Aliancia za rodinu, ktorá vyzbierala vyše 400-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda, sa zrejme namáhala zbytočne. Hoci tvrdí, že svoje sporné otázky konzultovala s odborníkmi na ústavné právo, pravdou je, že by také referendum bolo v rozpore s ústavou. Pre Aktuality.sk to potvrdili traja ústavní právnici. Proti referendu vystúpila už aj ombudsmanka a niektorí občianski aktivisti.
Dve alebo tri možnosti
„Podľa slovenskej ústavy nie je možné, aby sa konalo referendum o určitých otázkach, medzi ktoré patria aj základné ľudské práva a slobody,“ zdôvodnil svoj odmietavý postoj k iniciatíve Aliancie za rodinu bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Barány.
Ako vysvetlil, teraz netreba polemizovať o tom, aké manželstvo, adopcia či rodinná výchova je správna. Dôležité je, že ústava nepripúšťa, aby o týchto veciach rozhodovali občania v referende. Ľudských práv a slobôd sa pritom podľa neho týkajú všetky štyri otázky, ktoré aliancia navrhla. Zasahujú do manželských práv, adopcií, rodiny, rodinného života či práva na vzdelanie.
„Navrhnuté otázky nie sú len proti partnerstvu homosexuálov, ale aj proti trvalému spolužitiu osôb rozličného pohlavia, ktorí spolu žijú ako druh a družka,“ spresnil Barány. Podľa neho by prezident Andrej Kiska, na ktorého sa aliancia s podpísanou petíciou obrátila, referendum nemal vyhlásiť.
Barány tvrdí, že Kiska má tri možnosti: vyhlásiť referendum, ak je presvedčený o jeho správnosti; obrátiť sa na Ústavný súd, keď má pochybnosti; alebo referendum odmietnuť, ak sa domnieva, že jeho vyhlásenie ústava nepripúšťa.
„Myslím si, že pán prezident má i tú tretiu možnosť, aj keď s týmto názorom som asi aj medzi právnikmi v menšine,“ priznal Barány.
Skončí to na Ústavnom súde?
Pochybnosti o legitimite referenda s predloženými otázkami má i Barányiho kolega z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Dušan Nikodým. „Zasahuje to do ľudských práv, je to sporné,“ zhodnotil.
Na rozdiel od Baránya si však myslí, že najlepšie by bolo, keby sa prezident so žiadosťou o stanovisko obrátil na Ústavný súd. V podobnom duchu sa vyjadril i ústavný právnik Peter Kresák. Zo štyroch navrhovaných otázok do referenda je podľa neho určite sporná druhá a tretia, ktoré sa týkajú adopcií a manželstva, no zrejme i posledná otázka o vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania.
„Dotýkajú sa ľudských práv, napríklad práva na súkromie, rodinný život či rovnosti,“ uviedol Kresák. Aj on by sa prihováral skôr za to, aby prezident požiadal o vyjadrenie Ústavný súd.
Manipulatívne otázky
Požiadavky Aliancie za rodinu rozhorčili aj občianskych aktivistov, ktorí bojujú za ľudské práva a rovnosť medzi občanmi. Aj oni upozorňujú, že všetky navrhnuté referendové otázky zasahujú do základných práv a slobôd, ktoré v zmysle ústavy nesmú byť predmetom ľudového hlasovania.
„Ich podstatou je najmä snaha o okliešťovanie práva neheterosexuálnych ľudí na ochranu súkromného a rodinného života, ale aj práv spadajúcich do rámcov súkromného a rodinného života u nezosobášených heterosexuálnych párov, ktorých osobné a majetkové vzťahy štát v súčasnosti nijako nechráni, hoci by mal,“ skritizovala iniciatívu Janka Debrecéniová, právnička organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť.
Položené otázky sa podľa nej snažia oklieštiť i práva detí, napríklad ich právo na vzdelanie a na informácie v otázkach sexuálneho a reprodukčného zdravia. Ako uviedla, otázky sú navyše postavené manipulatívne.
„Takéto referendum by sa v žiadnom prípade nemalo uskutočniť,“ uzavrela Debrecéniová.
Súvislosť s náboženstvom
Na obranu ľudských práv sa medzitým postavila už aj ombudsmanka Jana Dubovcová. Ak ide o obsah otázok, jediný, kto môže povedať, či sú v súlade alebo v rozpore s ústavou, je podľa nej Ústavný súd. V stanovisku, ktoré zaslala Rade vlády pre ľudské práva, pripomína, že už prvý článok ústavy uvádza, že sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
Z obsahu niektorých referendových otázok sa však ukazuje väzba na konkrétne náboženstvo a tá sa javí ako veľmi silná. „Ak sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, tak potom tieto otázky je možné z ústavnoprávneho hľadiska spochybniť. Hodnotiť otázky z hľadiska ústavnosti však môže iba Ústavný súd,“ vyhlásila verejná ochrankyňa práv s tým, že niektoré formulácie v referende môžu porušovať zásadu rovnosti a spôsobiť diskrimináciu časti občanov.
Úspech referend v minulosti – 1:6
Podľa ústavy môže prezident vyhlásiť referendum, ak oň podpismi požiada najmenej 350-tisíc občanov. Aliancia za rodinu túto podmienku splnila a hárky s asi 408-tisíc podpismi jej zástupcovia už odovzdali v kancelárii prezidenta.
„Splnili sme svoj cieľ a som poctený tým, že sa aliancii ako prvej občianskej iniciatíve v histórii Slovenska podarilo zozbierať potrebný počet podpisov za vyhlásenie referenda,“ povedal jeden z členov petičného výboru Anton Chromík. Podľa predstáv aliancie by prezident v prípade súhlasu mohol hlasovanie v referende spojiť s komunálnymi voľbami 15. novembra tohto roku, čím by štátu ušetril finančné náklady.
Aký postoj Kiska zaujme, je zatiaľ otázne. „Poverení pracovníci kancelárie prezidenta už kontrolujú petičné hárky. Prezident urobí vyhlásenie k tejto téme na budúci týždeň,“ informoval Aktuálne.sk Kiskov hovorca Peter Petrus.
Podľa ústavy musí prezident vyhlásiť referendum do 30 dní od prijatia petície s podpismi občanov. Pred jeho vyhlásením sa však môže obrátiť na Ústavný súd. V tom prípade by lehota neplynula. Keby sa aliancii podarilo zámer presadiť, šlo by už o ôsme referendum v histórii Slovenska. Okrem jedného z roku 2003, keď sa hlasovalo o vstupe našej krajiny do Európskej únie, však žiadne z nich neuspelo. Na to, aby bolo platné, by sa totiž musela zúčastniť nadpolovičná väčšina voličov.