- Masová vražda na pláži Bondi je tragédiou, ktorá zasiahla celú Austráliu.
- Politická reakcia odhalila nedostatky v boji proti terorizmu a zločinom.
- Pravicoví politici varujú pred neasimilovanými prisťahovalcami, ohrozujúcimi kultúru Austrálie.
- Incident ukazuje, že vlády majú obmedzené možnosti v boji proti teroristom.
Masová vražda na pláži Bondi v Sydney je jedným z najhorších zločinov v austrálskej histórii.
Krajine sa väčšinou darí vyhýbať takýmto streleckým incidentom, ktoré sužujú iné západné krajiny, najmä Spojené štáty. Dvaja strelci, pakistanskí prisťahovalci otec a syn, sa zamerali na austrálskych Židov oslavujúcich Chanuku, čím sa stali zďaleka najhorším antisemitským útokom v krajine.
Politická reakcia odhalila hranice možností vlád v boji proti takýmto zločinom. Premiér Anthony Albanese, šéf ľavicovej Strany práce, obvinil “pravicový extrémizmus” - nech už to znamená čokoľvek - a prisľúbil sprísniť zákony o zbraniach obmedzením vlastníctva zbraní pre austrálskych občanov. (Starší strelec, ktorý bol zabitý, žil v Austrálii od roku 1998 na študentské víza a po svadbe s miestnou ženou sa stal stálym obyvateľom). Premiéri jednotlivých štátov tiež vyhlásili, že zavedú prísnejšie zákony.
Problémom je, že po masakre v Port Arthure v Tasmánii v roku 1996, keď bolo zabitých 35 ľudí, Austrália zaviedla jedny z najprísnejších zákonov proti zbraniam na svete. Na obmedzenie vlastníctva zbraní môžu úrady urobiť len veľmi málo.
Ak by aj boli schopné určiť lepšie právne opatrenia, pomohlo by to len málo. Zločiny sú podľa definície porušením zákona, takže tvorba ďalších zákonov nemôže poskytnúť väčší odstrašujúci účinok, najmä pre teroristov, ktorí sú ochotní zomrieť, ako boli títo strelci.
Vyjadrenia zdesenia a smútku, vrátane organizovania vigílií, boli presvedčivé. Zahynulo 14 ľudí vrátane štyroch detí a 27 ľudí bolo zranených, vrátane dvoch policajtov.
Politická debata však smerovala k zjednodušeniu, čo ešte viac podčiarkuje obmedzenia vlády. Po desaťročiach intenzívnej imigrácie z mnohých častí sveta sa Austrália stala zložitou, multietnickou krajinou, ktorej, zdá sa, vedúca trieda nerozumie. Jediným štátom s vyšším počtom prisťahovalcov na obyvateľa v období po druhej svetovej vojne je Izrael.
Niektorí politici, najmä pravicoví, sa pohotovo pustili do démonizovania moslimských prisťahovalcov. Najhlasnejšie sa vyjadrila Pauline Hansonová, líderka menšinovej strany One Nation, ktorá povedala, že streľba je predvídateľným dôsledkom toho, že sa moslimom umožnil príchod do krajiny. Trvala na tom, že sa neasimilujú a že ohrozujú austrálsku kultúru a sociálnu stabilitu.
Ale aj keby sa jej tvrdenie prijalo ako správne, je podľa jej vlastného priznania neskoro. Mnohí z moslimov sa prisťahovali pred desiatkami rokov, najmä z Libanonu. A je jasné, že incident nemožno vykresliť ako problém hlavného prúdu islamu. Po prvé, Albaneseová uviedla, že neexistujú “žiadne dôkazy” o tom, že údajní strelci boli súčasťou “širšej [teroristickej] bunky,” alebo že sa spolčili s inými ľuďmi. Domnieva sa, že ich skôr motivovala “extrémna zvrátenosť islamu.”
Viac výpovedný je fakt, že austrálsky moslim sýrskeho pôvodu Ahmed Al Ahmed sa zachoval hrdinsky, keď dočasne odzbrojil jedného zo strelcov. Zábery tohto 43-ročného’činu sa rozšírili po celom svete a podkopávajú tvrdenie, že za hlavný zdroj problému treba považovať náboženstvo islam. Al Ahmedovi’rodičia, ktorí pred pár mesiacmi emigrovali do Austrálie, uviedli, že ich syn konal, pretože “videl, že umierajú a ľudia prichádzajú o život.” Teraz ho čakajú viaceré operácie strelných zranení.
Incident sa v Austrálii pridal k nedávnej diskusii o masovom zabíjaní obyvateľov Gazy izraelskými obrannými silami. Došlo k hlbokému šoku najmä u mladších generácií, ktoré boli na sociálnych sieťach svedkami mnohých hrozných záberov zabíjania. Táto debata nakoniec viedla k tomu, že Austrália formálne uznala palestínsky štát, čo by bolo pred začiatkom útokov v Gaze nemysliteľné.
Súbežne boli prijaté opatrenia na boj proti antisemitizmu vrátane vymenovania osobitného vyslanca pre boj proti antisemitizmu. Na prvý pohľad tieto kroky federálnej vlády poukazujú na humánny postoj, že všetky formy násilia a predsudkov sú zlé a treba sa im brániť.
Ale ani to nezabránilo izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, aby obvinil austrálsku vládu, že spôsobila vraždy v Bondi, pretože podľa neho od útokov 7. októbra 2023 reagovala “slabo” a pre svoje rozhodnutie uznať palestínsky štát. Netanjahu tiež chválil Al Ahmedov čin ako “symbol židovského hrdinstva” až kým ho neupozornili, že nie je Žid.
Ak došlo k zlyhaniu, tak na strane spravodajských služieb. Albanese uviedol, že Austrálska bezpečnostná spravodajská organizácia (ASIO) v roku 2019 vyšetrovala syna, ktorý prežil ako údajný strelec. ASIO vypočula aj otca, ale usúdila, že nepredstavuje hrozbu. Zdá sa, že dvojici sa darilo dobre utajovať svoje zámery. Zdá sa, že o tom nevedeli ani blízki členovia rodiny, ktorí sa domnievali, že išli na ryby.
Incident zdôrazňuje asymetriu medzi vládou a terorizmom. Vlády majú právomoc dohliadať na občanov, ktorí sú väčšinou v súlade so zákonom, ale proti nezákonným aktérom majú oveľa obmedzenejšie nástroje. Máloktorá krajina vynaložila väčšie úsilie ako Austrália, aby zabránila masovým vraždám, ale v tomto prípade zlyhala.