Na austrálskom Festivale nebezpečných myšlienok som pred rokom so záujmom sledoval, ako kresťanský komentátor Peter Hitchens diskutoval so skupinou ľudí, ktorá sa venuje sexuálnej revolúcii: s radikálnou feministkou Germaine Greerovou, novinárkou Hannou Rosinovou a populárnym a nesmierne publikovaným Danom Savageom.
Keďže bol Peter Hitchens do diskusie pozvaný ako akýsi konzervatívny článok, bol nútený neustále brániť tie najzákladnejšie civilizačné pojmy od hodnoty manželstva až po to, ako zaobchádzať s deťmi. Do očí mi však udrela jedna slovná výmena s Danom Savageom; keď Savage obvinil Hitchensa z toho, že si „vymýšľa projekcie a je paranoidný“.
Hitchens nahnevane zasiahol: „Toto je intolerancia! Len preto, že zastávam iný názor, sa odrazu stal kvalifikovaným pyschoanalytikom, ktorý mi môže povedať, že moje názory sú patologické - to je úplné semenisko totality. Keď začnete veriť, že názory ostatných sú patologické, potom ste na začiatku etapy, ktorá vedie k tajnej polícii a gulagu. Neviete si predstaviť, že niekto iný má právo mať odlišný pohľad od toho vášho bez toho, žeby ste si mysleli, že má nejaký osobnostný defekt.“
Alebo ako povedal zosnulý velikán William F. Buckley: „Liberáli tvrdia, že chcú počuť iné názory, ale potom sú šokovaní a urazení, keď zistia, že iné pohľady naozaj existujú“.
V čase, keď mal Buckley túto dôvtipnú poznámku, bola naša kultúra ešte stále v mnohých ohľadoch orientovaná na to, čo zostalo zo zvyškov kresťanských hodnôt. Hnev Petra Hitchensa je však dnes naozaj oprávnený. Dnes, keď sa ateizmom vymyté davy a totalitní "pokrokári" pokúšajú urobiť všetko pre to, aby vykorenili každý kultúrny symbol, ktorý by bol čo i len okrajovo prepojený s kresťanstvom. Hoci sa austrálsky dav hlasno zasmial tvrdeniam, že kresťanské názory by mohli byť potlačené (ako rýchlo zabúdame na históriu!), Dan Savage hlasno zaprotestoval, že je v skutočnosti tolerantný. Krátky prehľad ľavicových noviniek dokazuje, že Hitchensove „obavy sú ďaleko od toho, aby boli paranoidné“.
Len pred pár dňami The Daily Beast uviedol článok s názvom „Prečo sú miléniové deti nepriateľské voči organizovanému náboženstvu?“ Ukázalo sa, že fyzik Lawrence Krauss, blízky priateľ zosnulého ateistického polemika Christophera Hitchensa, nedávno uvažoval nad tým, že naša kultúra by naozaj mohla byť na pokraji vyhynutia náboženstiev:
„Zmena je vždy o generáciu ďalej,“ povedal publiku a poukázal na rýchle kultúrne posuny ohľadom homosexuálnych manželstiev a otroctva, „takže ak môžeme do našich detí zasadiť semienka pochybností, náboženstvo zmizne počas jednej generácie alebo zmizne aspoň z veľkej časti. A myslím si, že toto by sme mali urobiť.“
Autor článku v The Daily Beast berie na vedomie, že ľudia majú zjavne psychické predispozície k náboženskej viere, avšak i to, že „bigotné“ názory niektorých náboženských frakcií - ako napríklad tie, ktoré sú zamerané proti sobášom homosexuálov - môžu byť odstránené ešte oveľa úspešnejšie. Inými slovami zhovievavo hovorí, že sa nemusíme zbaviť náboženstva úplne; celkom postačí, keď to urobíme v jeho podstate.
