2. september 2 2011 (LifeSiteNews.com) – 1. augusta 2012 bola USA nanútená vládou nariadená nová smernica pre „slobodnú kontrolu počatia”. Zdá sa, že agresívny program ľavice amerických občanov núti, aby uznali, že je čas na drastickú strategickú zmenu vnútri prolife hnutia.
Ako budú prolife aktivisti a organizátori reagovať na novú a nevyhnutnú výzvu, aby prekonali svoj strach a odporovali aborčnej kontrole počatia, aby chránili a zachovali každý jeden nenarodený život?
Po prvé je životne dôležité, aby sme oddelili mýty, ktoré teraz donekonečna počúvame:
- „Väčší prístup ku kontrole počatia zníži počet potratov.” Dokonca Plánované rodičovstvo pripúšťa, že prostredníctvom výskumu ich vlastného Guttmacher inštitútu približne 50% žien, ktoré pristúpilo k interrupcii, to urobilo, pretože im zlyhala antikoncepcia. Jednoznačne je bez diskusie, že väčší prístup ku kontrole počatia iba zväčší počet potratov.
- „Ak ženy používajú kontrolu počatia, sú zdravšie.” Zatiaľ je pravda, že hormonálna kontrola pôrodnosti môže zvýšiť risk rakoviny maternice a vaječníkov, závažne zvyšuje riziko ženy dostať rakovinu prsníkov, krčka maternice a pečene. Podľa americkej spoločnosti pre výskum rakoviny zo 100 žien s rakovinou, malo 31 rakovinu prsníkov, 6 rakovinu maternice a iba 3 mali rakovinu vaječníkov. Ako môžete vidieť, toto dokazovanie je chybné a „neoplatí sa“ riskovať svoje zdravie.
Nanešťastie väčšina prolife organizácií prijíma zabíjanie detí chemickými interrupciami. Aby sme pochopili, ako môže hormonálna kontrola počatia skutočne zničiť ľudský život, je nutné rozumieť fyzickému mechanizmu toho, čo chemický potrat zapríčiňuje.
Čo je to chemický potrat? Skutočne ničí ľudský život? Ak áno, nie je čas, aby sa každý prestal skrývať ďaleko od záležitosti hormonálnej kontroly počatia a skutočne prijal zásadový prolife postoj „žiadnych výnimiek”?
Na trhu je teraz dostupných veľa rôznych foriem hormonálnych metód kontroly počatia. Rozdiely spočívajú v množstve a type hormónu a v spôsobe, ako hormóny vstupujú do ženského tela. Hormonálna antikoncepcia môže byť podaná ústne („ako tabletka”), implantovaná do telesného tkaniva („ako tyčinka”), absorbovaná cez pokožku („ako náplasť”), vstreknutá do pokožky (Depo-Provera), vylučovaná pod pokožkou z vnútromaternicového telieska (Miranda) alebo umiestnená vnútri maternice (Nuvaring). Tieto farmaceutické chemikálie majú zamýšľané špeficické účinky na ženské telo, aby uskutočnili plánovanú „kontrolu počatia.”
Tieto môžu zahŕňať:
- Zmenu hlienu krčka maternice (ktorá znižuje pravdepodobnosť, že sa spermia dostane k vajíčku)
- Potláčanie ovulácie alebo:
- Implantáty zabraňujúce oplodnenému vajíčku, aby sa dostalo do maternice, kde by malo rásť deväť mesiacov do pôrodu
Pre negatívne a neželané účinky na telo ženy sa chemická kombinácia týchto hormonálnych antikoncepčných prostriedkov stále mení. Kým dosahujú svoj cieľ - zníženie neželaných symptómov, ktoré pochádzajú z veľkých množstiev neprirodzených hormónov vstupujúcich do ženského tela - nešťastne zvyšujú pravdepodobnosť ovulácie, ktorá sa objavuje, keď žena užíva medikáciu na kontrolu počatia.
Akoby to nebolo dosť, väčšiu pravdepodobnosť ovulácie sprevádza doslovná vojna o maternicu. Vedci a lekári nám poskytli najjednoduchšie vysvetlenie, ako že ženy nevedomky samé zabíjajú svoje bábätká, keď používajú hormonálnu kontrolu počatia.
V snahe určiť, prečo ženy, ktoré sa snažia otehotnieť umelým oplodnením, sú neúspešné, sa zistilo, že obloženie ženskej maternice (nazývané endometrium) musí byť najmenej 8mm široké, aby sa tam uložilo bábätko v jeho najmenšej forme a ďalej rástlo. Čo zistili, bolo, že používanie hormonálnej antikoncepcie (v akejkoľvek predtým spomínanej forme) obyčajne zanecháva maternicu užšiu ako 6mm.
