- Masová migrácia ohrozuje kresťanskú kultúru a hodnoty v Európe.
- Islam si nárokuje politickú moc, čo vedie k konfliktom s kresťanstvom.
- Nízka pôrodnosť Európanov je výsledkom protipôrodnej propagandy a marginalizácie rodín.
- Tradičné rodiny sú kľúčové pre zachovanie hodnotového systému a kultúry.
Kardinál Gerhard Müller varoval, že Európe hrozí masová migrácia a rastúci vplyv islamu.
V rozhovore v nemeckom jazyku na kanáli YouTube Kontrapunkt sa Müller venoval otázkam masovej migrácie, islamu a nízkej pôrodnosti, ktoré vedú k zásadnej demografickej zmene v Európe.
Hoci uznal, že moslimovia, ktorí prichádzajú žiť do európskych krajín, majú právo vyznávať svoje náboženstvo, povedal, že „pri tejto masovej imigrácii moslimských spoluobčanov z kultúr, ktoré sú cudzie celej Európe, je problém práve v tom, že islam nie je len náboženstvom... ale že si vždy nárokuje aj politickú moc a nielenže ovplyvňuje kultúru, ale v nej aj prevláda.“
„A to môže viesť len ku konfrontácii s našou kresťanskou kultúrou – našim pohľadom na ľudstvo, ktorý je založený na viere, že každý človek je stvorený Bohom, že všetci ľudia sú pred Bohom rovní a že sa to musí odzrkadľovať aj v rovnosti pred zákonom,“ pokračoval Müller.
„A práve v tom vidím problémy – problémy, ktoré nie sú len na obzore, ale v skutočnosti už tu sú – a to konkrétne v tom, že sa preberajú časti verejnej sféry, alebo že v školách a materských školách sa aj od kresťanských detí vyžaduje, aby počas ramadánu dodržiavali moslimské zvyky, alebo že kresťanské deti, tínedžeri či dospelí sú obmedzovaní vo svojom bežnom občianskom živote – vo svojom kresťanskom živote,“ uviedol.
„A to predsa vidíme v niektorých mestách v Európe, kde prevláda moslimská väčšina: hoci jednotlivci tam môžu byť pokojní, môže existovať aj skupina, menšina, ktorá je agresívna a ktorá sa potom chopí moci a snaží sa ovládať a manipulovať všetkých ostatných podľa svojich vlastných predstáv.“”
Bývalý prefekt Kongregácie (teraz Dikastéria) pre náuku viery poznamenal, že vo väčšine islamských krajín kresťania žijú v útlaku a sú často „obmedzovaní alebo zaobchádzaní ako občania druhej kategórie.“
„Existuje predsa veľa krajín s moslimskou väčšinou, kde sú kresťania prenasledovaní, v niektorých prípadoch dokonca štátnymi orgánmi, ale aj určitými mafiánskymi gangmi, ktoré sa uchyľujú k násiliu,“ povedal Müller. „A vieme, že kresťanstvo je v súčasnosti najprenasledovanejším náboženstvom na svete, a to tak prostredníctvom krvavého prenasledovania, ako aj štrukturálnej diskriminácie.“
Müller uviedol, že myšlienka spojená s dnešnou masovou imigráciou spočíva v tom, že „my v Európe vyriešime problémy sveta“.
Povedal, že predstava, že „milióny či miliardy ľudí teraz prichádzajú do Európy z Ázie a Afriky“ je „z hľadiska systému zdravotnej starostlivosti, školského systému a vzdelávacieho systému technicky vôbec nemožná“.
„Nemyslím si, že tu existuje nejaký smer,“ pokračoval. „Proste to všetko nechávame plynúť a myslíme si: ‚‚Niekako sa to vyrieši.‘“
„Ale neustále počúvame sťažnosti – oprávnené sťažnosti – od miestnych politikov, že sa blížime k hraniciam toho, čo je tu realizovateľné, že integrácia už nie je možná, že vznikajú paralelný spoločnosti. Nejde len o niekoľko jazykových enkláv, ale o (komunity) s úplne odlišnými kultúrami, správaním a predstavami o spravodlivosti.“
Müller sa vyjadril aj k prípadu Henryho Nowaka, 18-ročného študenta zavraždeného sikhom v decembri 2025 v anglickom Southamptone. Nowakov vrah, Vickrum Singh Digwa, falošne tvrdil prítomnému policajtovi, že ho Nowak rasovo urážal a že nebol bodnutý. Polícia mu uverila a smrteľne zraneného Nowaka namiesto toho, aby mu pomohla, spútala putami. Mladík krátko nato zomrel v putách; jeho prípad vyvolal v Spojenom kráľovstve a západnom svete obrovskú kontroverziu.
„Nejde o zlyhanie v ojedinelom prípade; skôr to slúži ako typický príklad toho, ako sa nesprávne zaobchádza s mentalitou, spôsobom uvažovania a prístupom k otázkam masovej imigrácie a tohto „stretu kultúr“ ...“ sú nesprávne riešené,“ argumentoval nemecký kardinál.
„A že britská vláda a parlament, ako aj európski zákonodarcovia, musia prejsť zásadným procesom premeny, aby si uvedomili, že tento názor, založený výlučne na tejto ideológii, nemôže vytvoriť nové a harmonické spolunažívanie v Európe.“
Pokiaľ ide o nízku pôrodnosť Európanov, Müller uviedol, že už ako dieťa v 50. a 60. rokoch bol svedkom protipôrodnej propagandy.
„Nebolo to jednoducho prirodzeným výsledkom, že manželský pár mal jedno, dve alebo tri deti, ale skôr išlo o zámernú propagandistickú kampaň proti početným rodinám, a títo rodičia boli zastrašovaní a následne marginalizovaní,“ povedal.
„Nie je to len nejaký všeobecný úsudok, ale vyplýva to z týchto osobných svedectiev,“ dodal.
Poznamenal, že Rímsky klub, globalistický think-tank založený v roku 1968, šíril paniku v súvislosti s myšlienkou, že svet je preľudnený a že „treba prijať drastické opatrenia, aby sa svet zachránil pred týmito masami ľudí.“
„Všetko je dovolené – dokonca aj zabíjanie nenarodených detí – a na tento účel sa používajú akékoľvek prostriedky, dokonca aj nemorálne. (Pre nich) cieľ svätí prostriedky.“
Müller zdôraznil potrebu posilniť tradičné rodiny a aby otcovia a matky plnili svoje odlišné a rovnako dôležité povinnosti.
„Rodinný život je usporiadaný tak, aby si členovia rodiny navzájom neprekážali, ale skôr sa vzájomne podporovali. Ako žena je matka vo svojej ženskej povahe nenásytná, pokiaľ ide o jej deti. A otec je tiež veľmi dôležitý pre rozvoj osobnosti dieťaťa,“ uviedol.
Väčšina európskych krajín má pôrodnosť nižšiu ako 1,5 dieťaťa na ženu a žiadna z nich neprekračuje mieru 2,1 potrebnú na udržanie populácie. Zároveň majú ženy z afrických a blízkovýchodných krajín žijúce v Európe výrazne vyššiu pôrodnosť. V Nórsku napríklad mali sýrske prisťahovalkyne v roku 2018 priemernú pôrodnosť 3,51 dieťaťa, podľa údajov vlády.