Podľa Mary Eberstadt, členky Centra pre etiku a verejnú politiku, sú náboženská prax a rodina zložito prepojené.
Eberstadt študovala vzťah medzi rodinou a náboženskou praxou a opisuje ich vzájomnú závislosť vo svojej novej knihe Ako Západ stratil Boha. Eberstadt opisuje tento vzťah ako "dvojitú špirálu spoločnosti kedy sú obe navzájom závislé na sile tej druhej a účelom úspešnej reprodukcie."
Minulý týždeň Eberstadt prezentovala svoje nálezy počas prednášky v centre The Heritage Foundation.
Ako Eberstadt podotýka, Západný svet sa odkláňa od náboženského presvedčenia a praxe:
Je ťažké pozerať sa na západné spoločnosti a nevidieť fakt, že mnoho ľudí z týchto spoločností sa otočilo chrbtom k Judeo-kresťanskému Bohu a to vrátane oblastí, ktoré boli kedysi baštami kresťanstva. Naprieč celou Západnou Európou u ľudí výrazne kleslo cirkevné vyznávanie Boha.
Pokles nábožnosti ale nie je limitovaný na Západnú Európu. V roku 1972 sa 94,9 percenta Američanov hlásilo k náboženstvu. Toto číslo spadlo na 82 percent Američanov v roku 2010. Akonáhle začnú klesať rodinné väzby, vyprázdňujú sa aj kostolné lavice počas nedeľnej bohoslužby.
Tento graf znázorňuje nárast počtu Američanov bez náboženských preferencií v rokoch 1972-2010.
Eberstadt sa rozhodla zistiť aká je príčina úpadku náboženskej praxe v Západnom svete. Jej štúdia naznačuje, čo potvrdzujú aj spoločenské vedy, že náboženské praktiky a rodinné putá kráčajú ruka v ruke.
Eberstadtovej výskum naznačuje, že rodina posilňuje náboženskú prax a podobne tak aj náboženská prax posilňuje rodinu. Manželstvá zvyknú byť silnejšie vtedy, keď sa manželia zúčastňujú týždennej bohoslužby. Podobne je tak aj u rodičov, zvlášť otcov, kedy sú viac zapojení do života svojich detí ak často navštevujú bohoslužby. Ako poukázal predošlý výskum v réžii organizácie Heritage, náboženská prax prispieva k blahobytu jednotlivcov, rodín a komunity.
Avšak Eberstadt taktiež zdôrazňuje, že aj opak je pravdou. Keď dochádza k rozpadu rodiny, zvlášť keďže klesá miera manželstiev a pocit blahobytu nahrádza prázdnotu, ktorá ostala po stroskotanej či nikdy nevytvorenej rodine, dochádza aj k úpadku náboženských praktík.
Ako silná kultúra manželstva tak aj časté náboženské praktiky prispievajú k zdravej občianskej spoločnosti.
Národní lídri a tvorcovia politík tak majú dôležitú úlohu pri obnove kultúry, ktorá si váži a podporuje manželstvo a rodinu v prospech žien, mužov, detí a občianskej spoločnosti ako takej.