A nedajú pokoj. Ďalší “skvelý” nápad Nemecka na prerozdeľovanie jeho nezvládnuteľných imigrantov do ostatných krajín Európy prezentuje nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Sigmar Gabriel
Menovaný požaduje v online denníku Zeit „radikálnu zmenu v úvahách o rozdeľovaní utečencov“.
Podľa jeho vyjadrení požadujú nemeckí sociálni demokrati od EÚ, aby únia nejednala v tejto otázke naďalej s vládami členských štátov, nakoľko sa tieto správajú odmietavo ale priamo s primátormi a starostami európskych miest a obcí. Komúny, ktoré by sa touto cestou vydali, by boli z Bruselu finančne odmenené z fondu, do ktorého by prispievali všetky členské štáty EÚ.
Gabriela a jeho stranu zrejme vôbec netrápi problematická otázka realizácie takéhoto od reality odtrhnutého nápadu. Brusel by teda mal obísť legálne zvolených zástupcov suverénnych štátov vo forme vlády a začať si skupovať zástupcov komún. Tak to je teda zvláštne chápanie demokracie stranou, ktorá sa permanentne oháňa pojmom demokracia a teraz vyzýva na faktické zrušenie práv vlád, ako najvyšších suverénov štátov EÚ. No a následne požadovať od týchto vlád finančnú náplň akéhosi fondu je prinajmenšom naivné.
Tiež je potrebné tento návrh zhodnotiť aj z etického hľadiska a zamyslieť sa nad tým, či to nie je fakticky obchod s ľudmi, kde Brusel ľudí predáva a komúny ich kupujú. Nemci sa zbavia tých, ktorých si sami pozvali, ich freneticky vítali a teraz nezvládajú a mestá a obce si vylepšia obecný rozpočet na ich aktivity podľa príkladu – zoberiem 10 ilegálnych a postavím za to obecnú cestu.
Panika zo straty moci v Gabrielovej strane SPD je očividne bezhraničná, keď nám prezentujú takéto nezmysly, nakoľko riešenia na nimi spôsobené problémy nám ponúknuť nevedia. Sociálni demokrati sa z bývalej ľudovej strany za Gabriela „prepracovali“ z bývalých 40% voličov pod hranicu 20% a tento trend pokračuje ďalej. Voliči vyjadrujú ich „vďaku“ za migrantskú politiku strany a tým spôsobený sociálny, hospodársky, kultúrny a morálny rozklad spoločnosti.
Dúfajme, že aj tento „geniálny“ nápad skončí tam, kde patrí, v Absurdistane. Samotní Nemci máju na takýto typ riešení problémov vlastný výraz. Nazývajú to „Schnapsidee“, teda pálenkový nápad a o nič iné sa tu ani nejedná.