Európsky súd pre ľudské práva nariadil, že Írsko musí vytvoriť zákony legalizujúce interrupciu v prípade, že je matkin život v nebezpečí, ak by tehotenstvo pokračovalo.
Avšak írsky zákonník už rozoznáva, že lekárske ošetrenie ako v prípade rakoviny, ktoré spôsobuje mimovoľné poškodenie nenarodeného dieťaťa, nie je interrupcia. Takéto liečenie je preto podľa ústavy úplne prístupné všetkým Írkam.
Radšej ako návrh legislatívy, ktorý žiada Európsky súd pre ľudské práva, sa teraz írska vláda rozhodla jednoducho vytvoriť komisiu, ktorá by posúdila vyjadrenie Európskeho súdu pre ľudské práva.
Proaborčná Írska asociácia plánovania rodiny obžalovala vládu, že je vo svojej odpovedi na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva dvojznačná. Podľa írskeho spravodajského servisu thejournal.ie povedala, že plány zriadiť skupinu expertov poukázali na „jasný nedostatok iniciatívnosti“.
Výkonný riaditeľ Írskej asociácie plánovania rodiny Niall Behan potvrdil v príspevku Výboru ministrov Rady Európy: „Zriadenie expertnej skupiny nie je nevyhnutné. Zbavuje štát jeho povinnosti vykonať rozsudok nad Európskym súdom pre ľudské práva. Neexistuje dôvod pre ďalšie odklady vo vykonaní rozsudku.“
Írska ústava ustanovuje, že krajina „priznáva právo na život nenarodenému dieťaťu a vzhľadom na rovnaké právo na život matky garantuje, že jeho práva budú rešpektované, chránené a obhájené, ako to len bude možné.“
Zákaz interrupcií írskej vlády podnietil v roku 2009 tri ženy, známe ako A, B a C, aby sa sťažovali na Európskom súde pre ľudské práva, že írske prolife interrupčné zákony odporujú Európskemu dohovoru o ľudských právach. Ženy boli totiž donútené cestovať za hranice, aby potratili svoje deti.
Írska asociácia plánovania rodiny, ktorá reprezentuje žalobkyne, povedala, že to spôsobilo „enormnú fyzickú, emočnú a finančnú záťaž“ pre tri ženy a „zasiahlo najintímnejšie aspekty ich súkromného a rodinného života bez adekvátneho zdôvodnenia“.
Minulý rok Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech obžaloby jednej z troch žien, ktorá bola liečená na rakovinu v čase, keď sa snažila o interrupciu. Odôvodnil to tak, že írske prolife zákony narušili jej právo na súkromie podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Európsky súd pre ľudské práva nariadil Írsku do 16. septembra 2011 vystavenie plánu činnosti Výboru ministrov Rady Európy, ktorý vysvetlí, ako vykoná rozsudok.
Proaborčná Írska rada pre občianske slobody sa vo svojom vlastnom príspevku na Výbore ministrov sťažovala: „Návrh vlády zriadiť ešte ďalšiu skupinu expertov ... nepredstavuje účinný spôsob ako vykonať rozsudok Súdu.“
Profesor William Binchy, regius profesor práva na Trinity College v Dubline a súdny poradca Prolife írskej kampane, však tvrdí, že existujúce írske zákony a medicínska prax, ktorá chráni matku aj nenarodené dieťa a rozoznáva ich ako dvoch odlišných pacientov, je v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach úplne oprávnená a nie je potrebné vydávať interrupčný zákon.
„Oireachtas (Írsky parlament) by nemal v dôsledku rozsudku (Európskeho súdu pre ľudské práva) v zákonodarstve žiadnu demokratickú legitimitu,“ napísal profesor Binchy pre Irish Times.
„Naopak,“ namietol Prof. Binchy, „ľudia majú jasný nárok sa v referende obrátiť na predmet legálnej ochrany nenarodených detí pokojným, zdvorilým – a čo je najdôležitejšie – úplne informovaným spôsobom.“
„Neinformovaný a chybný postoj Európskeho súdu pre ľudské práva by priniesol vážne škody nielen nenarodeným deťom, ale tiež existujúcemu prístupu írskych lekárov, ktorí si uvedomujú, že rešpektovanie práv a dôstojnosti dvoch pacientov je najlepším liekom.“
Írski voliči podporili írske prolife ústavné ustanovenie v referende v roku 1983.
Prof. Binchy poznamenal, že nedávny výskum verejnej mienky, ktorý objednala inštitúcia Pro Life Campaign zistil, že 70% z 950 dospelých opýtaných súhlasí s ústavnou ochranou nenarodených, 13% je proti a 16% nemalo názor.
„Záver reflektuje stálu verejnú mienku rozšírenú po mnohé roky. Otázka objasňuje rozdiel medzi momentálnou medicínskou praxou a zameraním sa na život nenarodeného dieťaťa,“ vyhlásil Prof. Binchy.