"Kultúra života víťazí!"

QUEBEC CITY, Quebec, 5. Januára 2012 (LifeSiteNews.com) –Kanadský primas v pondelok šokoval rádiové vlny počas rozhlasovej show Kňazi pre život, keď zdelil poslucháčom, že verí, že silne vibrujúca „kultúra života“ prekonáva „kultúru smrti.“

„Mám veľkú nádej v to, čo rastie v našej cirkvi. Niečo v nej hynie, ale niečo nové prichádza, rastie, klíči a to ma napĺňa nádejou,“ povedal arcibiskup Gérald Lacroix.

Quebecký arcibiskup poskytol rozhovor Fr. Tomovi Lynchovi a Fr. Johnovi Lemirovi z Kňazi pre život Kanady, asociácie kanadských katolíckych kňazov a laikov, ktorí podporujú a bránia posvätnosť ľudského života. Rozhovor, ktorý vysielalo rádio  Teopoli AM530, bol zameraný na postavenie katolíckej cirkvi v Kanade a zvlášť na to, čo má cirkev poskytnúť pri prolife otázkach.

Lacroix je presvedčený, že Kanaďania žijú vo „veľmi vzrušujúcich, ale tiež veľmi podnetných časoch.“

„Pápež povedal, že cirkev prechádza obdobím zmätku a ťažkostí – to bolo v 12.storočí a odvtedy sa to nezmenilo. Je to normálne. Cirkev žije a hlása Evanjelium – slovo Božie – a pozýva ľudí osobne sa stretnúť s Ježišom. Ako kážeme Evanjelium, tiež predkladáme Boží plán pre život, Boží plán pre ľudskosť a to nie každý prijíma.

Primas argumentoval, že nie každý prijíma Boží plán pre život a ľudskosť, pretože „na svete je veľa vplyvov s inými záujmami ako (ľudský) život.“ Poukázal zvlášť na „ekonomické hodnoty“, ktoré pestujú „materializmus“ a „veľmi sekularizovaný spôsob vnímania života v našej spoločnosti.“ Poznamenal, že v tomto kontexte sa „produkcia“ statkov stáva dôležitejšou ako „rodina, základná bunka spoločnosti.“ Hovorí, že tie (statky) „nás ťahajú preč od ľudských hodnôt a veľmi prekážajú a zraňujú naše rodiny.“

Tiež povedal, že krajina nemala vždy „vlády či na lokálnej alebo národnej úrovni, ktoré by uprednostňovali život a podporovali rodinnú politiku.“

Ako sa arcibiskup blížil k prvému roku vo funkcii kanadského primasa, povedal, že mu ľudia naznačovali, že „nemôžeme ďalej žiť takto bez obrátenia sa na Boha a jeho plán...Nie sme v živote úspešní...Snažili sme sa to robiť bez neho, ale nefunguje to.“

Keď ľudia hľadajú odpovede na takéto zdanlivo neprekonateľné ťažkosti, Lacroix hovorí, že cirkev im má čo ponúknuť.

„Dovedenie ľudí k osobnému stretnutiu s Ježišom Kristom v evanjeliu zmení ich život, pretože ich to privedie ku vzťahu s Pánom, s Bohom, naším Otcom, s Duchom Svätým. A to všetko mení. A to im dáva novú víziu života, hodnôt, rodiny a sveta. A to im pomáha byť inými uprostred tohto sveta.”

Lacroix vidí známky toho, že mladí ľudia napäto očakávajú od cirkvi nový spôsob života, spôsob, ktorý je v príkrom rozpore s antiživotom a protirodinnými hodnotami sveta.

„A to je moja nádej. Máme mladých ľudí, mladé rodiny, ktoré sú práve teraz veľmi otvorené životu a ktoré chcú žiť Evanjelium a ktoré chcú rešpektovať život a žiť podľa Božích pravidiel, ktoré sú spôsobom života, ktorý prinesie skutočne tú slobodu, pomôže ti stať sa samým sebou a pomôže ti byť šťastný.”

