- Biskupi posilňujú katolícku pravdu o pohlaví a rodovej identite v kultúre.
- Rodová ideológia ohrozuje dôstojnosť detí a rodín, vyžaduje si jasný postoj.
- Všetci, ktorí zápasia s rodovou dysfóriou, musia byť prijatí s úctou a porozumením.
- Veriaci sú vyzvaní, aby obhajovali pravdu aj v občianskej sfére a politike.
Karibskí biskupi vydali pastoračný sprievodca, ktorého cieľom je vybaviť katolícke farnosti, školy, katechétov a rodiny potrebnými prostriedkami na vyvrátenie lží rodovej ideológie a na riešenie praktických výziev, ktoré z nej vyplývajú.
Biskupská konferencia Antíl nedávno uverejnila pastoračný list o sexuálnej a rodovej identite v reakcii na prenikanie rodovej ideológie do kultúry, vrátane jej vniknutia do katolíckych rodín s deťmi, ktoré sa identifikujú s „rodom“ odlišného od svojho vlastného.
„Dôstojnosť ľudskej osoby je príliš posvätná a pre naše deti je v stávke príliš veľa na to, aby sme mlčali alebo boli nejednoznační,“ napísali biskupi. „Tvárou v tvár zmätku hovoríme s presvedčením. Tvárou v tvár falošnému súcitu ponúkame skutočnú nádej.“
Preláti obhajovali pravdu, že „identita sa prijíma, nevymýšľa sa“, a že „telo má zmysel, nie je poddajné.“
„Pohlavie nie je spektrum. Je to binárna realita, zakotvená v našej prirodzenosti, potvrdená biológiou a podporovaná vierou,“ zdôraznili biskupi.
Svedčí o tom skutočnosť, že „neexistuje žiadna tretia gaméta ani spektrum možných gamét,“ a ani intersexuálne stavy „nepredstavujú tretie pohlavie.“
Pravda je vyhlásená v knihe Genesis, zdôraznili biskupi. „Boh stvoril človeka na svoj obraz… stvoril ich ako muža a ženu.“ (Kniha Genezis 1, 27) Muži a ženy sú „jednoty tela a duše.“
Rozdiely medzi mužmi a ženami sa odrážajú dokonca aj v mozgu, ktorý sa podľa pohlavia líši v „štruktúre, organizácii, neurotransmiteroch a spracovaní“.
Biskupi ďalej ponúkli praktické usmernenia pre rodičov, učiteľov a kohokoľvek, kto sa „podieľa na verejnom živote v karibskej Cirkvi“.
Školám a katechétom sa odporúča, aby „vždy používali jazyk, ktorý potvrdzuje biologickú pravdu“ a nikdy nepoužívali výrazy, ktoré naznačujú, že rod je „oddelený od pohlavia“, zvolené alebo „priradené pri narodení“.
Napriek tomu „Tí, ktorí zápasia s rodovou dysfóriou alebo zmätkom v rodovej identite, nesmú byť nikdy vylúčení“, ale „musia byť prijatí s úctou, rešpektom a pochopením“, radia usmernenia.
„„V hypersexualizovanom svete musíme obnoviť jazyk cudnosti, cnosti a povolania. Učte mladých ľudí, že cesta k naplneniu nespočíva v uspokojovaní každej túžby, ale v integrácii celej osoby, kde telo, myseľ a duch pracujú v harmónii,“ napísali biskupi.
Vychovávateľom tiež odporučili, aby „poskytovali dôkladnú formáciu o povolání k manželstvu a celibátu a ukázali, že oboje sú prejavmi lásky ako darovania seba samého.“
Preláti trvali na tom, že nestačí učiť pravdu len v rámci katolíckej sféry; vyzvali veriacich, aby sa týmito otázkami zaoberali aj v občianskej sfére.
„Náš hlas nesmie zostať len v kostole. Musí sa dostať až do centrách moci. Oslovujte vlády, ministerstvá školstva a civilné orgány s úctou, ale rázne, aby ste presadzovali zákony a politiky, ktoré chránia dôstojnosť ľudskej osoby,“ napísali biskupi.
Dokument zakončený návrhmi pre učiteľov, ako reagovať na situácie, keď ich žiaci konfrontujú so svojou rodovou dysfóriou, kladú otázky o učení Cirkvi o rodovej identite alebo žiadajú učiteľa, aby používal ich „preferované zámená“.“