- SSPX preukazuje silnú zbožnosť a lásku k tradičnej katolíckej viere.
- Viera v pápeža je zachovaná, aj keď sa nesúhlasí s jeho rozhodnutiami.
- Spoločenstvo sa zjednocuje v ťažkostiach, posilňuje vieru a vzájomnú podporu.
- Historické vysvätenia sú prejavom oddanosti a snahy o zachovanie katolíckej identity.
V súvislosti s nedávnymi biskupskými vysväteniami sme už počuli všetko: SSPX je schizmatická, neposlušná a jej zakladateľ sa vzoprel pápežovi, aby založil vlastnú sektu.
Ale je na tom vôbec niečo pravdy?
Rozhodol som sa vybrať do Écène, aby som sa presvedčil na vlastné oči.
1. júla 2026, 6:00 ráno.
Konečne nastal dlho očakávaný deň. Po sedemhodinovej nočnej ceste autobusom z môjho domova vo Francúzsku prichádzam do Écène, tichej oázy obklopenej hmlistými švajčiarskymi horami.
Tri hodiny pred začiatkom omše je naša skupina medzi prvými na mieste. Privítajú nás mladí, usmievaví dobrovoľníci vo fluorescenčných vestách, ktorí skontrolujú našu registráciu a dajú nám náramky s QR kódmi – prekvapivý náznak modernosti na inak veľmi tradične zameranom podujatí.
Vydávame sa na hlavné ihrisko a sadáme si na piknikovú deku, niekoľko sto yardov za stanom, kde sa bude konať omša.
Vzduch je napätý očakávaním. Okolo seba počujem francúzštinu, angličtinu, nemčinu, španielčinu a poľštinu.
Hodiny ubiehajú.
ČÍTAJTE: Americký biskup SSPX: „Nové náboženstvo’ ‚modernistickej cirkvi’ umiera
Vidím čoraz viac rodín z celého sveta, tehotné ženy, ospalé batoľatá v náručí svojich otcov náručí a mladé, žiarivé rehoľníčky.
Kňazi a seminaristi v sutánach sa ponáhľajú so slúchadlami na ušiach, aby sa uistili, že posledné prípravy budú hotové včas, a mladé skautky v uniformách rozdávajú fľaše s vodou.
Na veľkých obrazovkách vidíme prvú časť nedávneho trojdielneho dokumentu Spoločnosti, a hoci som ho už videl, opäť ma ohromil talent filmových študentov, ktorí ho vytvorili.
Krátko pred začiatkom omše začne jemne pršať, čo však nijako neoslabuje všeobecnú atmosféru očakávania, že budeme svedkami tejto historickej udalosti v dejinách Cirkvi.
O 9. hodine sa vstupný sprievod začína vinúť smerom k poľu, kde sa zhromaždilo 16 500 veriacich. Trvá to vyše 20 minút, kým všetci kňazi a seminaristi dorazia k veľkému stanu, v ktorom sa budú konať vysvätenia.
Počas omše mi prichádzajú na myseľ Ježišove slová a udivuje ma ich aktuálnosť, najmä keď ich generálny predstavený použije vo svojej homílii, aby povzbudil novo vysvätených biskupov v ich náročnej misii: „Blahoslavení ste, keď vás ľudia hanobia a prenasledujú a falošne proti vám hovoria všelijaké zlo pre mňa. Radujte sa a plesajte, lebo vaša odmena je veľká v nebi.“ (Mt 5, 11–12)
Tesne pred vysvätením počujem hromobitie. O chvíľu neskôr sa z reproduktorov ozve hlas, ktorý nám oznamuje, že sa blíži búrka a že sa môžeme ukryť v stanoch s občerstvením nad ihriskom.
Obloha sa viditeľne zatmie.
Za pár minút všetkých zasiahne prívalový dážď a vládne chaos, keď tisíce ľudí zúfalo zbierajú svoje veci a ponáhľajú sa do úkrytu.
Keď dorazím k stanu, ktorý ešte nie je plný, som už premočený na kožu. Vedľa mňa stojí rovnako premočený chlapec, ktorý sa trasie od zimy. Všetci sme šokovaní náhlosťou búrky, a predsa od nikoho nepočujem ani náznak sťažnosti.
Pred stanmi niekto recituje ruženec a my sa pridávame spevom, snažiac sa zabudnúť na naše studené, mokré oblečenie, ktoré sa nám lepí na kožu.
Pol hodiny zostávame stisnutí k sebe a spievame Zdravas Mária, snažiac sa schovať pred búrkou.
Pochádzame zo štyroch kútov sveta a mnohí z nás nehovoria tým istým jazykom. Napriek tomu sme tu všetci spolu v Éné, premočení, nevyspatí po dlhej ceste z predchádzajúcej noci, čelíme rovnakým výzvam a sme zjednotení v láske k našej viere.
Posledná desiatka ruženca je venovaná Svätému Otcovi a Cirkvi, čo je dojímavá pripomienka toho, že vernosť Spoločenstva rímskokatolíckej cirkvi nikdy neochabla.
Keď dokončíme ruženec, dážď ustáva a my sa vraciame späť na ihrisko na sväté prijímanie a záver omše.
POZRITE SI: Z historických vysvätení SSPX: 4 biskupi, tisíce veriacich a búrka
Keď sa sprievod kňazov vracia späť do seminára, ocitám sa len pár metrov od novo vysvätených biskupov, ktorí požehnávajú dav pod teraz už nádhernou oblohou.
Po omši, ktorá trvala vyše päť a pol hodiny, sa dažďové mraky rozptýlili a uvoľnili miesto teplému slnku, ktoré vysušilo naše premočené oblečenie a pozdvihlo nám náladu.
Osobná návšteva Écône mi poskytla radikálne odlišný pohľad na Spoločnosť, než aký nám chcú vnucovať médiá.
Málokedy som videl takú zbožnosť, lásku k blížnym a starostlivosť o duše, akú som zažil v rámci SSPX.
Keď jej členovia hovoria o pápežovi, hovoria o ňom s najväčšou úctou, podobne ako by človek hovoril o milovanom otcovi, ktorý žiada svoje dieťa, aby urobilo niečo zlé, a preto mu nemožno poslúchnuť.
Slová generálneho predstaveného: „Obviňujú nás, že nemilujeme pápeža, že ho nerespektujeme. Ale práve preto, že pápeža úprimne milujeme ako Kristovho námestníka, ako hlavu Cirkvi, už nechceme vidieť, ako je pápež ponižovaný po boku falošných pastierov, predstaviteľov falošných náboženstiev. … Poníženie, ktoré postihuje celú Cirkev, ktorá je stotožňovaná s falošnými náboženstvami.“
Z biskupských vysvätení odchádzam presvedčený, že v nepokojných časoch, v ktorých žijeme, rozhodnutie Spoločnosti’ rozhodnutie, nech sa niektorým môže zdať akokoľvek nepochopiteľné, bolo motivované ničím iným ako ich hlbokou láskou ku katolíckej Cirkvi a ich poslaním zachovať vieru pre spásu duší.