Čo sa skrýva pod pojmom kultúra smrti?
Občianske združenie Inštitút pre ľudské práva na svojej internetovej stránke vyhlásilo anketu Homofób roka 2013. V piatok boli zverejnené výsledky druhého ročníka a udelená táto anticena.
Na snímke rímskokatolícky arcibiskup - metropolita Bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský (vľavo)
Inštitút udelil na základe hlasovania, a to len 2 144 ľudí, cenu Homofób roka Konferencii biskupov Slovenska. Tento "titul“ mali získať biskupi podľa riaditeľa Inštitútu Petra Weisenbachera za výrok o kultúre smrti, ktorý bol zverejnený v Pastierskom liste čítanom na začiatku decembra minulého roka.
Riaditeľ inštitútu Peter Weisenbacher je známy tým, že na svojom facebookovom profile vyhlásil kresťanom vojnu. "Chceli ste mať vojnu, budete ju mať, sľubujem, že to budete ešte dlho ľutovať," písal vtedy na adresu kresťanov.
„Aktéri kultúry smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované metódy,“ znie výrok, ktorý zriaďovatelia zaradili do ankety. Biskupi tiež uviedli, že rozvratom rodiny sa znehodnocuje ľudské šťastie, ohrozuje to život a nastoľuje sa kultúra smrti.
Hovorca konferencie biskupov odmietol anketu komentovať.
Pojem kultúra smrti prvýkrát použil pápež Ján Pavol II. vo význame potratov, antikoncepcie, umelého oplodnenia, ideológie rodovej rovnosti – gender. Cieľom kultúry smrti je vlastný hmotný blahobyt vo forme individualizmu a konzumizmu zabúdajúc na vzťahové a duchovné rozmery existencie ľudského bytia.
Ďalší onálepkovaní
Medzi ďalších nominovaných zaradil Inštitút tiež Štefana Kuffu (OĽaNO), ktorý uviedol:„Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody.“ V ankete sa ocitol aj jeho stranícky kolega a predseda OĽaNO Igor Matovič. Ten povedal, že „oveľa lepšie bude dieťaťu, ak bude v detskom domove, ako sa má pozerať na prerobenú mamu a otca. Bude úplne mešuge...“
Nálepke "homofób“ sa nevyhla ani hovorkyňa združenia Aliancie za rodinu Anna Verešová, ktorá zverejnila nasledujúce stanovisko: „Nesúhlasíme s tým, aby sa takéto formy spolužitia verejne propagovali a mätúco nazývali rodinou.“
"Kompetentní“ si posvietili aj na Lukáša Krivošíka, vedúceho rubriky ekonomika v časopise .týždeň, ktorý k situácii LGBTI menšiny v Únii uviedol nasledovné: „Nemali by sme byť zdržanliví pri zavádzaní takýchto nevyspytateľných sociálnych experimentov?"
"Umiestnenie v tejto ankete by autori a autorky výrokov mali vziať s určitou dávkou pokory a zamyslieť sa nad tým, čo robia a ako to robia, keď vo verejnosti (2 144 hlasujúcich pozn. redak.) vyvolávajú takéto pocity a názory,“ myslí si Weisenbacher.
Homofóbia a MKCH10
Vzhľadom na samotný názov ankety Homofób, ktorý je odvodený od slova homofóbia (ten čo neznáša homosexuálov), je potrebné podotknúť, že „homofóbia nebola nikdy klasifikovaná, ako jedna z fóbií v klinickom zmysle a rovnako nie je zaradená medzi duševné poruchy. Napriek tomu, že rovnako, ako proti vyradeniu homosexuality, prebehla prudká odborná dišputa aj proti nezaradeniu homofóbie medzi fóbie a duševné poruchy. Odporcovia neuspeli. Z čisto klinického hľadiska sú teda oba javy na rovnakej úrovni. Homofóbiu v Medzinárodnej klasifikácii ochorení nenájdete rovnako, ako tam nenájdete homosexualitu“, píše vo svojom blogu Radovan Bránik (viac tu).
Napriek zvýrazňovaniu pojmu homofóbia zo strany príslušníkov skupiny LGBTI jednoznačný a pevne stanovený význam tohto slov na Slovensku neexistuje. Aj napriek tejto skutočnosti Iniciatíva Inakosť zriadila internetový portál Homofobia.sk, ktorý vyzýva ľudí nahlásiť homofóbiu. Zriaďovatelia si za svoju misiu určili „monitorovať hlásené prípady homofóbie a podporovať príslušné inštitúcie, aby reagovali primerane a čo najskôr“. A niečo podobné sme tu už raz mali.
Podľa prieskumu agentúry Polis, ktorý prebehol v týchto dňoch, odmieta adopcie deti homosexuálnymi pármi viac ako 65 % populácie.