- Tradičná liturgia a kňazská formácia sú kľúčové pre duchovnú stabilitu Cirkvi.
- Napätie v Cirkvi je výsledkom doktrinálneho zmätku a liturgických experimentov.
- Túžba po kontinuite viery nie je rebéliou, ale prirodzeným inštinktom.
- Jednota Cirkvi je nevyhnutná; spása duší zostáva najvyšším zákonom.
Poznámka redaktora: Nasledujúci text je prevzatý z vyhlásenia biskupa Josepha Stricklanda, ktoré uverejnil na svojom účte X 23. februára 2026.
Zdieľam to ako nadväzujúce vyhlásenie k môjmu vyhláseniu týkajúceho sa situácie SSPX, ktoré som zverejnil 3. februára. V priebehu nasledujúcich dní mi niektorí „vkladali do úst slová“, ktoré presne neodzrkadľovali moje myšlienky na túto mimoriadne dôležitú tému. Modlím sa, aby nasledujúce vyhlásenie objasnilo môj postoj ako biskupa, ktorý hlboko miluje Cirkev.
Opätovne vás prosím, aby sme sa modlili za pápeža Leva a za vodcov SSPX.
Vyhlásenie z 23. februára 2026.
Súčasná situácia týkajúca sa Spoločnosti sv. Pia X. (SSPX) opäť odhalila bolestivé a dlhotrvajúce napätie v živote Cirkvi.
V rokoch po Druhom vatikánskom koncile arcibiskup Marcel Lefebvre veril, že základné prvky katolíckeho života – tradičná formácia kňazov, jasná teológia sviatostí a starobylá rímska liturgia – boli odsunuté stranou tempom a spôsobom, ktorý ohrozoval duchovnú stabilitu nespočetných duší. Nech už človek súhlasí s každým jeho rozhodnutím alebo nie, je historicky nepopierateľné, že tradičná liturgia a kňazská formácia boli zachované z veľkej časti vďaka tomu, že on a ďalší neboli ochotní dovoliť, aby úplne zmizli. Mnohí veriaci túto skutočnosť uznávajú. Uznávajú tiež, že napätie v roku 1988 nevzniklo vo vákuu. Vzniklo uprostred rozšíreného doktrinálneho zmätku, liturgických experimentov a pastoračnej nestability – zranenia, ktoré v mnohých ohľadoch ešte úplne nezahojili.Nemôžem mlčať“, keď sa zmätok v Cirkvi prehlbuje
Dnes sa opäť ozývajú podobné obavy. Otázky týkajúce sa jasnosti doktríny, úcty v bohoslužbách a integrity mariánskej úcty nie sú triviálnymi záležitosťami. Keď katolíci vnímajú, že piliere viery sú oslabené alebo sa s nimi zaobchádza ako s niečím, o čom sa dá rokovať, prirodzene rastie úzkosť. Túžba po kontinuite nie je rebéliou, je to inštinkt viery.
Zároveň je Cirkev hierarchická na základe božského ustanovenia. Biskupské svätenia nie sú súkromnými aktmi, ale viditeľným vyjadrením spoločenstva s nástupcom Petra. Táto štruktúra nie je voliteľná. Jednota patrí k samotnej podstate Cirkvi. Keď tí, ktorí hľadajú doktrinálnu a liturgickú kontinuitu, zažívajú dlhotrvajúcu neistotu mlčania, napätie v spoločenstve sa zvyšuje. Táto skutočnosť si zaslúži triezve uznanie.
Súčasný moment by sa nemal redukovať na frakcie alebo slogany. Spása duší zostáva najvyšším zákonom Cirkvi. Všetky strany musia konať s opatrnosťou a pokorou, vedomé si toho, že jedného dňa budú zodpovedné pred naším Pánom za to, ako strážili Jeho Cirkev. Nie je čas na triumfalizmus ani na obviňovanie, ale na jasnosť a odvážnu vernosť. Modlime sa intenzívne za Svätého Otca, za všetkých biskupov a za veriacich. Nech Panna Mária, Matka Cirkvi, chráni mystické telo svojho Syna a dosiahne jednotu zakorenenú v pravde.