Bratislava, 24. 10. 2013 Dnes sa v Bratislave uskutočnila tlačová konferencia organizácií presadzujúcich gender ideológiu a potraty na požiadanie s cieľom podporiť prijatie Celoštátnej stratégie na ochranu a podporu ľudských práv vo forme a s obsahom, ktorý by vyhovoval ich videniu sveta.
Na konferencii sa zúčastnili kľúčové osoby ovládajúce proces prijímania Stratégie - vedúci autorského kolektívu, pán Kálmán Petőcz, členka Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pani Šarlota Pufflerová (kresťanské organizácie nemajú ani jedného člena vo viac ako 30-člennom výbore) a členovia ďalších výborov rady, ktoré budú mať kľúčový vplyv na znenie návrhu stratégie.
Napriek textu, ktorý by s menšími výhradami vedeli prijať aj viaceré kresťanské organizácie, ktoré sa aktívne podieľali na pripomienkovaní prvého návrhu Stratégie, boli tieto z informovania o príprave vyhlásenia vynechané a s obsahom vyhlásenia sa mohli ich zástupcovia (FVO, FKI a FŽ) prvý krát oboznámiť až tesne pred tlačovou konferenciou.
Na otázku Postoy.sk, ako sa budú tvorcovia prvého návrhu podieľať na ďalšom prijímaní Stratégie, sa vedúci autorského kolektívu vyjadril, že bude aj naďalej participovať na príprave Stratégie v témach, ktoré sú preňho kľúčové (tzv. "prierezové témy").
Postoy.sk sa tiež zaujímal o postoje signatárov k praktickému napĺňaniu požiadaviek vznesených na Pochode za život v septembri 2013. Všetci zúčastnení signatári odmietli akúkoľvek zmenu aktuálneho stavu s výnimkou "debaty o etických otázkach". Pripomíname, že aktuálny "podklad" ku Stratégii odbil právo nenarodených detí na život touto vetou: "Na niektoré kľúčové otázky neexistuje v spoločnosti konsenzus.
Ide napríklad o taký fundamentálny princíp, akým je právo na život, najmä v spojení s ústavným ustanovením, podľa ktorého "ľudský život je hodný ochrany už pred narodením".", kým LGBTI komunite, na ktorej "priania vydávajúce sa za práva" tiež neexistuje v spoločnosti konsenzus a ani medzinárodný záväzok, sa venuje celá kapitola.
Je zrejmé, že kým nedojde z zásadnej reštrukturalizácii Rady vlády pre ľudské práva, neexistuje reálna možnosť prijatia celospoločensky prijateľného textu Stratégie. Jej tvorcovia a ľudia, ktorí systém ovládajú tento fakt ignorujú a pravdepodobne sa spoliehajú na ochabnutie tlaku zdravo zmýšľajúcej časti verejnosti. Je teda oprávnené predpokladať, že mal byť naozaj len jedným z nástrojov na pretlačenie LGBTI ideológie do oficiálnych štátnych dokumentov s cieľom budúceho využitia pri legislatívnej revolúcii v rodinnom práve.