autority vedie k morálnemu a intelektuálnemu úpadku študentov.
- Rodičia by mali prevziať zodpovednosť za vzdelávanie svojich detí mimo verejných škôl.
Jsem nadšeným zástancom domáceho vzdelávania. Keď majú rodičia možnosť uprednostniť vzdelávanie svojich detí, mladá myseľ si rýchlejšie osvojí viac informácií.
Mladý človek, ktorý vyniká napríklad v matematike, nie je nútený dodržiavať reglementovaný rozvrh štátnych’učebných osnov, v ktorých geometria patrí do určitého ročníka, úvod do matematiky musí byť utajený až do posledných ročníkov strednej školy a letné prázdniny prerušujú zhromažďovanie a používanie nových vedomostí. Tí, ktorí sú v matematike sľubní - najmä tí, ktorých baví práca s číslami - by nemali mať spomalené vzdelávanie len preto, že štátna vzdelávacia rada rozhodla, že všetci by sa mali učiť to isté v rovnakom veku.
Toto platí najmä dnes, pretože verejné školy “otupujú” učebné plány, rušia pokročilé triedy pre šikovných študentov a akademickú súťaž nahrádzajú všeobecnými známkami. Pred polstoročím museli žiaci, ktorí neuspeli na vyučovaní, navštevovať letnú školu alebo v septembri opakovať ten istý ročník. Teraz prechádzajú všetci a v niektorých mestách ovládaných demokratmi sa stalo príliš častým javom, že celé "maturitné" triedy nie sú schopné preukázať znalosť pojmov, ktoré mali zvládnuť už pred rokmi. V niektorých školských obvodoch ovládaných demokratmi číta značné percento “maturantov”na úrovni základnej školy.
PREČÍTAJTE SI: Transidentifikujúci sa príslušníci TSA žalujú o právo prehľadávať cestujúcich opačného pohlavia
Takéto zlyhania by mali ľudí šokovať. Aký zmysel má posadiť mladého človeka na dvanásť alebo viac rokov do triedy, ak sa nič nenaučí? Ak by učiteľské’ odbory a školskí inšpektori verili, že ich hlavnou úlohou je vzdelávať mladé mysle, potom by s hanbou zvesili hlavy a zúfalo hľadali riešenia. Zdá sa však, že súčasní riaditelia škôl nemajú záujem pomôcť najmladším členom spoločnosti naučiť sa kriticky myslieť. Zaujíma ich počet daňových dolárov, ktoré dostanú za každé meno na zápisnom lístku.
Či tieto mená patria telám, ktoré budú skutočne sedieť na stoličkách vo fungujúcich triedach, je pre tých, ktorí považujú “vzdelávanie” za biznis, irelevantné. Ak sa “študenti” objavujú dostatočne dlho na to, aby boli spočítaní, a ak je ich počet dostatočne veľký na to, aby ospravedlnil zvýšenie školských rozpočtov, potom je jedno, či sa niečo naučí alebo naučí. Ak tieto počty potrebujú trochu doplniť, potom môžu demokratickí predstavitelia zaplaviť miestne školy nelegálnymi cudzincami. Existuje dôvod, prečo učiteľské odbory milujú otvorené hranice a masovú migráciu: podobne ako iní obchodníci s ľuďmi zarábajú veľké peniaze napomáhaním trestnej činnosti.
Dnes sú mnohí učitelia verejných škôl v lepšom prípade opatrovateľmi detí a v horšom prípade väzenskými dozorcami. Očakáva sa od nich, že budú robiť "výchovu", ktorú rodičia nechcú robiť. V minulosti to tak nebolo. Vzdelanie sa nepovažovalo za “právo” ktoré učitelia (alebo ktokoľvek iný) študentom dlhujú. Považovalo sa za privilégium, a preto študenti preukazovali určitú mieru úcty tým, ktorí učili. Učitelia neboli “dlžní” študentovi známku a od učiteľov sa neočakávalo, že budú znášať šikanovanie zo strany svojich “študentov.” Rodičia chápali, že v prípade neúspešného vyučovania alebo vylúčenia za zlé správanie hrozia ich deťom vážne následky.
V dnešnej dobe oficiálne riadia ústav väzni. Keď sa žiaci správajú neospravedlniteľne, rodičia obviňujú učiteľov. Keď žiaci neuspejú pri skúškach, rodičia obviňujú učiteľov. Ak sa učiteľ pokúsi žiaka potrestať, rodičia sa rozčúlia. Od učiteľov sa zároveň očakáva, že vyplnia mnohé medzery, ktoré nedostatoční rodičia zanechali vo výchove svojich detí, a zároveň to budú robiť bez štipky úcty zo strany týchto nepoddajných rodičov alebo ich nenapraviteľných potomkov.
Hlavnou príčinou kolapsu akademických a behaviorálnych štandardov na štátnych školách je absencia morálneho učenia. Keď americké súdy účinne zakázali vyjadrovanie kresťanských zásad v prostredí verejných škôl, torpédovali tým schopnosť učiteľov pestovať cnosti v triedach. Pedagógovia už od čias starovekých Grékov chápali, že mladé mysle si vyžadujú vhodnú kombináciu intelektuálnej, duchovnej, morálnej a fyzickej prísnosti, aby naplno využili svoj potenciál. Keď súdy požadovali, aby kresťania skrývali svoju vieru a učili žiakov, akoby Boh medzi múrmi školy’neexistoval, recept na zmysluplné vzdelávanie sa pokazil.
