Exkluzívne: Biskup Schneider opravuje pápežove poznámky o antikoncepcii v súvislosti s vírusom Zika

1,196
Zuzana Smatanová
Neutral

Po pápežových kontroverzných poznámkach o antikoncepcii v kontexte otázky vírusu Zika, počas jeho spiatočného letu z Mexika 18. februára minulého roka, upozornili viacerí prominentní katolícki teológovia, že pápež sa mýli. Aj jeho vlastný hovorca zjavne interpretoval tieto poznámky spôsobom, ktorý protirečí katolíckej náuke.

Pápež František podľa pátra Federica Lombardiho povedal, že „Antikoncepcia alebo kondóm môžu byť v určitých kritických prípadoch objektom rozlišovania závažnosti prípadu vo svedomí.“

Citácia pápeža vyvolala celosvetovú mediálnu búrku, pričom mnohé správy tvrdili, že Katolícka cirkev opúšťa svoj opozičný postoj voči umelej antikoncepcii v závažných prípadoch. Zatiaľ čo viacerí biskupi tomuto takzvanému „opätovnému prehodnoteniu“ antikoncepcie tlieskajú, len niekoľkí, ak vôbec nejakí, sa o týchto pápežových slovách vyjadrujú kriticky.

Athanasius Schneider, pomocný biskup v Astane, v Kazachstane, patrí medzi tých biskupov sveta, ktorí sú najviac otvorení konfrontácii, pokiaľ ide o vývoj vo Vatikáne. Súhlasil, že nám poskytne interview na túto tému (klikni na "zdroj" pre viac info - pozn. editora). Na otázky LifeSite odpovedal takmer výlučne poskytnutím odvolávok na dokumenty, obsahujúce náuku Cirkvi, čím dostal do správnych koľají nielen učenie Cirkvi o tejto veci, ale aj to, ako si majú s pápežovými chybnými krokmi poradiť biskupi a laickí katolíci.

Citovaním Humanae Vitae biskup Schneider potvrdil nemennú náuku Cirkvi o tom, že antikoncepcia je „skutočným, vnútorným zlom“. A dodal, citujúc Katechizmus Katolíckej cirkvi, že ani legitímny zámer zo strany manželov (napr. vyhnúť sa prenosu vírusu Zika) ich neoprávňuje používať antikoncepciu.

V súvislosti s pápežovým zásahom do tejto veci biskup Schneider povedal: Učenie Cirkvi o naozajstnej vnútornej nemorálnosti antikoncepcie je nemenné a nemôže ho zmeniť ani žiadny pápež, pretože Cirkev skrze Ducha Svätého učí túto pravdu vždy a všade (semper et ubique) v tom istom zmysle, s tým istým významom (eodem sensu eademque sententia).“

Na otázku, ako majú veriaci reagovať v situácii, keď sa pápež František v súvislosti s nejakou vecou zjavne mýli, biskup Schneider povedal: Veriaci by mali reagovať rovnako ako pred nimi všetci svätí vyznávači viery v každej dobe a ako robili naši praotcovia podľa slov, ktorými Duch Svätý hovoril ústami svätých apoštolov: ´...zápaste za vieru, raz navždy odovzdanú svätým´ (Júd 3).“

Biskup Schneider končí citovaním Listu sv. apoštola Pavla Galaťanom: „Ak by sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom“ (Gal 1, 9-10).

Nasleduje plné znenie otázok a odpovedí v interview s biskupom Schneiderom:

1. LifeSite: Keď hovoríme o antikoncepcii – existuje morálny rozdiel medzi jej metódami? Napríklad medzi onaniou, použitím prekážkovej metódy ako je kondóm a chemickými metódami? Môže človek použiť ľubovoľnú antikoncepciu na zabránenie počatiu dieťaťa s vrodeným postihnutím? Sú rôzne druhy antikoncepcie nemorálne nezávisle od ich schopnosti vyvolať potrat? Je každý druh antikoncepcie naozaj takým zlom, že sa nikdy nepovolí? Aký je vzťah medzi otvorenosťou na život a sexuálnym aktom?  

Biskup Schneider: Mali by sme sa pevne pridŕžať pravdy, ako nás učí Magistérium: „Podobne treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života“ (Pavol VI, Humanae Vitae, 14).

Regulácia plodenia predstavuje jeden z aspektov zodpovedného otcovstva a materstva. Odôvodnenosť úmyslov manželov neospravedlňuje používanie morálne neprípustných prostriedkov (napríklad priamu sterilizáciu alebo antikoncepciu)“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2399).

