December 1929: „My budeme rušit váš klid… My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutit krk. My vyhlašujeme vám a vaší sociálfašistické vládě nejostřejší boj!“
November 2015: „Vaša nočná mora sa začala teraz. Vedzte, že čakáme už len na ďalšie príkazy, aby sme vás mohli zabíjať…“
Nejde o podobnosť čisto náhodnú. Hoci medzi tým, ako odzneli tieto výroky, uplynulo 86 rokov, jedno majú spoločné. Vyslovili ich zločinci. Autorom prvého, to ste ale asi uhádli, je Klement Gottwald. Autorom druhého, neviem. Nejakí mladíci na islamskom videu sa takto, a inak, vyhrážajú Európanom. Takže, nič nového pod slnkom.
Ten prvý svoje hrozby splnil. Aj so svojimi spolustraníkmi. Suma sumárum, ak to zrátame po celom svete, majú na svedomí viac ako 100mil. ľudských životov. Áno, čítate dobre. Mao ce tung, Stalin, Červení khméri… Keď sa to tak vezme, Islamský štát je ešte stále z tohto uhla pohľadu v amatérskych plienkach. To iba na úvod, aby sme si náhodou nezačali namýšľať.
Boľševik nás naučil veľa. Napríklad to, že jediná dohoda s ním bola – poddať sa. Pokiaľ ste teda nemali atómovú bombu, alebo kamoša, ktorý ju mal.
Boľševik neakceptoval iný názor. Urážka vodcu = smrť. Napríklad Trockij. Odpadlíctvo od učenia = smrť. Napríklad Tito. Toho sa teda nakoniec nepodarilo zlikvidovať, ale koľko pokusov len bolo! Ale zlikvidovali iných. U nás napríklad Clementisa.
Boľševik si z ľudí robil otrokov. Napríklad v Gulagoch. Alebo v Jáchymove.
Boľševik poznal iba svoju pravdu, ostatné bolo rúhanie.
Boľševik chcel ovládnuť svet. Vlastne sa tým ani netajili, keď vytrubovali do sveta, že revolúcie sa rozhoria všade. Ten svet im nevyšiel. Nie celý. Ale ďakujem pekne. ZSSR, Čína, polovica Európy.
Takže, ako som napísal, teraz sa nedeje nič nové. Ale, máme jedno veľké šťastie! Pamätáme si! Pamätáme si, že s boľševikom to nešlo po dobrom. Vtedy sme spravili chybu. Dlho sme mu ustupovali. Vlastne sme aj museli, lebo zasiahol do toho idiot Hitler a my sme sa museli s boľševikom spojiť. Ale poďme ďalej.
Aj vtedy, keď boľševik svoju expanziu začínal, našlo sa veľa mienkotvorných blbcov, ktorí mu drukovali. Napríklad aj taký André Paul Guillaume Gide, Francúz. Z parížskej kaviarne sa mu ten komunizmus zdal akýsi cool. Potom osobne ZSSR navštívil a napísal reportáž „Návrat zo Sovietskeho zväzu“. V nej sa vyznal, že všetko je inak. Naopak. A viete, kto ho potom najviac kritizoval? Tiež z kaviarne? Zasa tí, ktorí v tom ZSSR vôbec neboli. Aby sme ostali doma, aj Stanislav Kostka Neumann. Mohol by som tu hovoriť aj o ďalších „podporovateľoch“, napr. L. Aragon, G. B. Shaw, H. G. Wells… A aby ste si nemysleli, politická korektnosť je vynálezom dnešnej doby, tak vedzte, že keď pred 2. sv. vojnou chcel niekto získať Pulitzerovu cenu, musel písať pochvalne o ZSSR do New York Times (W. Duranty, 1932).
Čo vám to pripomína? Nie náhodou aj to, že história sa opakuje? Aj dnes je v Európe plno blbcov, ktorí sa nechcú poučiť z histórie. Neviem prečo, dosť sa ich grupuje spomedzi novinárov. Čo ma teda rozčuľuje. Sám som bol novinár. Takže, mám právo sa rozčuľovať. Aby ste si nemysleli, že neviem, o čom píšem.
Tak, tak ako vtedy, ani dnes asi nestačí, keď nám to povedia jasne a do ksichtu: „Chceme vás zabiť!“ Dokonca, niektorí z nás neuveria ani vtedy, keď to začnú robiť. Dokonca, po 2. sv. vojne sa v USA stále našli liberálne média, ktoré obhajovali prosovietskych špiónov. Potom už naozaj neviem.
