Po tom, ako Dobré noviny informovali o spustení slovenskej verzie Wikileaks, jej autor chcel žalovať Dobré noviny. Argumentoval však nesprávnym zákonom.
BRATISLAVA 26. januára - Občianski aktivisti a Inštitút ľudských práv spustili na prvé výročie protestu Gorila slovenskú verziu Wikileaks - Wikileaks Slovensko.
Na adrese www.wikileaks-slovensko.org zverejnili preklady diplomatických depeší z americkej ambasády v Bratislave o politickom a ekonomickom dianí vo svete i na Slovensku.
Autori chcú webstránku postupne dopĺňať, agentúru SITA o tom informoval Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv - Human Rights Institute.
"Wikileaks zverejnením informácií o zločinoch a korupcii spôsobili zmeny v mnohých krajinách, napríklad tzv. Arabská jar. Podobne nastal katarzný účinok i na Slovensku po zverejnení spisu Gorila, preto sme sa to rozhodli tieto veci spojiť," cituje tlačová správa Alenu Krempaskú z Inštitútu ľudských práv, ktorá bola minulý rok hovorkyňou protestov Gorila.
Hlavným dôvodom spustenia Wikileaks Slovensko je podľa Krempaskej kampaň inštitútu za zatvorenie väznice Guantánamo a prepustenie Bradley Manninga, ktorý tajné dokumenty Julianovi Assangeovi pravdepodobne odovzdal. "Chceli sme priblížiť ľuďom na Slovensku, čo Manning spravil, a preto sme preložili podstatné diplomatické depeše týkajúce sa Slovenska. Ozvalo sa nám však toľko dobrovoľníkov, že sme sa rozhodli z toho spraviť samostatný projekt," dodala Krempaská.
Za projektom stojí nedôveryhodný človek
Problémom je však to, kto stojí za slovenskou verziou Wikileaks. Vynárajú sa otázky o tom, na čo skutočne bude slúžiť slovenská verzia Wikileaks a či informácie na tomto webe možno považovať za dôveryhodné.
Inštitút ľudských práv totiž vedie Peter Weisenbacher, ktorého dôveryhodnosť je prinajmenšom otázna.
Weisenbacher zverejnil v januári na Facebooku status, z ktorého behá mráz po chrbte. Vyznáva sa vňom, že jeho predkovia urobili ešte väčšiu chybu, ako si myslel, keď Schwarzenbergovcov (predkov Karla Schwarzenberga, pozn. red.) nevyvraždili, keď mohli. Takéto extrémistické názory sú zo strany "ochrancu ľudských práv" desivé, uberajú na jeho dôveryhodnosti a vyvolávajú otázniky nad skutočnými motívmi jeho aktivizmu.
AKTUALIZÁCIA
Weisenbacher chcel Dobré noviny žalovať, argumentoval nesprávnym zákonom
Peter Weisenbacher na článok o slovenskej verzii Wikileaks reagoval e-mailom adresovaným redakcii Dobrých novín. Žiadal v ňom stiahnutie informácií o jeho komentároch na Facebooku, v opačnom prípade hrozil žalobou.
"Prosím o oznámenie, keby bude protiprávne použitý materiál odstránený, najneskôr však do piatku 1.2. 12:00, inak odovzdám vec orgánom činným v trestnom konaní vzhľadom na podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestných činov v zmysle zákona č. 428/2002 a č. 613/2003 Z. z. v neskoršom znení.," píše Weisenbacher, ktorý mal v pláne žiadať od Dobrých novín odškodné. Weisenbacherov zákon č. 613/2003 Z.z. je v skutočnosti opatrenie Národnej banky Slovenska súvisiace s devízovou ohlasovacou povinnosťou a rieši napríklad finančné transakcie či účty vedené v zahraničí.
Po tom, ako mu redaktorka ozrejmila niektoré legislatívne skutočnosti, už bol s vyhrážkami opatrnejší. "Pán Weisenbacher má otvorený a verejne dostupný profil na Facebooku. Svoje vyhlásenie navyše publikoval v profile iného používateľa, ktorý bol taktiež verejne dostupný všetkým používateľom internetu. Ozrejmila som pánovi Weisenbacherovi, že novinári nemajú povinnosť pýtať si povolenie na publikovanie verejne dostupných vyhlásení a nemajú ani povinnosť dotknutej osobe oznamovať, že jej vyhlásenie budú publikovať, nakoľko vyhlásenie sa udialo na verejnom priestore. Hovoria to nielen pravidlá Facebooku, ale aj súčasne platné právne normy," hovorí redaktorka Dobrých novín Lucia Žáčková, ktorá s Weisenbacherom komunikovala.
Dobré noviny však napriek tomu dali Weisenbacherovi priestor vyjadriť sa k svojim vyjadreniam namiereným proti rodine Karla Schwarzenberga. "Zverejnený citát je myslený ironicky a priamo reaguje na výroky Karla Schwarzenberga, ktorý účelovo vynechával krvavé časti histórie svôjho rodu, pričom kampaň zakladal aj na svojom pôvode," bráni sa Weisenbacher. Uviedol tiež, nepovažuje za správne, ak ľudskoprávny aktivista svojimi vyhláseniami ľudské práva popiera, no Karlovi Schwarzenbergovi ani jeho rodine sa za svoje slová ospravedlniť nemieni.
"Je veľmi nešťastné, ak sa verejne činný občiansky aktivista zníži k vyhláseniam hraničiacim s popieraním základných ľudských práv, o to viac ak ide o ich obhajcu," myslí si manažér Dobrých novín Róbert Sedlák, ktorý v minulosti taktiež pôsobil ako občiansky aktivista. Z mediálneho hľadiska by podľa neho bolo najsprávnejšie, ak by sa Weisenbacher za svoje konanie verejne ospravedlnil. "Určite by to pôsobilo omnoho profesionálnejšie, ako vyhrážky súdmi," dodáva.