Vatikánske noviny uverejnili článok, ktorý popiera tradičné učenie o Satanovi a hriechu v rajskej záhrade

V novom článku vo vatikánskych novinách L’Osservatore Romano, ktorý sa zaoberá Knihou Genezis, sa tvrdí, že tento príbeh sa na rozdiel od tradičného výkladu nezaoberá primárne diablom a dedičným hriechom.

4. júla uverejnil L’Osservatore Romano – oficiálne noviny Svätej stolice – článok talianskej teologičky Marinelly Perroni, podľa ktorej sa v príbehu z Knihy Genezis nenachádza žiadna zmienka ani o diablovi, ani o dedičnom hriechu v tom zmysle, v akom ich interpretuje kresťanská tradícia. Naopak, tvrdí Perroni, pôvodný text opisuje skôr „vzťah medzi Bohom a ľudstvom“ ako pôsobenie Satana či doktrínu zdedeného hriechu.

ČÍTAJTE: Katolícky biskup prijal ocenenie od budhistov po tom, čo financoval budhistickú sochu a školu

Článok začína analýzou úvodných kapitol knihy Genesis, kde Boh umiestňuje ľudstvo do raja, „aby ho obrábalo a strážilo“ (Genesis 2:15). Perroni poznamenal, že biblický príbeh predstavuje Eden ako miesto „krásy aj nebezpečenstva“, kde ľudia narážajú na limity svojho stvoreného stavu. Podľa tohto eseje je ústrednou témou tohto príbehu túžba ľudstva stať sa „ako Boh“ tým, že hľadá prístup k tomu, čo patrí iba božskému.

Rozprávanie z knihy Genesis identifikuje tri hlavné postavy: hada, ženu a ovocie. Perroni hovorí, že text sa jednoducho odvoláva na ovocie zo záhrady, kde boli všetky stromy opísané ako príjemné a dobré na jedenie. Had sa javí ako stvorenie spojené s podvodom, článok však tvrdí, že samotný úryvok z Knihy Genezis ho nestotožňuje so Satanom ani s nadprirodzenou zlomyseľnou silou.

„Jeden z najdojímavejších náboženských mýtov staroveku tak v niekoľkých riadkoch odhaľuje veľkosť aj biedu ľudskej bytosti – najvýnimočnejšieho zo stvorení, toho, ktorý je najbližšie k božskému, a pritom zároveň jediného, ktorý je zaťažený trpkým uvedomením si, že nie je Bohom,“ uvádza Perroni.

„„Dialóg medzi hadom a ženou je prvým veľkým teologickým rozprávaním v Biblii,“ pokračuje teológ. „Byť ako Boh – to znamená mať možnosť jesť zo stromu života...“ Je celkom krásne, že v raji žena preberá úlohu tej, ktorá má odvahu vstúpiť do tejto túžby, nárokovať si na ňu právo a diskutovať o jej hraniciach, pomôcť definovať tú neprekonateľnú hranicu, ktorá oddeľuje ľudí od Boha, bez akejkoľvek možnosti vyjednávania.“

A opäť s veľkou istotou dodáva, že: „V starovekom biblickom mýte, bežne nazývanom Pád, neexistuje žiadny diabol, žiadna božská sila, ktorej by ľudia podliehali.“ Podľa Perroniovej sa príbeh v 3. kapitole knihy Genesis hovorí iba o „rozpore“, podľa ktorého „byť z Boha, byť Bohom vyvolený, neznamená byť ako Boh“. A práve v tom spočíva nevyčerpateľné napätie medzi ľudstvom a božstvom – neexistuje hriech.“

Na podporu svojho výkladu teologička poznamenáva, že „v Biblii – najmä v prorockých spisoch – sa hriech spomína často, ale vždy s cieľom odsúdiť odklon ľudu od Božieho zákona, vojnové rozhodnutia kráľov, neveru voči zmluve, ktorú Boh chcel uzavrieť s Izraelom. Vždy v súvislosti s historickými udalosťami, nikdy s odkazom na Evino previnenie.“

V predvídaní námietky, že biblické knihy, ako je Kniha múdrosti alebo neskôr Pavlove listy, sa výslovne odvolávajú na dedičný hriech, sa taliansky teológ obracia k historicko-kritickej metóde.

„Až pomerne neskoro – približne od 6. storočia pred n. l. – spekulácie o zlých duchoch, bežné vo všetkých starovekých náboženských systémoch, vniesli do židovskej a kresťanskej teológie ďalšie prvky, ako napríklad anjelov, ktorí sa vzbúrili proti Bohu a boli uvrhnutí do pekla, čím sa začali meniť jej pôvodné črty.“

Podľa Perroniho by teda aj klasická angelológia a démonológia boli produktom mytológií.

Autor následne tvrdí, že evanjeliá obsahujú mytologické skreslenia: „Táto myšlienka sa však do kresťanskej teológie dostala veľmi skoro, ako ukazuje celá tradícia Nového zákona – od príbehov o Ježišových pokušeniach až po Knihu Zjavenia. A vodca padlých anjelov by prijal mnoho mien: diabol, Satan, drak, prastarý had, Beelzebul.“

„Pavol zase nadväzuje na interpretáciu príbehu o stvorení ženy, ktorá zjavne kolovala v judaizme jeho doby a ktorá ustanovila hierarchiu pohlaví ako zákon stvorenia,“ dodáva teológ. „A neskôr to jeden z jeho učeníkov ešte posilnil (porov. 1 Timoteovi 2, 13–15). To sú prvé kroky k bremenu, ktoré bude ťažko doliehať na následnú kresťanskú tradíciu.“

ČÍTAJTE: Pápež Lev vymenoval nemeckého biskupa, ktorý podporoval homosexuálne „požehnania“ a tvrdil, že sodomia „nie je hriechom“

„Vďaka detinskému katechizmu a neúnavnému kázaniu zostáva myšlienka vytesaná do kameňa, že práve tam, v tom prvom previnení – úplne pripisovanom žene a jej vzťahu s démonom – spočíva prvotná vina, odsúdenie, ktorému sa žiadna ľudská bytosť nikdy nemôže vyhnúť,“ pokračuje Perroni a dodáva, že „feministické boje vnútri aj mimo cirkví si vyžiadali prehodnotenie úlohy Evy a oslobodenie jej postavy od bremena viny nahromadeného počas tisícročí.“

Perroni vyučovala teológiu Nového zákona na Pápežskom aténeu Sant’Anselmo v Ríme, kde pôsobila ako profesorka mnoho rokov. Jej akademická práca sa zameriava na evanjeliá, Pavlovu literatúru a prítomnosť a úlohu žien v najskorších kresťanských spoločenstvách, čo je oblasť, v ktorej je považovaná za poprednú autoritu.

Je tiež zakladajúcou členkou a bývalou predsedníčkou (2003–2013) Koordinácie talianskych teologičiek, hlavného združenia talianskych teologičiek, a publikovala množstvo prác z oblasti biblických štúdií s feministickým zameraním a „genderových štúdií“ v Písme.