24. októbra 2011 (AlbertMohler.com) – V súčasnosti sme ľuďmi obrazovky. Sme obklopení obrazovkami, monitormi a inými blikajúcimi zariadeniami a všetky si vyžadujú našu pozornosť. Čo začalo s televíziou, sa teraz rozšírilo na ďalšie technológie. Vek obrazovky čoraz viac formuje, zabáva, informuje, stimuluje a možno dokonca mení našu myseľ – a takisto aj mysle našich detí.
Americká akadémia pediatrie na svojom stretnutí tento týždeň v Bostone vyjadrila svoje znepokojenie nad účinkami vystavenia detí obrazovke. Pred skoro desiatimi rokmi akadémia navrhla, aby sa pediatri pri vykonávaní rutinných lekárskych vyšetrení a hodnotení pýtali na pozeranie televízie. Práve tento týždeň skupiny schválili nové smernice vyzývajúce rodičov, aby pozeraniu televízie malými deťmi dali prísne pravidlá.
Rodičia by sa mali viac zaujímať o vyhlásenie skupiny s názvom „Používanie médií deťmi mladšími ako dva roky.“ Podľa Americkej akadémie pediatrie 90% rodičov odpovedalo, že ich deti mladšie ako dva roky „pozerajú nejakú formu elektronických médií.“ Tieto deti pozerajú televíziu v priemere jednu až dve hodiny denne. Značné množstvo rodičov uviedlo, že veria, že televízia je „veľmi dôležitá pre zdravý vývoj“ a v skutočnosti nechávajú televíziu zapnutú stále, keď sú hore.
Vyjadrenie skupiny pediatrov mieri priamo na myšlienku, že televízia môže pre malé deti pôsobiť výchovne. Doktori otvorene odmietli hodnotu „výchovných“ programov pre malé deti tvrdením, že neštruktúrovaná hra a spoločne trávený čas s rodičmi vytvoria ďaleko väčší výchovný prínos. Ako povedal Benedict Carey z The New York Times, vyjadrenie Americkej akadémie pediatrie „objasňuje, že neexistuje nič také ako výchovný program pre také malé deti.“
Lekári volajú po „neštrukturovanej slobodnej hre“ pre dojčatá, výslovne varujúc, že vystavenie televízii okolo času na spanie je spojené so „slabými spánkovými návykmi a nepravidelným časom, kedy idú spať, čo môže nepriaznivo ovplyvniť náladu, správanie a učenie.“
Jedna štatistika citovaná skupinou skutočne šokuje – skoro tretina všetkých detí vo veku troch rokov má televízor vo svojej izbe.
Samozrejme Americká akadémia pediatrie sa s týmto vyhlásením neobracia na dojčatá, ale na ich rodičov. Nie dojčatá si dávajú do izby televízor, ale ich rodičia. Okrem toho Americká akadémia pediatrie varovala rodičov, že ich vlastné pozeranie televízie pasívne vystavuje ich malé deti nepriaznivým účinkom. Ukázalo sa, že pasívne sledovanie televízie je podobne ako pasívne fajčenie pre deti skutočným nebezpečenstvom.
Samotný fakt, že Americká akadémia pediatrie považuje vystavovanie sa médiám za taký vážny lekársky problém, by nám mal niečo povedať. A výskum uskutočnený akadémiou je rovnako dôležitý ako aj závažný.
Uvážte: Správa Americkej akadémie pediatrie vydaná len pred rokom zistila, že deti a dospievajúci „trávia viac času zaoberajúc sa nejakým médiom ako inou aktivitou okrem spánku.“
Citujúc štúdiu Kaiserovej rodinnej nadácie z roku 2010 pediatri odhadli, že deti a teenageri trávia viac ako sedem hodín denne pri rozličných médiách.
Keď tieto deti a mladí ľudia dovŕšia vek 70 rokov, „z toho 7 – 10 rokov svojho života strávia pozeraním televízie.“
Počet amerických domácností s televízorom počtom prevyšuje počet domovov s vnútornou kanalizáciou. Priemerná americká domácnosť s deťmi má štyri televízie, jedno video, okolo troch DVD prehrávačov, dva CD prehrávače, dve rádiá, dva počítače a dve hracie konzoly.
Ak skoro jedna tretina trojročných má vo svojej izbe televízor, z amerických teenagerov je to až 70%. Najmenej jedna tretina týchto teenagerov má vo svojej izbe počítač s internetovým pripojením.