Lacroix hovorí, že ľudia sa mýlia, keď si myslia, že kresťanstvo ich bude obmedzovať, brániť v dobrom živote alebo že im neumožní milovať ako by mali. „Práve naopak,” hovorí, „v stretnutí Krista a prijatí evanjelia a prijatí Slova Božieho a cirkevného učenia vám toto prinesie plnosť života.”

Lacroix porovnal momentálne škandály v cirkvi k mŕtvym stromom padajúcim v lese, ktoré robia veľa „hluku.” Keď stromy v lese padajú, robí to veľký tresk a všetci hovoria: „Wow! Aký škandál!” V rámci tejto analógie hovorí, že nádej, ktorú vidí v mladých ľuďoch a v mladých rodinách je ako „rastúci les, ktorý nerobí žiadny hluk.”

„Sú veci v našej cirkvi, čo padajú a možno potrebujú padnúť, staré spôsoby vykonávania vecí, vecí, ktoré sa neprispôsobili. Druhý Vatikánsky koncil pred 50 rokmi nás pozýval k úplnej obnove. Nuž, obnova je nechať veci tak a otvoriť vaše srdcia tomu, čo Boh dnes kladie pred nás. Nuž, to robí trochu hluku. Ale čo (teraz) vidím, je, že rastie celý les bez hluku.”

Lacroix je presvedčený, že najefektívnejší spôsob vybudovania kultúry života je stretnutie sa „medzi štyrmi očami” s iným človekom.

„Je to čas, ktorý dávame a zdieľame s ľuďmi, či to je s jedným človekom, či s viacerými, či s rodinou. Čas, ktorý trávime na budovanie mostov, uvítanie, počúvanie, na prechádzku, byť schopný priviesť ich k dobrému rozhodnutiu. Myslím si, že to je to miesto, kde sme najviac efektívni.”

Lacroix zdôraznil, že to je vlastná „prítomnosť” „v epicentre”, ktorá vytvára rozdiel, či ide o podporu života niekoho v paliatívnej starostlivosti, sprevádzanie niekoho, kto trpí alebo je zničený, alebo pomoc žene s krízou tehotenstva.

„Potrebujeme trénovať našich ľudí, aby boli čoraz viac efektívni a to aj na úplne lokálnej úrovni,” povedal.

Byť svedkom medzi štyrmi očami vyžaduje odvahu, hovorí arcibiskup. To je prečo cirkev posilňuje svojich ľudí poskytovaním Eucharistie a slova Božieho, povedal.

„Slovo božie” a „chlieb života” nás robí „podobnejším” Kristovi, aby sme boli „s ním a on s nami”, boli „skutočnými kresťanmi, ktorí svedčia a ktorí pracujú pre život celý rok, deň za dňom.”

Ľudia sa spýtali primasa: „Čo ide cirkev robiť zoči-voči takýmto výzvam potratu a eutanázie?”

„Sme v tomto spolu,” odpovedá. „Cirkev má vodcov, má biskupov, má kňazov, ale vy ste ľudia Boží, ktorí sa tiež vážne potrebujú týmto zaoberať.”

„V mojej diecéze mám 1 075 000 katolíkov. Teoreticky mám 1 075 000 misionárov pre otázku života. Misionárov, ktorí zásobujú slovom Božím, ktorí žijú v spoločenstve s Otcom, so Synom a s Duchom Svätým, a ktorí sú z tohto sveta a robia ho miestom, kde je život oslavovaný, prijímaný, chránený a udržiavaný.” Arcibiskup poukázal na to, že mladí ľudia, ktorí si vyberú „žiť Evanjelium sa stávajú apoštolmi. Sú vyslaní k iným mladým ľuďom.”

„Potrebujeme byť naďalej veľmi silne napojení na Boha, tak aby nám dal Ducha, dal nám Pravdu a odvahu a smelosť, aby sme boli verní životu.”

Mladým ľuďom arcibiskup Lacroix hovorí: „Nebojte sa. Otvorte dvere Kristovi. Privedie vás k životu, naplneniu a šťastiu. Otvorte naširoko dvere. Oslobodí vás. Poďte do vzťahu s Pánom.”