Vatikán opakuje: prvá zodpovednosť za preverenie sťažností sexuálnych zneužití spočíva v rukách miestnych biskupov

Vatikánska kongregácia pre Náuku viery (CDF) vydala smernice na procedúry riešení prípadov sexuálnych zneužití kňazmi opakujúc, že primárna zodpovednosť za ochranu mladistvých a sledovať správanie svojich kňazov spočíva na pleciach miestnych biskupov.

Podľa týchto smerníc (od pondelka sprístupnených na vatikánskej webovej stránke) je zodpovednosť za vyšetrovanie zneužití kňazmi vprvom rade úlohou miestnej diecézy. Ak je dokázané, že obvinenie sa „zdá pravdivé,“ potom bude prípad aj so všetkou dokumentáciou postúpený na CDF, ktoré sa týmto prípadom venuje od roku 2001.

Smernice, ktoré riešili iba kanonické dôsledky obvinení zo sexuálnych zneužití opakujú, že „dodržiavanie občianskeho práva, podľa ktorého sa všetky prípady majú reportovať zodpovedným autoritám“, stále patrilo kvatikánskym štandardom.

Avšak miestni biskupi sú stále zodpovední za uvedenie smerníc do praxe. Tie slúžia na ochranu pre verejnosť. CDF vraví, že „skutočne miestni biskupi majú stále moc chrániť deti obmedzovaním pôsobenia kňazov vo svojej diecéze.“

CDF vraví, že len „ťažké prípady, kde bol kňaz usvedčený štátnym súdom, sú zaslané priamo pápežovi so žiadosťou automatického prepustenia zkňazského stavu. Ďalej poukazuje na to, že „neexistuje žiadne kanonické opatrenie proti takémuto pápežskému rozkazu.“

Komentár k povinnostiam miestnych biskupov prišiel uprostred súčasných zúrivých obvinení proti pápežovi Benediktovi. Tieto tvrdenia opakovane obviňujú pápeža, že počas jeho pôsobenia ako riaditeľ CDF pod pápežstvom Jána Pavla II. kryl alebo predlžoval súdne procesy prípadov zneužití, ktoré už boli dokázané v niektorých diecézach. Avšak bližšie posudzovanie všetkých prípadov ukázalo, že Vatikán nič nezakrýval. Medzitým však médiá len málo kritizovali miestnych biskupov, ktorí nesú prvotnú zodpovednosť starať sa o svoje stádo a sledovať správanie svojich kňazov.

Veľa kanonikov sa vyjadrilo, že pred rokom 2001 (keď dal pápež Ján Pavol plnú autoritu ohľadom prípadov sexuálnych zneužití CDF pod vedením kardinála Ratzingera) bolo nejasné, kto má v Ríme súdnu právomoc nad trestnými činmi kňazov. Napriek tomu však pripomínajú, že ak sa niečo nezmenilo, je to práve tá prvotná zodpovednosť miestnych biskupov. A naozaj, moc zbaviť kňaza jeho klérskeho stavu, odobrať mu jeho právomoc alebo zosadiť ho zaktívneho úradu, bola to stále zodpovednosť miestnych biskupov. Veľa komentárov poukazuje na to, že na príčine je zlyhanie miestnych cirkevných úradov, ktoré neúplne riešia tieto sťažnosti. To si vynútilo intervenciu vyššieho levelu.

Tajomník pápeža Benedikta - Msgr. Georg Gänswein dnes povedal nemeckým médiám: „Veľmi rýchlo sa prehliadlo, že rôzni biskupi a ich rády majú nejakú zodpovednosť.“


Vprípade o. Lawrenca Murphyho zMilwaukee, ktorý bol pred Veľkou Nocou predmetom mediálnych senzácií denníka New York Times, je evidentné úplné zlyhanie pozornosti médií, že to boli miestne diecézne autority - vrátanie arcibiskupa Bemberta Weaklanda, ktorý nezbavil Murphyho jeho kňazstva a neohlásil prípad Rímu skoro 20 rokov. Napriek tomu sa však ukázalo, že keď sa konečne o prípade dozvedel kardinál Ratzinger, jeho počínanie bolo správne.

Nové smernice nezamýšľajú zmeniť procedúry ustanovené v roku 2001 stanovené v dokumente nazvanom „Sacramentorum Sanctitatis tutela“, ktorý dáva plnú moc CDF riešiť krízu sexuálnych zneužití.