- Synodalita nesmie ohrozovať ustálené doktríny Cirkvi a jej identitu.
- Diskusie o doktríne môžu viesť k relativizmu a pochybnostiam o viere.
- Praktické pastoračné stratégie sú vítané, ale nemajú nahradiť základné učenie.
- Kritika synodality varuje pred nebezpečenstvom oslabovania katolíckej identity a učenia.
Biskup Robert Barron povedal, že synodalita, ktorá spochybňuje ustálenú doktrínu, sa nesmie stať „trvalou črtou Cirkvi“.
V vyhlásení uverejnenom 6. januára na X biskup Winona-Rochester v južnej Minnesote povedal: „Chápem, že jednou z tém, ktoré sa prerokúvajú na konzistóriu kardinálov, je synodalita. Hovorím ako biskup, ktorý bol zvolený za delegáta na oboch kolách synody a synodality v Ríme a ktorý práve predsedal miestnej synode vo svojej diecéze.“Synody sú dobrým a užitočným nástrojom na určovanie praktických pastoračných stratégií, ale nemali by byť fórom na diskusiu o doktríne,“ uviedol.Keď sa ustálené učenie stane predmetom synodálneho rozhodnutia, Cirkev upadá do relativizmu a sebapochybovania – ako je jasne vidieť na nesprávne chápanom „synodálnom prístupe“ v Nemecku.
Citoval troch teológov, ktorí spoluzakladali časopis Communio , Josepha Ratzingera (neskôr pápeža Benedikta XVI.), Hans Ur von Balthasar a Henri de Lubac, ktorí „povedali, že koncily sú v živote Cirkvi skutočne niekedy potrebné, ale že na konci koncilu si človek vydýchne s úľavou, lebo Cirkev sa potom môže vrátiť k svojej podstatnej práci.“„Pokiaľ zasadá na koncile, Cirkev je v napätí, neistá sama sebou, zúfalo si láme ruky,“ poznamenal biskup.
Barron kritizoval „ducha Druhého vatikánskeho koncilu“, termín používaný progresívcami v Cirkvi na obhajobu heterodoxných zmien v doktríne a praxi.
„Bolo to práve zachovanie ducha Druhého vatikánskeho koncilu, čo viedlo k toľkým váhaniam a odchýlkam v rokoch, keď som dospieval,“ povedal biskup.„Ak teda musíme pokračovať v synodalite, nech je venovaná zvažovaniu praktických prostriedkov, pomocou ktorých môže Cirkev účinnejšie vykonávať svoju prácu uctievania Boha, evanjelizácie a služby chudobným.“„A nech to nie je definujúcou a trvalou črtou života Cirkvi, aby sme nestratili svoju vervu a zameranie,“ uzavrel.
Kým katolícka cirkev vždy organizovala synody, t. j. stretnutia biskupov a iných duchovných, na ktorých sa diskutovalo a riešili otázky viery, morálky a riadenia cirkvi, pojem „synodalita“ popularizoval pápež František. Kritici Františkovho veľmi kontroverzného pontifikátu, vrátane prominentných prelátov, ako je kardinál Joseph Zen, tvrdia, že ide o nejasný termín používaný na podkopanie doktríny Cirkvi, najmä v otázkach týkajúcich sa jej učenia o sexualite. Kardinál Zen varuje pred synodalitou: „Nie je to samovražda katolíckej cirkvi?“