- Katolícke náboženstvo je pravdivé a rozumné, podporené dôkazmi a rozumom.
- Fundamentálna teológia skúma základy viery a potvrdzuje autoritu Katolíckej cirkvi.
- Pravdy zjavené Bohom sú nevyhnutné pre pochopenie viery a teológie.
- Apologetika dokazuje, že Kristus založil Cirkev, ktorá je pravým náboženstvom.
Existuje veda, ktorá bez akýchkoľvek pochybností dokazuje, že katolícke náboženstvo je pravdivé a že súhlas s jeho pravdami je rozumný.
V prvej časti tohto seriálu sme sa zaoberali učením rímskych pápežov o “motívoch hodnovernosti” tých “úžasných a žiarivých dôkazoch”, ktoré “najjasnejším spôsobom” presviedčajú ľudský rozum, že Katolícka cirkev skutočne dostala zjavenie od Boha a praktizuje pravé náboženstvo.
Predchádzajúci článok vysvetľoval, že pravdu katolíckeho náboženstva môžu “zdravým rozumom” rozpoznať tí, ktorí sa stretnú s Katolíckou cirkvou, pretože, ako napísal John Henry Newman, “nesie na sebe znaky božskosti, ktoré sa hneď zídu každému rozumu, ktorý nie je opantaný predsudkami a vychovaný v podozrievaní.” [1] Newman však pokračoval: “je možné analyzovať argumenty a vypracovať vo forme veľkého dôkazu, na ktorom spočívajú jej tvrdenia.” [2]
Veda Fundamentálna teológia tento “veľký dôkaz vypracúva,” a cieľom tohto seriálu je nanovo ho predstaviť moderným čitateľom s nasledujúcimi cieľmi:
Predtým, ako sa vydáme na túto cestu, bude užitočné trochu podrobnejšie si preštudovať mapu cesty, po ktorej sa budeme uberať.
Čím sa fundamentálna teológia odlišuje od iných vied?
V starších článkoch, som ukázal, že existenciu Boha možno poznať svetlom prirodzeného ľudského rozumu. Veda, ktorá to dokazuje, je prirodzená teológia. Táto veda dokazuje, že Boh existuje a že je nekonečný vo všetkých dokonalostiach. Prináša nám určité poznatky o Božích vlastnostiach, ako je Božia večnosť, nesmiernosť, všadeprítomnosť, nemennosť, vševedúcnosť, múdrosť, sloboda, všemohúcnosť a svätosť. Prirodzená teológia tiež dokazuje, že Boh, Prvá príčina a Konečný cieľ, udržuje a riadi všetky veci svojou Božskou prozreteľnosťou.
Séria o fundamentálnej teológii musí považovať všetky pravdy, ktoré dokazuje prirodzená teológia, za samozrejmé. Čitatelia, ktorí by chceli študovať argumenty, ktorými sa tieto pravdy potvrdzujú, môžu nájsť jednoduchý a priamočiary úvod v knihe Teodicea od Msgr. Paula Glenna a dôslednú hĺbkovú štúdiu v knihe Boh:
Stúdium Boha, ako ho poznáme v nadprirodzenom svetle Božieho zjavenia, sa nazýva posvätná teológia. Skôr však, ako môžeme študovať Boha vo svetle tohto zjavenia, musíme vedieť, že tvrdenia Katolíckej cirkvi o odovzdávaní autentického zjavenia sú dôveryhodné.
Prirodzená teológia nám toto poznanie nemôže priniesť. Ako odvetvie filozofie sa nezaoberá tými vecami, ktoré majú historickú povahu, t. j. že Ježiš Kristus žil, kázal, bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych.
Filozofia nám môže povedať, či je možné, že Boh môže zjaviť pravdy ľuďom, ale nie to, či tak urobil pri konkrétnej príležitosti. Filozofia nám môže povedať, či sú zázraky teoreticky možné, ale nemôže nám povedať o tomto zázraku premenenia vody na víno alebo o tomto zázraku uzdravenia človeka, ktorý sa narodil slepý. Nemôže nám povedať, či Jeramiáš hovoril pravdivo o osude Izraela alebo či sa Izaiášove proroctvá uskutočnili v Kristovi.
Na základe odvolávania sa na posvätnú teológiu nemožno dokázať ani vierohodnosť katolíckej viery. Možnosť a dôveryhodnosť Božieho zjavenia nemôžeme dokázať odvolávaním sa na pravdy, ktoré môžeme s istotou poznať až po prijatí tohto zjavenia. Takýto postup by bol “začarovaným kruhom.” [3]
Teda, musíme preukázať dôveryhodnosť katolíckeho náboženstva tým, že budeme používať prirodzené svetlo rozumu na spracovanie otázok, ktoré sú filozofické aj historické.
Túto funkciu plní veda Fundamentálna teológia.
Teológ Michaele Nicholau, SJ. vysvetľuje:
Teológia je veda o viere; fundamentálna teológia je veda o základoch viery alebo tá časť teológie, ktorá pojednáva o základoch viery.” [4]
Na “základy viery” sú tie veci, ktoré musíme poznať predtým, než môžeme študovať tie doktríny, ktoré boli zjavené Bohom, ako Bohom zjavené. [5]
Apologetika ako pododdelenie fundamentálnej teológie
Vyššie sme videli, že fundamentálna teológia pojednáva o pravdách, ktoré musia byť stanovené prirodzeným svetlom rozumu. Existujú však aj pravdy, ktoré poznávame len na základe Božieho zjavenia a ktorými sa tradične zaoberá aj Fundamentálna teológia.
Ide o doktríny týkajúce sa (i) neomylnosti a autority Katolíckej cirkvi, ktoré poznávame na základe Božieho zjavenia (ii) prameňov zjavenia (Písmo a Tradícia) a (iii) samotného úkonu viery.
Tieto doktríny sú nevyhnutným základom pre štúdium zvyšku Sakrálnej teológie. Nemôžeme pristúpiť k štúdiu Božieho zjavenia bez toho, aby sme najprv nepochopili autoritu, ktorou ho Cirkev neomylne navrhuje, pramene, v ktorých ho máme nájsť, a nadprirodzený úkon, ktorým intelekt súhlasí s ním ako zjaveným.
Teda fundamentálna teológia sa skladá z dvoch častí: (i) z časti, ktorá skúma základy viery vo svetle prirodzeného rozumu, a (ii) z časti, ktorá skúma základy viery vo svetle Božieho zjavenia.
Časť, ktorá skúma základy viery vo svetle prirodzeného rozumu, sa nazýva apologetika.
Podčasti fundamentálnej teológie
Z toho, čo bolo povedané vyššie, môžeme pochopiť, prečo sa fundamentálna teológia tradične člení na štyri podčasti alebo “traktáty.”
Prvé pojednanie Fundamentálnej teológie “sa zaväzuje dokázať, že na zemi existuje jedno náboženstvo, ktoré bolo zjavené Bohom a určené pre všetkých ľudí. Toto náboženstvo je to, ktoré nám priniesol Ježiš Kristus, autentický Boží posol; a toto náboženstvo je konkrétne náboženstvo, ktoré vyznáva Katolícka cirkev.” [6]
Tento traktát sa niekedy nazýva “Pravé náboženstvo”, pretože dokazuje, že katolícke náboženstvo je pravé náboženstvo. Iní autori ho nazývajú “Božie zjavenie”, pretože, ako vysvetľuje Garrigou-Lagrange:
Predmetom apologetiky je Boh, ako sa zjavil, alebo Boh, ktorý sa zjavuje. Preto sa apologetika nazýva “O Božom zjavení” alebo “O Bohu, ktorý sa zjavuje.” [7]
Toto prvé pojednanie Základnej teológie je súčasťou apologetiky, pretože vychádza z prirodzeného svetla rozumu.
V tomto druhom traktáte Fundamentálnej teológie:
(I)sa dokazuje, že Kristus ustanovil Cirkev, ktorá si skutočne zaslúži meno “Cirkev,” totiž viditeľné spoločenstvo, a že tejto Cirkvi zveril svoje učenie a udelil jej svoje vlastné božské poslanie spasiť duše.” [8]
A:
Po preštudovaní štruktúry a charakteristík tejto Cirkvi založenej Kristom fundamentálna teológia pokračuje v jej stotožňovaní s Rímskokatolíckou cirkvou.
Toto štúdium tvorí aj súčasť apologetiky, pretože prirodzeným svetlom rozumu dokazuje totožnosť, autoritu a neomylnosť Katolíckej cirkvi, ktorú treba poznať pred úkonom viery v učenie navrhované Cirkvou.
Mnohí autori potom pokračujú v skúmaní tých istých právd vo svetle Božieho zjavenia, najmä “rôznych hierarchických stupňov v Cirkvi, neomylného magistéria Cirkvi’a Cirkvi vnímanej ako Kristovo mystické telo.” [9]
Táto druhá časť traktátu je teologická, nie apologetická.
Tretí traktát “sa zaoberá dvoma prúdmi, z ktorých Cirkev čerpá svoje učenie a jej teológovia svoje argumenty, a to inšpirovaným Písmom a posvätnou Tradíciou.” [10]
Tento traktát patrí do fundamentálnej teológie, pretože sa zaoberá zdrojmi zjavenia, ktorých znalosť je predpokladom pre štúdium posvätnej teológie.
Celý tento traktát je teologický, nie apologetický.
Nakoniec tu máme štvrtý traktát, ktorý “sa zaoberá úkonom, ktorým ľudia veria, alebo súhlasom, ktorým ľudia prijímajú pravdy zjavené Bohom.” [11]
Toto sa považuje za súčasť fundamentálnej teológie, pretože Sakrálna teológia “v podstate predpokladá vieru.” [12] Štúdium údajov Božieho zjavenia z inej perspektívy ako z perspektívy Božej viery nie je posvätná teológia.
Toto pojednanie má tiež skôr teologický než apologetický charakter.
Záver
Takže teraz máme náš plán cesty vedou fundamentálnej teológie. V nasledujúcom článku začneme študovať traktát o “pravom náboženstve.”