Rada Európy: Výbor pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj prijal návrh rezolúcie týkajúci sa legislatívy a praxe pri odoberaní detí z ich rodín
Zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva bola doručená informácia, že Výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj 26. januára 2015 jednomyseľne prijal návrh rezolúcie a odporúčania „Sociálne služby v Európe: legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín v členských štátoch Rady Európy“. Návrh rezolúcie je zaradený do programu aprílového zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
V návrhu rezolúcie je vyjadrené znepokojenie nad porušovaním práv dieťaťa a jeho rodičov v niektorých štátoch, v ktorých dochádza k bezdôvodným rozhodnutiam o odobratí dieťaťa rodičom alebo jeho bezdôvodnému nevráteniu do rodiny. Ešte tragickejšie sú prípady adopcie bez súhlasu rodičov, v ktorých už nemožno túto situáciu zvrátiť. Znepokojenie tiež vzbudzujú prípady, keď orgány sociálnych služieb nepostupujú dostatočne rýchlo pri odobratí dieťaťa, ktorého život a zdravie sú ohrozené, alebo prirýchlo rozhodnú o jeho vrátení do starostlivosti zneužívajúcich alebo zanedbávajúcich rodičov. Podľa návrhu rezolúcie by mali členské štáty prijať zákony a postupy, ktoré skutočne zabezpečia, aby pri rozhodovaní o odobratí dieťaťa rodičom, o umiestnení do náhradnej starostlivosti a o jeho vrátení do rodiny stál vždy v popredí najlepší záujem dieťaťa. Členské štáty by sa okrem výnimočných prípadov mali vyhnúť úplnému prerušeniu rodinných vzťahov, odoberaniu detí zo starostlivosti rodičov pri narodení a adopciám bez súhlasu rodičov, najmä ak sú nezvrátiteľné.
V súvislosti s medializovanými prípadmi odobrania detí slovenským rodičom v Spojenom kráľovstve zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dáva do pozornosti niektoré údaje z dôvodovej správy k navrhovanej rezolúcii. V prípade nevyhnutnosti oddelenia dieťaťa od rodičov je potrebné zabezpečiť, aby si dieťa zachovalo spojenie a vzťahy s rodičmi, súrodencami, príbuznými a osobami, s ktorými má dieťa silné osobné vzťahy. Z porovnania počtu detí odobraných rodičom, ktoré boli zverené príbuzným a počtu detí zverených do náhradných rodín vyplývajú odlišnosti v praxi jednotlivých štátov. Kým počet detí zverených do starostlivosti príbuzných predstavuje v Portugalsku 75 % a v Lotyšsku 63 %, vo Švédsku a Spojenom kráľovstve je to iba 5 % a vo Fínsku 3 %. Do náhradných rodín je zverených 0,5 % detí v Portugalsku, 10 % v Estónsku, viac ako polovica vo Francúzsku a Španielsku, 69 % v Nórsku a 75 % v Spojenom kráľovstve. Adopcie bez súhlasu rodičov nie sú možné vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku a Španielsku. Naopak adopcie bez súhlasu rodičov sú umožnené v Chorvátsku, Estónsku, Gruzínsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Čiernej Hore Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku, Švédsku, Turecku a Spojenom kráľovstve. Až 21 štátov nedisponuje štatistikami o počte detí, ktoré sa úspešne vrátili do pôvodných rodín.
V správe sa tiež kritizuje časté odoberanie detí rodičom pri narodení. Ide o prípady, v ktorých bolo matke odobrané staršie dieťa (napríklad z dôvodu veľmi nízkeho veku, duševnej choroby, pre jej škodlivý vzťah s otcom) a jej ďalšie dieťa je po niekoľkých rokoch odobrané pri narodení aj napriek celkovej zmene okolností.
Varovným signálom sú tiež časté prípady adopcie bez súhlasu rodičov. Štatistiky v prípade Anglicka a Walesu ukazujú, že vysoký počet malých detí je daných na adopciu a menej než 20 % detí mladších ako 5 rokov, ktoré boli nútene odobrané, sa vrátilo k svojim rodičom. Obzvlášť tragické sú prípady, v ktorých došlo k justičným omylom, pri ktorých bol prehliadnutý zdravotný stav dieťaťa (napríklad choroba krehkých kostí) a dieťa bolo dané na adopciu bez súhlasu rodičov. Napriek tomu, že sa rodičom podarilo na súde dokázať svoju nevinu, deti už nemohli získať späť, pretože v právnom systéme Anglicka a Walesu rozhodnutie o osvojení nie je možné za žiadny okolností zvrátiť.
Ďalším problematickým aspektom je podľa správy skutočnosť, že v mnohých štátoch je organizácia sociálnych služieb decentralizovaná, napríklad na úrovni obecnej samosprávy. Pokiaľ v štáte neexistujú jednotné kritériá pre umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti a pravidelné preskúmavanie rozhodnutí o odobraní dieťaťa rodičom, môže to viesť subjektívnym rozhodnutiam sociálnych pracovníkov.
Znenie návrhu rezolúcie a odporúčania spolu s dôvodovou správou možno nájsť tu: