- Pápež Lev XIV. podporuje odzbrojenie a dialóg medzi náboženskými skupinami na Blízkom východe.
- Svätá stolica sa snaží o stabilný mier bez verejných vyhlásení a mediálnych iniciatív.
- Libanon je dôležitým miestom pre ekumenizmus a spolužitie medzi katolíkmi a pravoslávnymi.
- Pápežova diplomacia ukazuje, že Cirkev je otvorená k spolupráci s rôznymi aktérmi.
Pápež Lev XIV. priznal prijatie posolstva od Hizballáhu a vysvetlil, že Svätá stolica diskrétne pracuje na podpore odzbrojenia a dialógu na Blízkom východe.
Pápež Lev sa v stredu na palube lietadla na trase Bejrút - Rím stretol s 81 novinármi a verejne potvrdil, že pred návštevou Libanonu dostal posolstvo od Hizballáhu. Na otázku Sky News Arabia pápež vysvetlil, že Svätá stolica udržiava kontakty s rôznymi politickými a náboženskými aktérmi na Blízkom východe, aby ich povzbudila k zloženiu zbraní a začatiu vyjednávacích procesov.
Dodal, že Svätá stolica pôsobí diskrétne prostredníctvom vlastnej diplomatickej siete s cieľom podporiť stabilný mier a skutočný dialóg v regióne.
“Áno, videl som to,” povedal Lev XIV. v súvislosti s posolstvom od Hizballáhu.“Je jasné, že Cirkev navrhuje, aby zložili zbrane a aby sme sa snažili o dialóg. Ale okrem toho to v tejto chvíli radšej nebudem komentovať."”
Rozhovor počas letu ponúkol široký prehľad diplomatickej akcie uskutočnenej pápežom, ktorý zdôraznil, že libanonská misia sa zrodila predovšetkým z cirkevných zámerov, spojených s ekumenizmom a hľadaním jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi v súvislosti s 1 700. výročím Nicejského koncilu.
Tvárou v tvár politickej zložitosti regiónu sa však Lev XIV. rozhodol stretnúť s predstaviteľmi rôznych skupín vrátane šiítskych osobností a využiť cestu ako príležitosť na zvýšenie tichého sprostredkovateľského úsilia.
Čítajte: Pápež Lev vyzýva kresťanov, aby sa ‘menej’ báli islamu, povzbudzuje ‘k dialógu’ s moslimami
V odpovedi na otázku Joea Farchakha (LBC International) o úlohe Spojených štátov a pápežových’osobných kontaktoch s osobnosťami ako Donald Trump a Benjamin Netanjahu vysvetlil pápež svoju víziu takto: "Pápež Leopold XIII:
“Myslím si, že udržateľný mier je možný. S niektorými predstaviteľmi krajín, ktoré ste spomenuli, som už viedol rozhovory a mám v úmysle v nich pokračovať, či už osobne, alebo prostredníctvom Svätej stolice.”
Jeho odpoveď potvrdila priamy záväzok voči Libanonu i štátom zapojeným do blízkych konfliktov, pričom výslovne poukázal na zodpovednosť Európy’pri rokovaniach týkajúcich sa vojny na Ukrajine a na možný význam Talianska.
Aj keď pápež nechcel prezradiť obsah posolstva, ktoré dostal od Hizballáhu, už samotné potvrdenie jeho existencie predstavuje diplomaticky významný prvok. Ukazuje totiž, že šiitské hnutie považuje Svätú stolicu za stranu, ktorú sa oplatí osloviť, aj keď vie, že pápež jasne navrhuje odzbrojenie a zrieknutie sa každej formy násilia.
Pápež zdôraznil, že úsilie Svätej stolice’nemá podobu verejných vyhlásení alebo mediálnych iniciatív: “Naša práca nie je hlavne niečo verejné, čo by sme hlásali na uliciach; je to tak trochu v zákulisí.”
Cesta Leva XIV’do Libanonu sa uskutočnila v citlivej chvíli pre tento región, poznačenej napätím na hraniciach medzi Izraelom a Hizballáhom, vnútornou hospodárskou krízou, ktorá Bejrút sužuje od roku 2019, a geopolitickým kontextom, ktorý sa stal krehkejším v dôsledku vojny na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022.
Svätá stolica si už desaťročia udržiava aktívnu prítomnosť na Blízkom východe, a to prostredníctvom miestnych cirkví aj diplomatickej siete, ktorá od polovice 20. storočia zintenzívnila svoju úlohu pri sprostredkovaní medzi štátmi a neštátnymi skupinami. Najmä Libanon predstavuje pre Rím laboratórium náboženského a politického spolužitia, ktoré Cirkev považuje za vzácne už od čias Pia XI. a Pia XII. Pápež Lev však počas svojej prvej apoštolskej cesty ukázal na Turecko, nie na Libanon, ako na “vzor spolužitia medzi náboženstvami.”