Keď tak na to pozerám, trochu dlhý úvod k tomu, o čom som chcel písať. Samozrejme o Paríži. Lenže, tu som už povedal v minulosti všetko, čo som chcel. A čo som nepovedal, povedali iní. Áno, dnes by som mohol byť zlomyseľný a tvrdiť – vidíte, ja som to hovoril! Bol by som zlomyseľný, len keby tam nebolo toľko mŕtvych. Teda nikto mŕtvy. Radšej sa teda venujme budúcnosti. Ale, začnime dnes. Mimochodom, tí vyššie spomínaní intelektuáli sú presne tí, ktorých Lenin nazval užitočnými idiotmi. V tomto bol ten Lenin veľmi výstižný. Platí to dodnes. Užitoční idioti nevymreli. A žiaľ, ani neužitoční. Lebo, čo už si len myslieť o tomto – správa z tlače: „Taliansky minister vnútra Angelino Alfano napríklad hovorí, že nemá informácie o tom, že by medzi 140-tisíc utečencami, ktorí do Talianska prišli tento rok po mori z Líbye, boli nejakí teroristi…” Tu by mal pán minister dodať, že nemá o nich nie len tieto informácie. On totiž o nich nemá žiadne informácie. A to je ten prúser. To už nehovorím o tom, že náš premiér je údajne jediný, kto spája atentáty s utečencami (ja strašne nerád obhajujem toho Fica, naozaj! Ale toto som sa tiež dočítal.). Toto sa dá napísať iba z ISS, ktorá unikla zemskej gravitácii a rúti sa temným vesmírom nevedno kam (prosím Vás, nepleťte si to z IS, jedno je medzinárodná vesmírna stanica, druhé je to, čo nás zaujíma, Islamský štát. Čo urobí jedno S!). No, ale vráťme sa k téme. Takže pán taliansky minister vnútra nevie nič. Je to zaujímavé, lebo napríklad dokonca aj ja viem, že lídri IS (teda nie ISS) pred pár mesiacmi samotní vykrikovali, že medzi utečencami sú ich ľudia a že vraj uvidíme (však sme aj uvideli). Dnes si iba úplný idiot môže myslieť, že IS nevyžil vlnu migrantov a neinfiltroval ju svojimi ľuďmi. Takže, pán taliansky minister vnútra je asi úplne nekompetentný. A výsledok? Po Európe dnes blúdia státisíce utečencov, neviem koľkí z nich majú niekde v nemeckých „schránkach“ pokyny, kde hľadať kalašnikov, alebo TNT, alebo recept na domácu tlačenku bez bravčového spolu s receptom, ako zo sódy bikarbóny, prášku do pečiva a iných zábavných pyrotechník vyrobiť domácu bombu. Takú, čo vám buchne pod nosom a vy ste na cimpr campr. A zasa – nehovorte mi, že neviem o čom píšem. Neďaleko mňa bomba už vybuchla. Síce dávno, bol som ešte ako novinár v Južnej Afrike, ale vybuchla. Odnieslo si to 10 mŕtvych. Jednu ženu zabila pri tom minca. Mala ju vo vačku košele a tá tlaková vlna bola tak silná, že ešte aj tá minca sa jej zavŕtala do tela. Mimochodom, ja som prežil. Takže viem, čo je bomba.
My ich totiž vôbec nepočúvame. Tých islamistov. Tak, ako vtedy Gottwalda. Oni nám to hovoria ale jasne. Chceme vás ovládnuť a pokiaľ sa neprispôsobíte, pozabíjame vás. Stále si myslíme, že žartujú? Po piatku snáď nie. Takže čo teraz? Teraz, keď je v Európe niekoľko sto tisíc ľudí a my sme na tom, ako ten taliansky minister vnútra! A to prosím, keď pred rokom chcela sem prísť mamina rodina z podkarpatskej Rusi, ešte museli aj kostnú dreň na identifikáciu pomaly odovzdať. Lebo – chceli ísť do Schengenu! A naučiť sa naspamäť „Mor ho!“ Lebo chceli ísť na Slovensko. Keďže sa sem nakoniec nedostali, tak si európski byrokrati uvedomili, že to porušuje nejaké to ľudské právo, ktoré sa medzitým dostalo do zoznamu. Takže pani Merkelová ich rovno pozvala. Žiaľ, nie tú moju rodinu z Ukrajiny. Okrem nej ale všetkých. Celý svet. (Moja rodina z Ukrajiny je stále na Ukrajine. „Mor ho“ som sa nenaučil ani ja.) Čo tam nejaké hranice, suverenita, exotické a iné choroby (to som zvedavý, aké choroby sa nám vrátia. Píšem vrátia, lebo niektoré sme už zvládli, napr. TBC. Znovu môžeme začať očkovať.).
