PÔST V ŠIRŠOM SLOVA SMYSLE
znamená zdržovať sa niečoho, čo nám je príjemné. Tak postíme sa, keď sami panujeme nad sebou, keď premáhame svoje zlé žiadosti, náruživosti, telesnosť, keď sa zdržujeme ináč dovolených pôžitkov, napr. užívania stavu manželského, pitia liehovín, fajčenia (dnes pozeraním TV, počúvaním svetskej hudby, hrania sa hier, hrania sa s mobilom a pod.) Toto by sme mohli nazvať pôstom dobrovoľným. Dobrovoľným pôstom má sa postiť každý človek od kolísky až po hrob, lebo zdržovanie sa dovolených pôžitkov je veľmi užitočné. Tým nadobudne človek väčšej vlády nad sebou a stane sa dokonalým kresťanom.
POST V UŽŠOM SLOVA SMYSLE
je zdržovať sa istých jedál v istom čase, ako nám to Cirkev predpisuje. Cirkev ponajprv rozoznáva tzv. sviatostný pôst pred sv. prijímaním, keď nič, ani kvapku vody, ani omrvinku chleba nepožívame pred sv. prijímaním, a to počnúc od 12. hodiny polnočnej.
Pod slovom riadny pôst Cirkev rozoznáva dvojaký rozkaz o zdržovaní sa jedál:
1. postiť sa, t. j., že sa len raz denne nasýtime, čo obyčajne býva na poludnie, možno však toto nasýtenie preložiť i na večeru ako na štedrý deň; okrem toho ešte ráno a večer si môžeme niečo máličko zajesť. Tento rozkaz platí pre všetkých katolíkov od dokončeného 21. do započatého 60. roku.
2. Zdržovať sa mäsitého pokrmu v istý deň, počnúc od 12. hodiny nočnej do 12. hodiny nasledujúcej noci. Tento rozkaz platí pre všetkých katolíkov od dokončeného 7. roku do smrti. Pod mäsom čiže mäsitým pokrmom sa rozumie akékoľvek mäso a z mäsa pripravované jedlá, medzi ktoré patrí aj mäsová polievka (i škvarky). Z tohto zákazu vyňaté sú mäsá rýb, žiab, rakov, divej vodnej kačice a slimákov. Ďalej vyňaté sú pre celú Cirkev vôbec všetky tuky-masti. Teda každou masťou: bravčovou, vytopenou zo slaniny, hovädzou, husacou atď. možno jedlá vždycky pripravovať a s chlebom ich požívať.
Cirkev na niektorý deň určuje obidva rozkazy, inokedy zas len jeden z nich. Cirkevný zákonník Kódex Can. 1252 určuje dni postenia sa a zdržovania sa mäsa pre celú Cirkev. Nakoľko však v mnohých prípadoch veriaci nemôžu rozkaz do dôsledkov zachovať, pápež môže dať dišpenzáciu, či oslobodenie od tých rozkazov pre celú Cirkev, alebo pre niektorú krajinu. Taktiež biskup môže dať dišpenzáciu pre svoju diecézu, alebo niektorú faru, ale len z prípadu na prípad. Farár môže oslobodiť z prípadu na prípad jednotlivých svojich farníkov od zachovania týchto rozkazov, miesto ktorých im uloží iný dobrý skutok, sebazaprenie.
Tu je tabuľka pôstnej disciplíny ktorá je platná pre celú Cirkev. Nie sú tu dišpenzy jednotlivých krajín, ktorým ho dal pápež.
Vysvetlenie:
Zdržovanie – zdržovanie sa mäsa
Pôst – pôst, jedno jedlo denne (môžu byť ešte dve malé jedlá ráno a večer).
Zdržovanie Pôst – Zdržovanie sa mäsa a iba jedno jedlo denne
Bezpôstny deň – hocijaké jedlá
——————————————
Každý Piatok v roku
Zdržovanie
Prikázaný sviatok ak padne na piatok
Bezpôstny deň
Hromnice ak padnú na piatok
Zdržovanie, v iný deň bez pôstu
Zvestovanie Panny Márie ak padne na piatok
Zdržovanie, v iný deň bez pôstu
Popolcová streda
Zdržovanie Pôst
——————————————
Jarné kántry po popolcovej strede
Streda
Zdržovanie Pôst
Piatok
Zdržovanie Pôst
Sobota
Zdržovanie Pôst
——————————————
VEĽKÝ Pôst 40 dňový
Pondelok – Štvrtok: Pôst
Piatok – Zdržovanie Pôst
Sobota – Zdržovanie Pôst
Nedeľa – Bezpôstny deň
Veľký Piatok – Zdržovanie Pôst
Biela Sobota dopoludnia – Zdržovanie Pôst
Turíčna Vigília – Zdržovanie Pôst
——————————————
letné kántry po Turiciach
Streda – Zdržovanie Pôst
Piatok – Zdržovanie Pôst
Sobota – Zdržovanie Pôst
5. Júl Sviatok Cyrila a Metoda
Zdržovanie
15. August Sviatok Nanebovzatia Panny Márie
Zdržovanie Pôst
Jesenné kántry po 14. Septembri
Streda – Zdržovanie Pôst
Piatok – Zdržovanie Pôst
Sobota – Zdržovanie Pôst
31. Október Vigília všetkých svätých
Pôst
zimné kántry po 13. decembri
Streda – Zdržovanie Pôst
Piatok – Zdržovanie Pôst
Sobota – Zdržovanie Pôst
24. december štedrý deň
Zdržovanie Pôst
24. december štedrý deň ak padne na nedeľu
Bez Pôstu
31. december Silvester ak padne na piatok
Zdržovanie
V cirkevnom pôste a zdržovaní sa mäsa, predsa niektorí sú ešte oslobodení:
A) od zdržovania sa mäsa v každý piatok, okrem Veľkého piatku, Popolečnej stredy, Štedrého dňa a Bielej soboty predpoludnia a to:
1. Všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávia ako zasvätený sviatok deň svojho patróna alebo výročie posvätenia chrámu.
2. Všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu — na kare.
B) Od zdržovania sa mäsitého pokrmu vždy, okrem Veľkého piatku: (postiť sa však sú povinní):
1. Úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou obed prinášajú; poľnohospodárski robotníci v žatve a v mlatbe; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci.
2. Žandári, financi, policajti so svojimi rodinami.
3. Železničiari, električkári, Šoféri a námorníci.
4. Ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou a služobníctvom.
5. Cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch alebo si so sebou nesú jedlo.
6. Všetci, ktorí sa stravujú v hostincoch, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z hostincov alebo iných domov; hostinskí a ich rodiny.
7. Ktorí bývajú a sa stravujú v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u inovercov).
8. Rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci.
9. Všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed.
10. Všetci vojaci.
C) Chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa nemusia sa ani postiť ani zdržovať sa mäsitého pokrmu.
Postiť sa nie sú povinní ťažko pracujúci duševne i telesne.
Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovolné postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky. V tie dni, po ktoré sme oslobodení od všeobecného cirkevného zákona pôstneho, máme pôst nahradiť modlitbou, dobrými skutkami, najmä almužnou.