RÍM, 14. februára 2012 (LifeSiteNews.com) – Moslimská členka Hornej snemovne britského parlamentu povedala dnes predstaviteľom Vatikánu, že Európa sa musí mať na pozore pred militantným sekularizom a „viac dôverovať“ svojmu kresťanstvu. Barónka Sayeeda Warsiová (na obr.) členka Hornej snemovne a predsedníčka Konzervatívnej strany tento týždeň viedla delegáciu britských ministrov počas návštevy Vatikánu.
„Pre mňa jedna z najznepokojujúcejších stránok tejto militantnej sekularizácie spočíva v tom, že vo svojom jadre a vo svojich vnútorných popudoch je hlboko neznášanlivá. Prejavuje vlastnosti podobné totalitným režimom - odopieranie práva na náboženskú identitu, pretože sú vystrašení z myšlienky viacerých identít,“ povedala.
V dnešnom príhovore budúcim vatikánskym diplomatom na Pápežskej diplomatickej akadémii v Ríme, Warsiová citovala príhovor pápeža Benedikta vo Westminster Hall z roku 2010, v ktorom varoval pred „neznášanlivou“ a „militantnou“ sekularizáciou, ktorá preberá kontrolu nad spoločnosťou Veľkej Británie a iných európskych krajín.
„Na našom kontinente je veľmi hojné podozrievanie viery. Všetko je to založené na základnom neporozumení - pre vytvorenie rovnosti a priestoru pre menšiny potrebujeme odstrániť naše náboženské dedičstvo,“ pokračovala.
Odvolávajúc sa na mnohé prípady z posledných rokov, kedy sekularisti žalovali alebo prenasledovali kresťanov, Warsiová varovala, že Británia sa posúva k totalitnému postoju, „keď náboženské symboly nemôžu byť zobrazované ani nosené vo vládnych budovách; keď štáty neposkytujú finančné prostriedky náboženským školám; a kde je náboženstvo vytláčané na okraj, prehliadané a degradované vo verejnej sfére.“
Warsiová komentovala ako sa vzrastajúci verejný odpor v Británii šíri nad súdom rozhodujúcom proti mestskej rade v Bideforde v Devone. Národná sekulárna spoločnosť (National Secular Society - NSS) zažalovala mestskú radu, aby zrušila kresťanské modlitby pred verejnými schôdzami. Tento zvyk funguje už od 17. storočia. Právni experti povedali, že tento prípad by mohol ovplyvniť verejné aktivity vrátane oslavy diamantového jubilea kráľovnej Alžbety II.
Ateistický člen mestskej rady Clive Bone podal sťažnosť a NSS predviedla mestskú radu pred súd, ktorý rozhodol, že modlitby neboli v súlade s Local Government Act 1972 (miestne vládne nariadenie z roku 1972), ale povedal, že modlitby nie sú v konflikte s Bonovými ľudskými právami podľa Európskeho dohovoru. Súd vyhlásil, že modlitby môžu byť vyslovené pokiaľ členovia mestskej rady nebudú formálne zvolávaní.
Tento prípad podnietil pobúrenie medzi podporovateľmi náboženskej slobody, ktorí už majú dosť agresívneho vyčíňania sekularistov, bezohľadného k tradíciám tejto krajiny. Na rozdiel od Kanady a USA, Británia nemá oficiálne právne odlúčenie cirkvi od štátu a anglikánska cirkev je ústavne zriadené náboženstvo s kráľovnou ako jej hlavou.
Eric Pickles, minister pre komunity a miestnu samosprávu, nazval rozhodnutie „prekvapujúcim a neuspokojivým“ a prípad „absurdným“ a prisľúbil, že vláda mu bude odporovať. Povedal: „Verejné orgány - či už ide o parlament alebo farské rady - by mali mať právo odriekať modlitby pred schôdzami ak budú chcieť.“ Za Picklesove stanovisko sa postavil britský premiér David Cameron a predseda Dolnej snemovne britského parlamentu John Bercow.
Jasná podpora prejavov kresťanskej slobody zo strany politikov však na niektorých kresťanov dojem neurobila. Upozorňujú, že súčasná koaličná vláda s konzervatívnym premiérom a aj predchádzajúca labouristická vláda podporovala legislatívu „rovnosti“ a militantné homosexualistické politické hnutie, ktoré bolo úzko späté s páchateľmi v kampani za uzavretie kresťanstva mimo verejný život.“
Julian Mann v denníku Christian Today napísal, že reakcie, akou bol príhovor Warsiovej v Ríme, sú typické pre „umiernenú,“ politicky korektnú ľavicu, ktorá využíva veľkoleposť a výhody plynúce zo „zvyškov neškodného, formálneho kresťanstva“ stelesňované hlavným prúdom Anglikánskej cirkvi.
Zatiaľ, čo „tvrdí“ sekularisti ako NSS vedú aktívnu kampaň za odstránenie všetkých prejavov kresťanstva, politici protestujúci proti rozhodnutiu v prípade Bidefordu, povedal Mann, si iba užívajú „slávnostné výhody“ a značné mzdy pre poslancov podporujúcich „konštitučnú monarchiu s liberálnou a neúčinne založenou cirkvou.“
Kresťanské „presvedčenie o panstve Krista,“ napísal, je v priamom rozpore so všeobecným ľavicovým/liberálnym a sexuálne liberálnym úsilím modernej politiky, či už ide o Lauboristickú alebo Konzervatívnu stranu.
„Ľahkí, politicky korektní, dokonca aj konzervatívni lídri, ktorí so všetkým dôrazom vystupujú proti agresívnemu sekularizmu, stále obhajujú pseudo-manželstvo rovnakého pohlavia a nezastávajú sa zrušenia smerníc o sexuálnej orientácii z roku 2007.“
„Bolo to v rámci týchto stalinistických, politicky korektných smerníc, že kresťanskí vlastníci ubytovne Peter a Hazelmary Bulloví boli súdne stíhaní za dodržiavanie biblických štandardov vo svojom vlastnom dome,“ povedal Mann.
Zatiaľ, čo sa politici pripájajú k všeobecnému volaniu proti vytláčaniu „náboženstva“ z verejnej sféry, súčasné štatistiky mnohokrát ukázali, že je to hlavne kresťanstvo, ktoré je vytláčané, nie „náboženstvo“ vo všeobecnosti.
Nedávna škótska štúdia ukázala, že zo 693 obvinení z nábožensky neznášanlivých trestných činov v novembri 2010, bola väčšina, 58 percent, proti katolíkom, ktorí tvoria iba 16 percent škótskej populácie. 37 percent incidentov bolo namierených voči protestantom, 2,3 percent proti židom a 2,1 percenta proti moslimom.