Otázka: „Musím sa spovedať kňazovi? Nemôžem to povedať priamo Bohu?“
Odpoveď :„Áno, ale Boh chce, aby sme urobili jedno, aj druhé. Tvoje odpustenie nebude úplné bez vyslúženia sviatosti zmierenia.
Pravda: Iba Boh odpúšťa hriechy s konečnou platnosťou. Iba On má to privilégium a moc. Má však zároveň aj moc zveriť túto právomoc človeku. Práve toto urobil skrze Krista.
„A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (JÁN 20, 21-23).
Tento text definitívne poukazuje na novú právomoc apoštolov odpúšťať hriechy. Ako však budú vedieť, ktoré hriechy majú odpustiť, a ktoré zadržať, ak si ich predtým nevypočujú?
Takže ešte raz – čo povedal Kristus apoštolom? „Ako mňa poslal Otec...“ – a ako Ho poslal Otec? „S mocou na zemi odpúšťať hriechy“ (Mt 9). Je to jednoduché: Otec poslal Syna, pomazal ho Duchom Svätým, dal mu moc odpúšťať hriechy, a tak spasiť svet skrze svoje Umučenie a Smrť. Aj Kristus zhromažďuje svojich apoštolov, posiela ich „ako Otec“, dýchne na nich a dáva im rovnaké pomazanie, tú istú moc odpúšťať hriechy, a tak v Jeho mene napomáhať vykúpeniu sveta. Poslaním Krista je spasiť svet, poslaním apoštolov je zachraňovať svet napomáhaním ku spáse všetkým ľuďom v Kristovom mene.
Na inom mieste Písma dáva Kristus Petrovi, a následne aj ostatným apoštolom, kľúče od nebeského kráľovstva a - dovoľujem si povedať - arbitrážnu moc zväzovať a rozväzovať veci na zemi i v nebi. Takáto moc je jednoznačne Božia. Ak by sa jednalo iba o „rozväzovanie na zemi“, bolo by to prirodzené, avšak pridaním moci „rozväzovať aj v nebi“, máme v rukách niečo, čo nie je z tohto sveta.
Kristus je obrazom Otca a ako jeho Syn, zdedil všetku Jeho silu a moc.
„Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Matúš 28, 18-20).
My sme obrazom Krista, údmi Jeho Tela a spoludedičmi neba. Aj my ako spoločenstvo dedíme Jeho moc učiť a hovoriť v Jeho mene. Vyslobodzovať zajatých a väzňov prepúšťať na slobodu (z hriechu). Táto moc náleží kňazom a biskupom, ktorí dedia služobné Kristovo kňazstvo skrze apoštolskú postupnosť. To znamená, že každý biskup môže odvodiť svoj pôvod spätne až k sv. Petrovi a k apoštolom. Dá sa povedať, že každý biskup bol vysvätený niekým, kto bol vysvätený niekým..., kto bol vysvätený apoštolmi.
Sväté Písmo nás učí, aby sme si navzájom vyznávali hriechy (Jakubov list 5, 16). V kontexte tohto veršu si má človek „zavolať starších Cirkvi“ (Jak 5, 14). (V originále je namiesto pojmu ´starší Cirkvi´ slovo ´presbyter´; pozn. prekl.) Presbyter je grécky výraz, označujúci kňaza.
Kristus chce, aby apoštoli robili všetko, čo robil aj on, a aby s tým nikdy neprestali. Chce, aby pokračovali VO VŠETKOM ČO ROBIL, až do skončenia sveta. Práve preto si ich vyvolil, poveril ich poslaním, pomazal a posilnil Božou mocou – aby mohli pokračovať v Jeho spásonosnom diele.
Jedným z Božích diel je aj krst. Ním sa človeku zmývajú všetky hriechy, vtedy je čistý ako anjel. Týmto je nepochybne aj „odpustenie hriechov“, udeľované Bohom prostredníctvom človeka. Ak sa nad tým zamyslíte, uvedomíte si, že ide o ešte väčší zázrak, než svätá spoveď, v ktorej sa odpúšťa vina, nie vždy však odstraňuje aj všetky časné tresty za hriechy.
Keďže hriech nie je len urážkou Boha, ale aj Cirkvi, Kristovho Tela, svätou spoveďou sa zároveň vysluhuje aj zmierenie s Cirkvou. Kňaz teda reprezentuje Krista, ktorý oslobodzuje kajúcnika, ale aj Cirkev, ktorá kajúcnika prijíma späť do svojich radov.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. Čo si myslíte o téme? Napíšte do FB komentov.