Vatikán rozhodol, že spovede a sobáše SSPX sú po vyhlásení schizmy neplatné

Vatikán vyhlásil, že Spoločenstvo sv. Pia X. už neposkytuje platné sviatosti po tom, čo boli biskupi, klerici a – za určitých podmienok – laickí členovia Spoločenstva sv. Pia X. exkomunikovaní v dôsledku vysvätenia štyroch biskupov bez pápežského súhlasu.

2. júla Dikastérium pre náuku viery (DDF) uverejnilo dekrét, podľa ktorého biskupi Alfonso de Galarreta, Pascal Schreiber, Michael Goldade, Michel Poinsinet de Sivry, Marc Hanappier a Bernard Fellay upadli do automatickej exkomunikácie v dôsledku stredajších biskupských vysvätení, ktoré sa uskutočnili bez pápežského poverenia a proti výslovnej vôli pápeža.

V dôsledku toho boli sviatosti spovede a manželstva vyhlásené za „neplatné“, zatiaľ čo ostatné sviatosti zostávajú platné, hoci boli udelené „nezákonne“, ako uvádza dikastérium.

Dekrét, podpísaný prefektom DDF kardinálom Victorom Manuelom Fernándezem, sekretárom disciplinárnej sekcie dikastéria arcibiskupom Johnom Kennedym a sekretárom doktrinálnej sekcie monsignorom Armandom Matteom, uvádza:

Napriek varovaniam adresovaným generálnemu predstavenému Kňazskej spoločnosti svätého Pia X., biskup Alfonso de Galarreta, ktorý vykonal čin schizmatického charakteru tým, že udelil biskupské svätenie štyrom kňazom bez pápežského poverenia a proti vôli najvyššieho pápeža, podlieha ipso facto sankciám stanoveným v kán. 1387 a kán. 1364 § 1 Kódexu kánonického práva z roku 2021.

Preto pre všetky právne účely vyhlasujem, že uvedený biskup Alfonso de Galarreta, ako aj Pascal Schreiber, Michael Goldade, Michel Poinsinet de Sivry a Marc Hanappier, podliehajú ipso facto exkomunikácii latae sententiae vyhradenou pre Apoštolský stolec.

Ďalej vyhlasujem, že biskup Bernard Fellay, ktorý sa priamo zúčastnil na liturgickej slávnosti ako spolusvätenec a tým verejne podporil schizmatický čin, upadol do exkomunikácie latae sententiae, ktorú stanovuje kán. 1364 § 1 KÓDEXU KANONICKÉHO PRÁVA z roku 2021.

Klerici a veriaci laici sú napomenutí, aby sa nepridávali k schizme Kňazského spolku svätého Pia X., lebo by sa tým ipso facto vystavili trestu exkomunikácie latae sententiae.

POZRITE SI: Spoločenstvo svätého Pia X. vysvätilo štyroch biskupov

Krátko nato vydalo Dikastérium pre náuku viery vysvetľujúcu poznámku, v ktorej uviedlo dôvody svojho rozhodnutia. V poznámke sa uvádzalo, že úsilie trvajúce niekoľko desaťročí o obnovenie plného spoločenstva „medzi katolíckou cirkvou a hnutím založeným arcibiskupom Marcelom Lefebvrom nebolo úspešné.“

Podľa dikastéria biskupské vysvätenia, vykonané „bez pápežského povolenia a v rozpore s pápežovými želaniami“, predstavovali otvorené porušenie kánonického práva, a preto predstavovali zločin schizmy. V dôsledku toho duchovní v rámci Spoločenstva „nezákonne udeľujú sviatosti“.

Vysvetľujúca poznámka citovala apoštolský list pápeža Jána Pavla II. z roku 1988 Ecclesia Dei a zopakovala jeho posúdenie, že neposlušnosť spočívajúca v „praktickom odmietnutí pápežského primátu“ predstavuje schizmatický čin.