Uvažujúc nad tým sa Salon vyjadril, že „fanatizmus Kačacej dynastie [angl. Duck Dynasty - ide o americkú reality show, v ktorej rodina Robertsovcov zbohatla vďaka rodinnému podniku kačacej farmy. Sú známi svojimi kresťanskými názormi, pozn. prekladateľa] ešte stále má akési publikum, ale nie na dlho.“ Autor zajasal, že ateizmus už viac nie je koncom dlhej cesty sebaspochybňovania, ale skôr začiatkom - a ateisti aj tak využívajú náboženské tradície, aby mohli mať stále pocit, že život má zmysel a užiť si platenú dovolenku! Nielenže ateisti redukujú náboženské tradície na činnosti, ktoré nezahŕňajú zmenu správania alebo sebaovládanie, ale Salon ďalej poznamenáva, že „biblická sexualita sa postupne dostáva do odpadkového koša“. To je zjavne dobrá vec bez ohľadu na chorobami posiatou a mŕtvolami vydláždenou horou dôkazov o tom, že sexuálna revolúcia bola kolosálnym zlyhaním.
A potom je tu toto:
Návrat veriacich do „normálneho stavu“ zlepšuje ich životy. Väčšina ateistov a agnostikov sú bývalými veriacimi, čo znamená, že si mnohí nesú staré psychologické bremená z presvedčenia z detstva alebo nejakého cyklu obrátenia a dekonverzie, ktorý nasledoval po detstve. Zatiaľ čo mnoho bývalých veriacich vykĺzne z náboženstva „bez ujmy“, niektorí nie a tí veriaci, ktorí sa vrátili do „normálu“ majú teraz i meno: osoby požadujúce návrat do normálu. Malý, ale rastúci počet kognitívnych vedcov skúma vzťah medzi náboženstvom a duševnými chorobami ako sú depresie, úzkostné poruchy a panické poruchy.
Zdá sa, že kresťanstvo, nie je nič viac než choroba, z ktorej sa treba uzdraviť; nič viac než duševná porucha, ktorá vyžaduje rozsiahlu detoxikáciu. Skôr než súbor presvedčení zakorenených v pravde ide o vírus, ktorý vyžaduje liečbu a regeneráciu. A to je presne dôvod, prečo sa súdy čoraz viac snažia poslať tých, ktorí nesúhlasia s Novým morálnym poriadkom sexuálnej revolúcie na rehabilitáciu a povinné školenia o rozmanitosti. V celej Európe a Severnej Amerike sa vlády čoraz viac snažia riešiť problém primitívnych kresťanov prevýchovnými tábormi (, ktoré vďaka nášmu systému štátnych škôl a univerzít získavajú kvalifikáciu) a triedami. [Problém primitívnych kresťanov]. Primitívnych kresťanov, ktorých ešte stále má vo svojom strede, ktorí lipnú na svojich zastaraných pravdách s presvedčením, ktorého sa, zdá sa, dá len ťažko striasť.
Na druhý deň som chatoval s jedným z mojich priateľov právnikov a on poznamenal, že jeden z dôvodov, prečo sa tak dramaticky zmenila naša kultúra, je to, že ľavica bola ochotná až démonicky bojovať za každú krvavú piaď spáleného územia, aby potlačila jedinú zmienku mena „Boh“; aby tak z ničoho nič vytvorila akékoľvek novonadobudnuté sexuálne práva či očistila školy od akejkoľvek zmienky o našom kresťanskom dedičstve. Kresťania na druhej strane túžili skôr uzmieriť sa, upokojiť sa a jednoducho sa dostať späť do svojej pracovnej činnosti a k vychovávaniu svojej rodiny. A tak nás, kúsok po kúsku, sexuálni revolucionári prinútili ustúpiť do našich kostolov, našich kresťanských škôl a našich domovov. A budú sa snažiť nájsť spôsob, aby nás i tam donútili prijať ich nové „hodnoty“.
Pretože ak je kresťanstvo v ich očiach patologické, ak je duševnou poruchou či dočasným šialenstvom, potom nemôže existovať žiadna náboženská sloboda. Nebudú spokojní, kým budú náboženské inštitúcie učiť a dodržiavať kresťanské názory, kým budú cirkvi, ktoré lipnú na pravovernosti, stále kázať nadčasové pravdy, a kým budú rodičia stále učiť svoje deti, že sexuálna revolúcia bola krvavým a strašným zmätkom. A budú sa snažiť – tak ako sa už snažia - aby sa za to zasadili ešte mohutnejšie a vytrvalejšie.
A my sa budeme musieť zasadiť proti tomu.