MONTREAL, 9. September, 2011 (LifeSiteNews.com) - Výskum na Montrealskej Concordia University preukázal, že otcovia, ktorí sa aktívne angažujú vo výchove svojich detí, dôležito prispievajú ku ich kognitívnym schopnostiam a behaviorálnemu fungovaniu.
Štúdiu vypracovala Erin Pougnet, kandidátka na PhD na katedre Psychológie Concordia University a jej spoločníci. Použili dáta z Concordia Longitudinal Risk Project (Concordijský dlhodobý projekt o rizikách), medzigeneračný dlhodobý súbor dát zhromaždený v mestských oblastiach Montrealu.
“Táto téma je zvlášť relevantná v Quebecu, demograficky a kultúrne unikátnej provincii, v ktorej je bežné byť slobodnou matkou,” vysvetlila Pougnet v predhovore k správe.
Podľa nedávnych čísel Kanadských štatistík pozostáva 22 percent Quebeckých rodín z domácností bez prítomnosti biologického otca. Národný priemer je pritom 13 percent.
Podľa vedcov je “tento model spätý so socioekonomickým znevýhodnením, ktoré predpovedá negatívne kognitívne a behaviorálne výsledky v mladosti.”
Sto tridsaťosem detí a ich rodičov z nižšej až strednej príjmovej kategórie sa zúčastnili dvoch vĺn zberu dát: vo veku 3 do 5 a znova vo veku 9 až 13 rokov.
Deťom boli urobené IQ testy, matky vyplnili dotazníky o partnerských konfliktoch a domácom prostredí.
Učitelia detí prispeli do výskumu pozorovaním detí a podávaním správ o ich správaní v škole.
“Učitelia boli tak trochu viac nezávislým zdrojom informácií, ako ich matky, otcovia alebo deti samotné,” vyjadrila sa Pougnet v tlačovej správe z Concordia University, “pretože neprítomnosť otca môže viesť k domácim konfliktom, materskej úzkosti a úzkosti u detí.”
Štúdia zistila, že “v porovnaní s inými deťmi, ktorých otcovia sú neprítomní, deti v ranom alebo strednom detstve, ktorých otcovia boli aktívnymi rodičmi mali so vzrastajúcim vekom menej behaviorálnych problémov a vyššie intelektuálne schopnosti - dokonca aj v socio-ekonomicky ohrozených rodinách.”
“Bez ohľadu na to, či otcovia žili so svojimi deťmi, ich schopnosť stanoviť primerané hranice a štruktúru pre správanie ich dieťaťa, pozitívne ovplyvnila schopnosť riešiť problémy a znížila citové problémy, ako smútok, sociálna izolácia a úzkosť,” povedala Pougnet.
Štúdia taktiež zistila, že dievčatá boli neprítomnosťou otca ovplyvnené viac ako chlapci. “Dievčatá, ktorých otcovia boli neprítomní počas ich stredného detstva dosahovali v škole výrazne vyššie úrovne citových problémov, ako dievčatá, ktorých otcovia boli prítomní,” tvrdí ďalej Pougnet.
Výskumný tím tvrdí, že výsledky ich výskumu prispievajú k mase výskumu, ktorý spája otcov s detským vývinom. Predovšetkým by však podľa nich mali byť použité vládami na vytvorenie stratégií, ktoré podporia rolu otcov v ich rodinách a v spoločnosti.
“Tieto závery pridávajú k stále sa zväčšujúcej mase literatúry, ktorá tvrdí, že otcovia výrazne prispievajú ku kognitívnemu a behaviorálnemu fungovaniu ich detí,” uzaviera správa, “a poukazuje na výhody rozvoja stratégií, ktoré povzbudia otcov , aby trávili viac času s deťmi (napr. rodičovská dovolenka pre mužov) a podporia pozitívne otcovstvo a účasť na rodičovstve cez rôzne rodičovské kurzy.”