- SSPX odmieta učenie Druhého vatikánskeho koncilu, čo bráni uznaniu zo strany Vatikánu.
- Vysvätenie nových biskupov bez súhlasu pápeža je sklamaním pre katolícku jednotu.
- Doktrinálne vyhlásenie CDF je pre SSPX nedostatočné a nevhodné na zmierenie.
- SSPX kritizuje Dignitatis Humanae a Unitatis Redintegratio ako nezlučiteľné s tradíciou.
Arcibiskup Guido Pozzo, bývalý predseda Pápežskej komisie Ecclesia Dei, v nedávnom rozhovore uviedol, že hlavnou prekážkou kanonického uznania Spoločenstva svätého Pia X. (SSPX) zo strany Vatikánu je jeho „prijatie učenia Druhého vatikánskeho koncilu a následného magistéria.“
V rozhovore pre La Nuova Bussola Quotidiana Pozzo vyjadril sklamanie z rozhodnutia SSPX vysvätiť tento mesiac nových biskupov bez pápežského súhlasu a pripomenul, že Spoločenstvo odmietlo prijať podmienky Vatikánu na regularizáciu počas rokovaní v roku 2018.
Vysvetlil, že tieto podmienky zahŕňali prijatie doktrinálneho vyhlásenia navrhnutého Kongregáciou pre náuku viery.
„Na jeseň roku 2018 sme sa s kardinálom Ladariom stretli s novým predstaveným SSPX, otcom Davide Pagliaranim, zvoleným v júli na kapitulnom zasadnutí, ktorý nás informoval, že vyhlásenie nepodpíše, pretože ho považuje za nedostatočné a nevhodné na riešenie ťažkostí a námietok vznesených SSPX – a že práve Rím by mal uznať svoje vlastné chyby,“ spomína Pozzo.
V tomto bode pápež František zrušil komisiu Ecclesia Dei, ktorú založil pápež Ján Pavol II. s cieľom uľahčiť zmierenie tradicionalistov, ktorí boli v minulosti spojení so zakladateľom SSPX arcibiskupom Marcelom Lefebvrom. Od roku 2009 komisia viedla dialóg s predstaveným SSPX s cieľom dosiahnuť zmierenie so samotnou SSPX. František „prenesol kompetenciu pre akékoľvek budúce vzťahy so SSPX na Kongregáciu pre náuku viery (CDF),“ spomenul Pozzo.
Hlavnými „uzlami“, ktoré treba „rozviazať“ na ceste k zmiereniu s SSPX, povedal Pozzo, „sú prijatie učenia Druhého vatikánskeho koncilu a následného magistéria.““
Následne vymenoval hlavné body doktrinálneho vyhlásenia, ktoré navrhla CDF na prijatie zo strany SSPX a s ktorými bol sám Pozzo spokojný:
(a) SSPX bola požiadaná, aby prijala katolícku pravdu, že Kristus Pán zveril Magisteriu „depozit viery“ – to znamená Sväté Písmo a božskú tradíciu – ktorý má byť uchovávaný, bránený a vykladaný“ a že „Magisterium nie je nad Božím slovom, ale mu slúži a učí iba to, čo bolo odovzdané.“ Magisterium Cirkvi má zase právomoc vysvetľovať alebo objasňovať aj predchádzajúce magisteriálne dokumenty, vrátane dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, v súlade s pravdami katolíckej viery a vo svetle večnej Tradície, ktorá v Cirkvi napreduje s pomocou Ducha Svätého – nie ako protichodnú novotu, ale ako hlbšie pochopenie depositum fidei …
(b) SSPX bola požiadaná, aby uznala, že Druhý vatikánsky koncil treba chápať vo svetle celej Tradície a na základe stálého magistéria Cirkvi, pričom možnosť legitímnej diskusie a teologického objasnenia týkajúceho sa formulácie konkrétnych bodov koncilových dokumentov – alebo týkajúcich sa následných reforiem liturgie a kánonického práva – zostáva vždy otvorená.
(c) SSPX bola požiadaná, aby uznala platnosť obradu svätej omše a sviatostí legitímne slávených podľa liturgických kníh v ich editio typica, vyhlásených pápežom Pavlom VI. a pápežom Jánom Pavlom II.
Hoci SSPX verejne neoznámila, ktoré konkrétne ustanovenia doktrinálneho vyhlásenia odmietla, v roku 2018 potvrdila, že „nezmeniteľná doktrinálna divergencia“ bránila jej dohode s Vatikánom. Spoločnosť verejne uviedla, že nesúhlasí s určitými časťami dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré podľa nej nie je možné zosúladiť s predchádzajúcim magistériom Cirkvi.
Napríklad SSPX poukázala na problémy s Dignitatis Humanae, v ktorej sa uvádza, že „Tento vatikánsky koncil vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu,“ čo je v zjavnom rozpore s pápežom Piom IX. Quanta Cura a so Zoznamom bludov, ktorý odsudzuje myšlienku, že „Každý človek je slobodný prijať a vyznávať to náboženstvo, ktoré pod vedením svetla rozumu považuje za pravdivé.“”
Ďalším dokumentom, ktorý SSPX označila za problematický, je Unitatis Redintegratio, v ktorom sa uvádza, že „počas ekumenických stretnutí je prípustné, ba dokonca žiaduce, aby sa katolíci pripojili k modlitbe so svojimi oddelenými bratmi.“ Zdá sa, že to je v rozpore s opakovaným učením Cirkvi, ako ho vyjadril napríklad pápež Pius XI. v Mortalium Animos, v ktorom odsúdil medzináboženské zhromaždenia a uviedol: „ … tento Apoštolský stolec nikdy nedovolil svojim veriacim zúčastňovať sa na zhromaždeniach nekatholíkov.“
V skutočnosti Pozzo v roku 2016 objasnil, že niektoré texty Druhého vatikánskeho koncilu nie sú doktrinálne a preto nie sú záväzné pre katolícke svedomie. Pozzo konkrétne uviedol texty, s ktorými SSPX nesúhlasí, vrátane Nostra Aetate o medzináboženskom dialógu; dekret Unitatis Redintegratio o ekumenizme; a deklaráciu Dignitatis Humanae o náboženskej slobode, a vysvetlil:
Nejde v nich o doktríny ani definitívne vyhlásenia, ale skôr o pokyny a usmernenia pre pastorálnu prax. O týchto pastoračných aspektoch sa dá (teda legitímne) naďalej diskutovať aj po (navrhovanom) kánonickom schválení (SSPX), aby sme dospeli k ďalším (a prijateľným) objasneniam.