Doteraz celkom dôveryhodná organizácia na podporu dojčenia sa necháva počuť, že už aj muži môžu dojčiť deti.
V blog poste z National Catholic Register, ktorý vyšiel tento týždeň a obsahuje aj strategické vyhlásenie La Leche League International (LLLI), sa hovorí: „Dojčenie už odteraz nie je iba pre mamy. Vzhľadom k tomu, že kultúrne chápanie rodov sa rozširuje, uznávame, že dojčiť môžu aj niektorí muži.“
LLLI prispôsobila svoj názor na dojčenie u mužov v roku 2014, keď zmenila svoju stratégiu, pretože, ako povedali: „Vzhľadom k tomu, že kultúrne chápanie rodov sa rozširuje, uznávame, že dojčiť môžu aj niektorí muži.“
Medzinárodná organizácia so sídlom v Illinois zabezpečovala podporu dojčenia už viac ako 60 rokov. Pred troma rokmi začala prijímať „mužov, ktorí inak spĺňajú požadované predpoklady uchádzača – dobrovoľníka“ na post poradcu pre dojčenie.
Tieto požadované predpoklady sú: organizačné skúsenosti, osobná skúsenosť s dojčením dieťaťa po dobu minimálne 9 mesiacov a angažovanosť v duchu filozofie LLLI.
Žiaľbohu, vidíte dobre, nejedná sa o tlačovú chybu – za poradcu pre dojčenie sa môžu naozaj prihlásiť muži, ktorí majú „osobnú skúsenosť s dojčením dieťaťa po dobu minimálne 9 mesiacov“.
„Pochopiteľne, že muži ako takí, nemôžu dojčiť“, píše vo svojom blogu Glenn Stanton. „Ale veľa žien, ktoré sú presvedčené, že sú mužmi ... používajú svoje maternice a prsníky na to, aby porodili a dojčili svoje deti ako všetky ostatné ženy.“
Koncepcia dojčiaceho muža však nie je nová. Už v roku 2008 Thomas Beatie, ktorý bol pred chirurgickou úpravou prsníkov, pred dávkami testosterónu, ale s ponechanými reprodukčnými orgánmi, ženou, menom Tracy Lagondino, získal ako pozornosť od štátu, iluzórne potvrdenie o tom, že je tehotným mužom.
Poradcom pre dojčenie by mal byť niekto, kto dokáže poradiť matkám, ktoré majú prvé dieťa, s tak intímnou činnosťou, akou je dojčenie dieťaťa, zdôrazňuje Stanton. A podľa LLLI to môže byť aj muž.
LLLI zmenila v roku 2014 svoju stratégiu „v duchu antidiskriminácie...“. A ako v „nediskriminizujúcej organizácii“ nemôžu posudzovať uchádzačov o „miesto dobrovoľného poradcu pre dojčenie“ na základe rodovej, rasovej, ani náboženskej príslušnosti, fyzickej dispozície, rodinného stavu, sexuálnej orientácie, finančnej alebo sociálnej situácie, ani politických, či sociálnych názorov.
V blog poste sú v súvislosti s témou ´Dojčenie a rodičovstvo z transgender perspektívy´ linky na dve webstránky: online stĺpec v TIME magazine a ďalšia je Milk Junkies.
Milk Junkies post z roku 2016 obsahuje vyhlásenie LLLI, v ktorom sa hovorí:
„Uznávame, že každý dojčiaci rodič, bez ohľadu na to, či sa sám považuje za matku alebo otca, by mal – a aj môže – prísť prešetriť vedenie LLLI. Existujú iné predpoklady, ktoré musí vedúca osobnosť spĺňať, no byť ženou nie je jedna z nich.“
„Dokážete si predstaviť úzkostlivú matku, ktorá sama zápasí so sebadôverou a zmenami vo svojom tele, ako sa musí učiť všetky plusy a mínusy takej intímnej činnosti akou je dojčenie, od bradatej ženy, ktorá sa prezentuje ako muž?!“, pýta sa Stanton. „Je to absolútne znásilnenie najvlastnejšej a najprirodzenejšej podstaty nežnosti v žene, spolu so smiešnym predpokladom, že sa s tým bez problémov a chladnokrvne vyrovná.“
Stanton záverom poukazuje na rozpor medzi organizáciou podporujúcou dojčenie, ktorá sa zároveň pridŕža aj stratégie dojčiacich „mužov“, a tým, že čerpá poznatky z knihy pod názvom The Womanly Art of Breastfeeding (Dojčenie je umením ženy).
„A kde sú pocity dojčiacich „otcov“? Na tie nemyslia?“, Stanton sa pýta ďalej. „Budú musieť zmeniť názov knihy a dojčenie prehlásiť za „mužské umenie“ a ženu na obálke knihy zameniť za indivíduum aspoň s jednodňovým strniskom. Ak skutočne veria tomu, čo tvrdia, mali by to tak urobiť.“
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.