Zbavené duchovnej autority sa hodiny morálky stali antiseptickými. Bez zasiatia pevných morálnych základov v triede už nebolo možné žať skutočné cnosti vo vonkajšom svete. Bez sledovaného boja za odmietnutie hriechu a hľadanie spásy sa zo štátnych škôl vytratilo budovanie charakteru. Žiaci zbavení morálnej výchovy opúšťali školu bez ochrany plne sformovanej schránky vytvorenej z disciplíny a pestovaného charakteru. Táto deformácia metastázovala a ochromila spoločnosť. Prečo? Pretože tí, ktorým chýba morálny charakter, sa ocitli intelektuálne aj fyzicky zle pripravení čeliť zápasom tohto sveta a bojovať s nimi. Žiadny človek sa nemôže stať veľkým mysliteľom, ak pôde, v ktorej jeho myslenie vyrástlo, chýbajú duchovné a morálne živiny, ktoré sa nachádzajú len vo vzťahu s Bohom.
PREČÍTAJTE SI: Učiteľka, ktorá sa identifikuje s transrodovou skupinou, bola suspendovaná po zverejnení výhražného pro-LGBT obrázku s tematikou zbraní
Bez týchto potrebných živín učitelia’ odbory a správcovia verejných škôl pridali syntetické verzie svojich vlastných. Ľavicová politika sa stala ’morálnym kódexom“verejnej školy.” Sexuálna slušnosť bola odhodená pre potraty na požiadanie. Historické fakty boli nahradené politicky korektnými “príbehmi.” matematika sa stala “rasistickou.” literárne diela boli upravené tak, aby zodpovedali “woke” normám, alebo úplne vyradené pre “bielu nadradenosť.” láska k poznaniu sa vytratila. Namiesto nej ľavičiari učili študentov milovať “vec” a “revolúciu.” Prevzatím kontroly nad verejnými školami ľavičiari vypestovali mladé mysle v marxistickom hnoji a zápach tohto hnoja dnes Ameriku utláča ako pach smetiska uväzneného pod kupolou letných horúčav.
Možno sa nám nepodarí zachrániť verejné školy pred nimi samými. Kým sa celé to monštrum nezbúra a nepostaví od základov nanovo, budem naďalej podporovať všetky možnosti pre mladých študentov, aby objavili svoj skutočný potenciál. Ak školy existujú na indoktrináciu, a nie na vzdelávanie, potom zrádzajú svoj účel. Ak trvajú na tom, aby študentov naučili čo si majú myslieť namiesto toho, aby ich naučili ako myslieť, potom sú to len tábory na vymývanie mozgov. Ak uprednostňujú naratívy pred vedomosťami, potom sú to len chirurgické oddelenia na amputáciu kritického myslenia. Amerických študentov treba zachrániť pred intelektuálnym barbarstvom a morálnym vákuom, ktoré sa teraz vydáva za verejné školstvo.
Pre mňa je to’návrat k základom. Nemyslím si, že existuje jediný spôsob, ako sa učiť. Každodenná školská dochádzka detí vo veku od päť do osemnásť rokov je predsa moderný vynález, ktorého zavedenie sa viac-menej zhoduje so vznikom továrne 19. storočia. Keď majitelia podnikov lákali robotníkov, aby odišli z fariem do priemyselných podnikov, vytvorenie verejných školských inštitúcií prinieslo tri okamžité výhody: (1) Školy dohliadali na deti, ktoré by inak mohli robiť neplechu, kým ich otcovia pracujú. (2) Školy učili deti zručnostiam potrebným na to, aby sa stali budúcimi zamestnancami podnikateľov. (3) Školy zaraďovali deti do denného pracovného rozvrhu, ktorý kopíroval rozvrh robotníka v industrializovanej spoločnosti.
PREČÍTAJTE SI: Študentov nemožno’nútiť používať transrodové, ‘preferované’zámená, rozhodol súd
Pred vznikom verejných školských systémov sa ľudia učili, kde sa dalo. Kresťanskí kňazi a duchovní učili deti čítať, počítať a logicky uvažovať ako súčasť ich morálnej výchovy. Občianski vodcovia, ako napríklad Benjamin Franklin, zakladali verejné knižnice. Rodičia učili svoje deti osobne. Tí, ktorí si mohli dovoliť súkromných učiteľov, si najímali učiteľov, aby dohliadali na vzdelávanie ich detí. Dnes je takmer každá myšlienka, ktorá bola kedy napísaná, dostupná online. Nikdy nebolo pre človeka jednoduchšie získať bezplatné, ale neoceniteľné vzdelanie.
Učiteľské odbory kritizujú rodičov za to, že sa odvážili pomôcť svojim deťom uniknúť z väzenia verejnej školy. Myslia si, že vedia, čo je pre amerických študentov najlepšie. Myslia si, že sú skutočnými rodičmi každého študenta. Nie sú. Príliš veľa z nich sú klamári a podvodníci. Učenie si nevyžaduje takú dogmatickú kontrolu.
Prevzaté so súhlasom American Thinker.