11. augusta 2011 (C-FAM) Jednu noc v roku 1978 sa študent v najprestížnejšom pôrodníckom ústave v Delhi zahlásil na svoj prvý pôrod. Práve vtedy videl mačku ako vyskakuje z okna nemocnice „držiac v papuli nejakú krvavú a roztrhanú vec.” Lekári a sestričky bez znepokojenia ďalej vykonávali viac interrupcií ako pôrodov, niekedy v šiestom alebo siedmom mesiaci tehotenstva.
(photo by Armin Balaramand)
Keď sa nakoniec študent spýtal sestričky, prečo nebola potratenému dieťaťu poskytnutá väčšia starostlivosť, bez zaváhania odpovedala: „Pretože to bolo dievča.”
Takéto opisy presakujú prvou knihou novinárky Mary Hvistendahl: „Neprirodzený výber: Uprednostňovanie chlapcov pred dievčatami a dôsledky sveta plného mužov.“
Kvôli selektívnej interrupcii na základe pohlavia len v samotnej Ázii chýba viac ako 160 miliónov žien, čo je väčší počet ako počet žien žijúcich v USA. Pomer chlapcov k dievčatám narodených v Ázii vzrástol do úplne neuveriteľnejších výšok a Hvistendahl sa snaží porozumieť prečo.
Jej zistenia otriasajú tradičnými vedomosťami. Začala vyvrátením názoru, že selekcia na základe pohlavia závisí od chudoby. Sú to práve prestížne nemocnice - ako napríklad najprestížnejšia nemocnica v Delhi a bohatá klientela, ktorá iniciovala túto prax. Ostatná verejnosť sa len smutne prispôsobuje. Boutique obchod s oplodnením in-vitro v Los Angeles je poslednou epizódou tejto krízy.
Hvistendahl používa históriu kontroly populácie od Matthew Connellyho z roku 2008 na ukážku ako populácia obhajuje zmes výhod redukovania počtu možných matiek. Horlivo sleduje peniaze, medicínsku technológiu a názory T. R. Malthusa od Západu po Indiu, kde elitní všeobecní lekári s vládnymi pozadím naštepili zvyšok doktorov krajiny. Rockefellerova nadácia, Mezinárodna federácia Plánované rodičovstvo, Rada populácie a väčšina všetkých Fordových nadácií investovali do rozširovania selekcie na základe pohlavia.
Kým takéto liberálne inštitúcie možno považovať za najviac vinné, Hvistendahl obviňuje aj republikánske zriadenie. Americký generál William Draper, ktorému sa venuje celá kapitola, videl rozšírenie interrupcie ako spôsob na zadržanie Japonska a Číni od opätovného vojenského rozmachu po druhej svetovej vojne. Draperovi sa zdalo, že je príliš málo času na „trvalú výchovnú snahu” v otázke plánovania rodiny. Interrupcia sa mu zdala v každom prípade oveľa praktickejšia: pre tajných agentov bolo ľahšie postrehnúť tehotnú ženu ako tú, ktorá o počatí uvažuje. Draper neskôr založil Population Action International, medzinárodný výskum o interrupcii a advokátsku organizáciu.
Nedostatočné množstvo žien schopných uzavrieť manželstvo znížilo, nie zvýšilo status žien: hojne sa vyskytuje kupovanie neviest, s ich malým alebo žiadnym súhlasom. Hvistendahl zahŕňa srdcervúce rozhovory s dievčatami unesenými počas puberty a nútenými mať sex so 17 mužmi za deň počas troch týždňov, aby začali prostituovať.
Posledný mýtus, ktorým otriasla Hvistendahl, je vyhlasovanie feministiek, že proti takémuto zneužitiu ženy bránia. Naopak, odhalila tajné spiknutia mlčanlivosti.