Preto, ak majú ženy sexuálne vzťahy počas doby svojej ovulácie, majú možnosť počať dieťa, ale miesto toho, aby bolo novo počaté embryo schopné sa ujať, a aby rástlo, vykĺzne von z maternice. Stena maternice je príliš tenká, aby bábätku dovolila sa ujať. Žena si myslí, že zakúša nezvyčajne ťažký mesačný cyklus, a pritom v skutočnosti sama vykonáva potrat svojmu dieťaťu.
Nie je žiaden rozdiel vo výsledkoch, čo sa stane, keď žena raz počne, potom čo použila hormonálnu kontrolu počatia, a v tom, čo sa stane, keď si vezme takzvanú “tabletku po.” Okrem toho, že posledne menovaná je zákernejšia a úmyselnejšia. Podobne iba základný rozdiel v chemickej interrupcii a chirurgickej interrupcii je veľkosť dieťaťa. Obidve, chirurgický potrat a chemický potrat (vyvolaný použitím hormonálnej kontroly počatia) dieťaťu berú život.
Nemala by táto informácia zmeniť všetko v prolife hnutí a jeho odpore, aby sa tomu postavilo a ukázalo spojenie medzi kontrolou počatia a interrupciou? Od sporu Roe verzus Wade v roku 1973 nespočetní muži a ženy a deti pochodovali vo Washingtone, aby protestovali a ľutovali vyše 55 miliónov chirurgických potratov v Spojených štátoch. Teraz sa odhaduje, že ďalších 250 miliónov chemických potratov sa môže pridať k tomuto interrupčnému holokaustu ako výsledok toho, že ženy berú „tabletku po” a inú hormonálnu antikoncepciu.
V mysli mnohých chemický potrat nie je na tom istom stupni násilia ako chirurgický potrat. Bude niekedy prolife hnutie pochodovať pre tieto malé obete nespravodlivosti?
Veria prolife jednotlivci a organizácie tomu, že každý život je hodný toho, aby bol zachránený? Ak je ich odpoveď áno, nie je teraz nevyhnutné postaviť sa proti všetkým formám hormonálnej antikoncepcie? A ak odpoveď je nie, neodhaľujeme sa obžalovaniu z najhoršieho druhu pokrytectva?
Medzi väčšinou prolife organizácií bola kontrola počatia bola vždy „tabu”. Dôvody sa pohybujú medzi „je to ťažké vysvetliť”, "nie je to výhra" a „je to vec katolíkov”. Rozumiem, že je to citlivá otázka a výzva pre tých, ktorí sami používajú kontrolu počatia, ale neznamená to, žeby sme nemali diskutovali a to ako z teologického tak i pragramtického pohľadu na vec. Kým je pravda, že počas storočí katolícka cirkev bola najzásadovejším hlasom v opozícii voči kontrole počatia, nemôžeme si dovoliť pomýliť zhubný medicínsky fenomém s náboženskou polemikou minulosti.
V každej realite sa postupne pripúšťali nesporné vedecké fakty odhaľujúce, že bábätká počaté ženami všetkých náboženstiev sú použitím hormonálnej antikoncepcie potratené. Ak bojujeme proti iba jednému typu interrupčnej nespravodlivosti a ignorujeme oveľa početnejší spôsob zabíjania, znižujeme obidve naše riadne šance a efekt nášho konania na väčšinu nevinných členov našej spoločnosti.
Boh, ktorý povedal: “Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa.“(Jer 1:5) a vyhlásil, že každá ľudská bytosť je “zázračne utvorená” už v matkinom lone (Ž 139: 14), je ten istý Boh, ktorý naplňuje srdcia hrdinských členov najväčšej masívnej mobilizácie svedomia v histórii: prolife hnutia. My ako hnutie, čelíme výzve rozšíriť naše princípy a otvoriť svoje oči, aby sme videli nespravodlivosť pri koreni antikoncepčného úkonu.
Ako môžeme pokračovať v ceste tváriac sa, že tieto zabudnuté duše neexistujú? Ignorovaním pravdy, ktorá je pred nami, nezmyselná strata ľudského života spôsobená hormonálnou antikoncepciou, nezmizne. Rovnako ako odporný akt interrupcie vo vyšších štádiách tehotenstva mal svoj moment „aha“, ktorý viedol k úplnej podpore prijatia zákona ju zakazujúcej, už dávno je čas účinne a bojovne opakovať nový odkaz zo všetkých strán prolife hnutiu pre všetky budúce generácie: „Keď počujete o kontrole počatia, viete, že ide o potrat.“