- Rast populácie je neudržateľný a ohrozuje budúcnosť Zeme.
- Obmedzenie populácie prostredníctvom potratov a antikoncepcie je morálne neprijateľné.
- Demografický pokles môže viesť k vážnym sociálnym a ekonomickým problémom.
- Udržateľnosť Zeme si vyžaduje zodpovedný prístup k rodinám a životu.
Štúdia zverejnená minulý týždeň vyzýva na zníženie počtu obyvateľov Zeme na polovicu, teda na štyri miliardy, aby sa dosiahla „udržateľná“ planéta.
„„Ukázali sme, že spomalenie a postupné zvrátenie rastu populácie na 4 miliardy alebo menej do roku 2200, spolu s obmedzením dopadov na jedného obyvateľa, je cestou k udržateľnosti,“ napísalo približne dvanásť spoluautorov. „Dopady na obyvateľa“ sa týkajú spotreby zdrojov a energie jednotlivcami.
Autori argumentovali, že údaje ukazujú, že rast populácie vedie k poklesu početnosti voľne žijúcich živočíchov, nárastu emisií CO₂, zvýšeniu spotreby energie, väčšej ekologickej stopy, väčšej spotrebe sladkej vody, ťažbe nerastných surovín, výrobe plastov a používaniu pesticídov.
„Globálne environmentálne problémy spôsobujú ľudia, nič iné. Čím je nás viac, tým sú naše celkové ekonomické nároky väčšie a tým väčšie sú s tým súvisiace environmentálne problémy,“ tvrdia autori.
Na základe toho dospeli k záveru, že „z dlhodobého hľadiska je samotný rast populácie neudržateľný.“
Štúdia vychádza z údajov Organizácie Spojených národov, ktoré predpovedá, že ľudstvo bude pokračovať v masívnom raste počtu obyvateľov až do roku 2100, pričom dosiahne maximum na úrovni vyše 11 miliárd a minimum na úrovni 9 miliárd. Súčasný počet obyvateľov je približne 8 miliárd. Aj podľa týchto prognóz sa rast počtu obyvateľov v tomto storočí výrazne spomalí. Ich „vysoká“ prognóza sa však výrazne líši od prognóz iných demografov, ktorí poukazujú na to, že počet obyvateľov Zeme sa rýchlo blíži k úrovni pod hranicou reprodukcie.
Hoci autori uznávajú, že tempo rastu populácie sa už spomaľuje a že v roku 2024 bola celosvetová miera plodnosti 2,2, čo je len o niečo málo viac ako miera reprodukcie, neupozorňujú na pravdepodobnosť blížiaceho sa populačného kolapsu.
Napríklad demografická štúdia uverejnená v časopise The Lancet zistila, že svet je len pár desaťročí od prudkého a závažného poklesu počtu obyvateľstva.
Podľa autorov znamenajú populačné prognózy OSN, že udržateľnosť Zeme je neúnosne ohrozená. Preto odporúčajú urýchliť dosiahnutie ideálu populačnej miery nižšej ako je miera reprodukcie prostredníctvom poskytovania „služieb v oblasti reprodukčného zdravia“, ktoré zvyčajne zahŕňajú potraty aj antikoncepciu, a „zlepšením vzdelávacích príležitostí pre dievčatá vzdelávacích príležitostí dievčat, najmä v chudobnejších krajinách.
Vyzývajú tiež na obmedzenie úrovne spotreby, napríklad prostredníctvom „dlhodobo akceptovaných noriem týkajúcich sa využívania pôdy, obmedzenia znečistenia, cieľov energetickej účinnosti a kvót obmedzujúcich množstvo a spôsoby ťažby zdrojov, od rýb až po lesy.“ Domnievajú sa, že je potrebné prijať viac takýchto opatrení, a „niekedy aj prísnejších“, „na miestnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni“.
Myšlienka, že svetovú populáciu je potrebné obmedziť, aby bolo možné udržať súčasný počet obyvateľov, je predmetom ostrých sporov a štúdie o únosnosti Zeme sa vo svojich odhadoch značne líšia. Zatiaľ čo 20 štúdií uvádza, že je to 8 miliárd ľudí alebo menej (súčasná svetová populácia je približne 8 miliárd), 14 štúdií stanovuje nosnú kapacitu Zeme na dvojnásobok tohto počtu, teda 16 miliárd, a ďalších 18 štúdií tento počet ešte výrazne zvyšuje, pričom sedem štúdií odhaduje, že Zem dokáže uživiť až 64 miliárd ľudí, a jedna štúdia ju odhaduje na 1 024 miliárd ľudí.
Dean Spears, ekonóm z Centra pre výskum populácie na Texaskej univerzite, je spoluautorom článku, ktorý je výnimočný svojím odhadom prognóz svetovej populácie po roku 2100, z ktorého vyplýva, že v ktoromkoľvek z troch scenárov, v ktorých svetová populácia zostane pod úrovňou reprodukčnej miery, by počet obyvateľov svetaobyvateľov sveta rýchlo klesne na „veľmi malý“ počet. Darrel Bricker a John Ibbitson, autori knihy Empty Planet: The Shock of Global Population Decline, tvrdia, že akonáhle sa začne globálny pokles počtu obyvateľov, ku ktorému podľa nich dôjde o tri desaťročia, „nikdy sa neskončí.“„
‚Aj keby sa plodnosť pod úrovňou reprodukcie udržala len niekoľko storočí, počet obyvateľov sveta by sa mohol znížiť na veľmi malý,‘“ tvrdia Spears a jeho spoluautori. To znamená, že po poklese počtu obyvateľstva bude nasledovať celá rada škodlivých dôsledkov pre spoločnosť, medzi ktoré pravdepodobne bude patriť zhoršenie základných služieb a infraštruktúry; nezamestnanosť; pokles inovácií; nedostatočná starostlivosť o starších ľudí na sklonku života; a zhoršenie duševného zdravia.
Dokonca aj Svetové ekonomické fórum (WEF) priznalo, že dôsledky populačného kolapsu budú „závažné“.
Jordan Peterson poznamenal v rozhovore s podcasterom Chrisom Williamsonom, že „katastrofické predpovede“ o stave sveta v roku 2000, ktoré formuloval globalistický Rímsky klub na základe predstáv o preľudnení nielenže boli úplne mimo, ale sú presným opakom toho, čo sa skutočne stalo. Peterson vysvetlil, že Rímsky klub predpovedal „nepokoje a masový hlad… a všetko to, čo počujete o klimatických zmenách, pretože na planéte je príliš veľa ľudí.“
Peterson pokračoval: „To sa proste vôbec nestalo... nebolo to len nesprávne, bolo to pravý opak pravdy. Bolo to absolútne nesprávne. Namiesto toho sa stalo to, že všetci sa stali oveľa bohatšími a (najchudobnejšia) časť obyvateľstva... sa dostala z chudoby.“
Eric Metaxas poukázal na to, že takéto falošné predpovede vychádzali z Thomasovho Malthusovho „železnom zákone populácie“, myšlienke citovanej Charlesom Darwinom, podľa ktorej rast populácie nevyhnutne prevyšuje produkciu potravín.
Podľa environmentálneho vedca Erleho C. Ellisa história ukazuje, že vďaka technológii sa vždy udržali populácie, ktoré „značne presahovali to, čo by predpovedal prísne malthusiánsky výpočet“. Ellis tvrdí, že „na udržanie ľudstva nie je potrebné využívať viac pôdy“ vďaka existujúcim technológiám a že „v skutočnosti neexistuje nič také ako únosnosť krajiny pre ľudstvo“.