Toto učenie, ktoré Učiteľský úrad Cirkvi opätovne predložil, sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý.
Vskutku, manželské úkony svojou vnútornou povahou, zatiaľ čo veľmi úzko spájajú manžela a manželku, robia ich aj schopnými splodiť nový život podľa zákonov vpísaných do samej prirodzenosti muža a ženy. Ak sa zachovajú obe tieto základné vlastnosti, totiž zjednocujúca a plodiaca, manželský úkon si podrží zmysel vzájomnej a pravej lásky i svoje zameranie na svoju vznešenú úlohu rodičovstva, na ktorú je človek povolaný. Myslíme, že dnešní ľudia sú osobitne schopní porozumieť, ako je toto učenie v zhode s ľudským rozumom“ (Pavol VI, Humanae Vitae, 12).

„Takto prirodzenému "slovu", ktoré vyjadruje pôvodný zmysel vzájomného darovania sa manželov, prekážanie počatia dáva protikladný zmysel, že totiž darovanie ani jedného nie je úplné. Z toho plynie nielen pozitívne a rozhodné odmietnutie otvorenosti voči životu, ale aj falšovanie vnútornej pravdy o manželskej láske, ktorá smeruje k plnému darovaniu celej osoby“ (Ján Pavol II, Familiaris Consortio, 32).

2. LifeSite: Môžu sa prevádzať lekárske zásahy, ktoré majú antikoncepčný účinok?

Biskup Schneider: Táto otázka je dosť nejednoznačná. Antikoncepcia je konkrétnym aktom, určeným na zabránenie počatia. Antikoncepcia je vždy nemorálna. Iba vtedy, ak sú lekárske zákroky zamerané priamo na liečbu zdravotných problémov s istotou nie antikoncepčného, ale presnejšie sterilizačného účinku, sa môžu použiť v dobrom úmysle s dvojakým účinkom. Svätý Tomáš Akvinský hovorí: „Nič nebráni tomu, aby mal jeden skutok dva účinky, z ktorých jeden je úmyselný, a druhý nie je zámeromPovahu morálnych skutkov rozoznávame podľa ich vedomého úmyslu, a nie podľa toho, čo nie je zámerom, pretože tu ide o nezamýšľanú náhodu“ (S.th.II-II, q. 64, a. 7).

3. LifeSite: Robia dodatočné prostriedky kompromitovaný sexuálny styk (napr. mimo manželstva alebo úmyselné používanie antikoncepcie) ešte horším? Alebo ide jednoducho o nemorálnosť a dodatočné prostriedky nemenia závažnosť tohto skutku? (napr. ak dvaja ľudia smilnia, zhorší použitie kondómu ich skutok ešte viac?)

Biskup Schneider: Dodatočné nemorálne aspekty pri uskutočnovaní nemorálneho sexuálneho aktu (antikoncepcia, cudzoložstvo, smilstvo, sodomia) zhoršujú morálny aspekt tohto skutku, hoci priťažujúce okolnosti nemenia povahu tohto skutku. Svätý Tomáš Akvinský hovorí: „Ad 2: Okolnosti môžu zhoršiť  hriech v každom prípade. Ak ide totiž o zlo, nevyplýva z toho, že určuje povahu a druh hriechu; násobí sa skrátka podiel zla vrámci toho istého druhu. Ak nejde o  zlo, môže zhoršiť hriech, súvisiaci so zlým úmyslom v inej situácii. Ad 3: Rozum by mal usmerňovať skutok nielen čo sa týka objektu, ale aj každej okolnosti. Preto sa môže človek prostredníctvom demoralizujúcich okolností odchýliť od zásad rozumnosti; napríklad tým, že robí niečo vtedy, kedy by nemal alebo tam, kde by nemal; a odchyľuje sa tak od zásad rozumnosti, čo postačuje k tomu, aby vykonal zlý skutok. Toto odchýlenie sa od zásad rozumnosti je výsledkom odvrátenia sa človeka od Boha, s ktorým by sa mal človek, práve naopak, zjednocovať v správnom zmýšľaní“ (S.th. I-II, q. 73, a. 7).

4. LifeSite: Keď sa Svätý otec zmienil o antikoncepcii v prípadoch znásilnenia, ako to potvrdil aj páter Lombardi, zdalo sa väčšine sveta, že Cirkev mení svoje učenie o antikoncepcii. Ako si má biskup alebo kňaz poradiť s takouto situáciou?

Biskup Schneider: Učenie Cirkvi o zásadnej vnútornej nemorálnosti antikoncepcie je nemenné a žiadny pápež nemôže toto učenie zmeniť, pretože Cirkev skrze Ducha Svätého učí túto pravdu vždy a všade (semper et ubique) v rovnakom zmysle a význame (eodem sensu eademque sententia).

5. LifeSite: Ako majú v takej situácii reagovať laickí veriaci?

Biskup Schneider: Veriaci by mali reagovať rovnako ako pred nimi všetci svätí vyznávači viery v každej dobe a ako robili naši praotcovia podľa slov, ktorými Duch Svätý hovoril ústami svätých apoštolov: ´...zápaste za vieru, raz navždy odovzdanú svätým´ (Júd 3);

„Ak by sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom“(Gal 1, 9-10).