Mám pocit, že sme sa stali obeťami vlastného pocitu viny. My, Európania. My Slováci neviem, najprv sme boli s Hitlerom, po vojne sme sa zrazu ocitli bok po boku víťazných mocností. Toto dodnes nechápem. Ale dobre. Asi preto nemáme pocit viny. Ale tí Nemci. Tí ho asi majú. Kvôli Hitlerovi. A stále si to chcú nejako odčiniť. Vlastne, stále sú akosi príliš moc politicky korektní. Až porušujú zákony. Lenže, tretí sektor im určite tlieska. Potom sa potľapkávajú po chrbtoch a nám vyprávajú, akí sme netolerantní. Len je tu jeden problém. Vážení, tí imigranti, a najmä tí teroristi, si neuvedomujú vašu tolerantnosť. Takže, mali by ste si ju niekde vycapiť aby ju lepšie videli a pri najbližšom útoku vám poslali varovanie. Najlepšie na čelo.
Zabudol som na tých novinárov. Tých spred vojny som už spomenul. Majú potomkov. Teraz vám poviem, ako to funguje. Keď sa napríklad objaví niekde kauza s pedofilným kňazom, sú jej plné noviny. Čo je dobré. Každého pedofila by som zabalil a poslal ako darček Islamskému štátu. Živého. Len niekedy mám pocit, že nám tí niektorí novinári ako keby podsúvali, tak podprahovo, že čo to je za cirkev?! Plná pedofilov! (Nerozčuľujte sa. Hneď to vysvetlím.) Nikde som nečítal, teda v tých médiách, ktoré sa zaoberali tými pedofilnými kňazmi, že podľa jednotlivcov sa nedá posudzovať celá komunita. Ale dnes to zrazu čítam všade. Teda, že podľa jednotlivcov sa nedá posudzovať celá komunita. Od tých istých novinárov. Lenže teraz, na rozdiel od kňazov, nemáme podľa zopár teroristov posudzovať moslimov. Poprosil by som vás, vážení novinárski priatelia, samozrejme týka sa to iba tých, ktorí takto píšete, aby ste nabudúce, keď príde na rad ďalší pedofil v sutane, nezabudli dodať, že podľa neho sa tiež nedá posudzovať celá cirkev. Ďakujem.
Čo dodať na záver? Takže stručne:
Momentálne máme po Schengene. Možno ostane nejaký, napríklad medzi krajinami V4, plus Rakúsko, plus…?
Ďalej, osobne si myslím, že skôr či neskôr sa nejakým spôsobom buď obnoví prezenčná vojenská služba, alebo sa prijme zákon, ktorý bude umožňovať vytváranie nejakej formy domobrany, alebo niečo podobné. To nechcem strašiť. Ale uvidíte.
Ďalej si myslím, že v Európe postupne preberú moc strany typu Národný front a pod.
Ďalej si myslím, že sa krajiny vrátia viac k národným politikám a menej sa budú venovať bruselskej. Až sa možno prestanú úplne. Ešte pred prázdninami som hovoril, že utečencov, aj Islamský štát, zastaví iba pozemná vojenská operácia. Myslím si to stále. Navyše si myslím, že treba zlikvidovať nielen IS, ale aj tie „cestovné kancelárie“, ktoré organizujú imigráciu. Ak by ste náhodou boli zvedaví, tu je link na jednu z nich:
https://www.facebook.com/immigration.gateway.to.europe. Dajte si tam prekladač.
A teraz, čo neviem. Nie, nemám na mysli zohnúť malíček tak, aby ostatné prsty stáli. Neviem, čo s nimi. Čo s nimi Európa urobí. S viac ako 1mil. imigrantmi. To, že sa Nemecko spamätalo neznamená, že ich teraz odtransportujeme naspäť. Alebo, že ich dodatočne prekontrolujeme a prelustrujeme. Si terorista? Domov! Si matka s deťmi? Do Gabčíkova, do Traiskirchenu a pod. Nie, nie. Pravda je iná. Pravda je taká, že Európa sa nám v r. 2015 zmenila. Definitívne a nenávratne.
Ďalej neviem čo s nimi, lebo ide zima. Tá je milosrdná iba zatiaľ. Čo keď začnú umierať od chladu? Hlavne tie deti? Čo s nimi? Neviem.
Ak prežijú, čo dúfam, ako ich zamestnať? Majú kvalifikáciu? Majú nejaké vzdelanie? Keď ani dokumenty nemajú? A ak áno, tak asi falošné? Čo s nimi? Neviem.
Aké prekonali choroby? Aké choroby prenášajú? Čo s nimi? Neviem.
Kde im zohnať domovy, alebo bývanie? Neviem.
Ako ich prerozdeliť tak, aby z toho neboli nepokoje? Neviem.
Ako ich prerozdeliť tak, aby sme ich nenútili ísť tam, kam nechcú? Neviem.
Čo s tými ďalšími státisícami „čakateľov“ v Turecku, Líbii…? Neviem.
Ako zistiť, ktorí z nich sú kriminálnici, lenivci, sociálni upíri? Neviem.
Tí teroristi tvrdia, že tak, ako my máme radi život, tak oni milujú smrť. Čo s tým? Neviem.
Ján Baránek
Politický analytik a majiteľ prieskumnej agentúry Polis