Podľa tejto poznámky sú všetci svätí služobníci – vrátane otca Davida Pagliaraniho – ktorí patria k SSPX, „sú v schizme a preto musia byť považovaní za schizmatikov, na ktorých sa vzťahuje exkomunikácia stanovená kánonickým právom.“

Okrem toho „pokiaľ ide o veriacich laikov, tí, ktorí formálne patria k Kňazskej spoločnosti svätého Pia X., majú byť považovaní za schizmatikov a exkomunikovaných za podmienok stanovených vo Vysvetľujúcej poznámke Pápežskej rady pre legislatívne texty z roku 1996 (porov. ibidem, 7), ktorá je stále v platnosti a ktorú tento dikastérium týmto prijíma.“

Táto poznámka z roku 1996 vysvetľuje:

Táto Pápežská rada sa domnieva, že takéto prihlásenie sa [k schizme] musí zahŕňať dva komplementárne prvky:

a) vnútorný prvok, spočívajúci vo voľnom a vedomom zdieľaní podstaty schizmy – t. j. v tom, že stúpenci Lefebvra sa rozhodnú tak, že túto voľbu uprednostnia pred poslušnosťou voči pápežovi (v základe tohto postoja budú zvyčajne stáť názory odporujúce magistériu Cirkvi);

b) vonkajší prvok, spočívajúci vo vonkajšom prejave tohto rozhodnutia, ktorého najzreteľnejším znakom bude výlučná účasť na lefebvristických „cirkevných“ aktov, bez účasti na aktách katolíckej cirkvi (nie je to však jednoznačný znak, keďže je možné, že niektorí veriaci sa môžu zúčastňovať na liturgických obradoch stúpencov Lefebvra bez toho, aby zdieľali ich schizmatický duch).

A ďalej, tá istá poznámka z roku 1996 vysvetľuje:

V prípade veriacich je zrejmé, že príležitostná účasť na liturgických úkonoch alebo aktivitách lefebvristického hnutia – bez toho, aby prijali doktrinálnu a disciplinárnu nejednotnosť tohto hnutia – nestačí na to, aby sa dalo hovoriť o formálnom príslušenstve k hnutiu.

V pastoračnej praxi môže byť posúdenie ich situácie zložitejšie. Treba zohľadniť predovšetkým úmysel danej osoby a prejav tejto vnútornej dispozície v konkrétnych činoch. Rôzne situácie sa preto musia posudzovať individuálne, v príslušných inštanciách vonkajšieho a vnútorného fóra.

Napriek tomu sa v poznámke č. 2026 uvádza: „Nakoniec sa svätý Boží ľud varuje, že posvätní služobníci Kňazskej spoločnosti svätého Pia X. nezákonne udeľujú sviatosti a že sviatosť pokánia, ktorú udeľujú, a manželstvá, pri ktorých asistujú, sú neplatné.“

V katolíckej teológii a kánonickom práve sa sviatosti spovede a manželstva od ostatných líšia v tom, že vyžadujú nielen moc svätenia (kňazskú právomoc udelenú vysvätením), ale aj moc jurisdikcie, ktorá pochádza výlučne od rímskeho pápeža.

Táto jurisdikcia umožňuje kňazovi konať v mene cirkevnej autority, čo je nevyhnutné pre platnosť týchto dvoch sviatostí: rozhrešenie pri spovedi a asistencia pri sobáši zahŕňajú obidve akty správy, nie iba udelenie sviatosti.

Naopak, ostatné sviatosti – ako napríklad Eucharistia, krst alebo pomazanie chorých – závisia výlučne od moci svätenia a sú preto platné, avšak nezákonné, ak ich udeľujú duchovní, ktorí nie sú v spoločenstve s pápežom. Zostávajú sviatostne účinné, hoci sú vykonávané mimo legitímnej cirkevnej autority, zatiaľ čo spoveď a manželstvo sú neplatné bez jurisdikcie udelenej najvyšším pápežom.