Pediatri varovali, že prítomnosť televízora v izbe teenagera je spojená s väčšou mierou drogovej závislosti a sexuálnej aktivity.
Niečo nám to má povedať, keď pediatrov znepokojuje vystavenie našich detí a teenagerov médiám. Mali by sme vedieť, že „neexistuje niečo také ako výchovný program“ pre veľmi malé deti a že to, čo deti skutočne potrebujú, je spoločne strávený čas s rodičmi a skúsenosť s ručnými hrami.
Kresťanskí rodičia sa musia nad týmto výskumom starostlivo a poctivo zamyslieť. Vieme, že každá technológia prichádza so svojimi vlastnými nebezpečenstvami a obrazové technológie ponúkajú sotva postrehnuteľné nebezpečenstvá ako aj jasnejšie problémy. Musíme pripraviť naše deti a teenagerov pre život vo svete plnom obrazoviek a toto nebude jednoduchá úloha. Avšak začína s rodičmi kontrolujúcimi a vyhýbajúcimi sa znepokojivým úrovniam vystavenia obrazovke, ktoré odkryl tento výskum.
Toto znamená, že kresťanskí rodičia sa musia zaujímať nielen o obsah toho, čo deti pozerajú, ale tiež o to, aké množstvo času tomu venujú. Niečo nie je v poriadku, keď štandardný stav televízie je zapnutá, namiesto toho, aby bola vypnutá. Ešte horšie dokonca je, keď deti a teenageri majú televízor a pripojenie k internetu vo svojej izbe.
Spolu s našimi deťmi žijeme v novej nebezpečnej zóne. Budeme potrebovať kresťanské presvedčenie – a prenikavý kresťanský úsudok - ak vo veku obrazovky chceme ostať verní.
Uvážte: Správa Americkej akadémie pediatrie vydaná len pred rokom zistila, že deti a dospievajúci „trávia viac času zaoberajúc sa nejakým médiom ako inou aktivitou okrem spánku.“
Citujúc štúdiu Kaiserovej rodinnej nadácie z roku 2010 pediatri odhadli, že deti a teenageri trávia viac ako sedem hodín denne pri rozličných médiách.
Keď tieto deti a mladí ľudia dovŕšia vek 70 rokov, „z toho 7 – 10 rokov svojho života strávia pozeraním televízie.“
Počet amerických domácností s televízorom počtom prevyšuje počet domovov s vnútornou kanalizáciou. Priemerná americká domácnosť s deťmi má štyri televízie, jedno video, okolo troch DVD prehrávačov, dva CD prehrávače, dve rádiá, dva počítače a dve hracie konzoly.
Ak skoro jedna tretina trojročných má vo svojej izbe televízor, z amerických teenagerov je to až 70%. Najmenej jedna tretina týchto teenagerov má vo svojej izbe počítač s internetovým pripojením.
Pediatri varovali, že prítomnosť televízora v izbe teenagera je spojená s väčšou mierou drogovej závislosti a sexuálnej aktivity.
Niečo nám to má povedať, keď pediatrov znepokojuje vystavenie našich detí a teenagerov médiám. Mali by sme vedieť, že „neexistuje niečo také ako výchovný program“ pre veľmi malé deti a že to, čo deti skutočne potrebujú, je spoločne strávený čas s rodičmi a skúsenosť s ručnými hrami.
Kresťanskí rodičia sa musia nad týmto výskumom starostlivo a poctivo zamyslieť. Vieme, že každá technológia prichádza so svojimi vlastnými nebezpečenstvami a obrazové technológie ponúkajú sotva postrehnuteľné nebezpečenstvá ako aj jasnejšie problémy. Musíme pripraviť naše deti a teenagerov pre život vo svete plnom obrazoviek a toto nebude jednoduchá úloha. Avšak začína s rodičmi kontrolujúcimi a vyhýbajúcimi sa znepokojivým úrovniam vystavenia obrazovke, ktoré odkryl tento výskum.
Toto znamená, že kresťanskí rodičia sa musia zaujímať nielen o obsah toho, čo deti pozerajú, ale tiež o to, aké množstvo času tomu venujú. Niečo nie je v poriadku, keď štandardný stav televízie je zapnutá, namiesto toho, aby bola vypnutá. Ešte horšie dokonca je, keď deti a teenageri majú televízor a pripojenie k internetu vo svojej izbe.
Spolu s našimi deťmi žijeme v novej nebezpečnej zóne. Budeme potrebovať kresťanské presvedčenie – a prenikavý kresťanský úsudok - ak vo veku obrazovky chceme ostať verní.