Vo svojej agónii Ježiš vidí aj mňa a už vtedy sa za mňa modlí
VATIKÁN, 6. apríl 2012 (Zenit.org).- Pápež Benedikt XVI. zasvätil homíliu Zeleného štvrtku obrazu Ježišovej agónie v Getsemanskej záhrade.
O Ježišovi hovoril nielen ako o svetle a dobre, ale ako o "komunikácii".
"Ježiš šiel von do noci. Noc symbolizuje nedotatok komunikácie, situáciu, kedy ľudia nevidia jeden na druhého. Je symbol nepochopenia, zakrývania pravdy. Je miestom, kde diabol, ktorý sa ukrýva pred svetlom, môže rásť. Ježiš je sám svetlo a pravda, komunikácia, čistota a dobro. Vstupuje do noci. Noc je v konečnom dôsledku symbolom smrti, definitívna strata spoločenstva a života. Ježiš vstupuje do noci, aby premohol smrť a slávnostne zasvätil nový Deň Pána," povedal.
Hoci traja apoštoli, ktorých si Ježiš vybral ako spoločníkov k modlitbe zaspali, počuli niekoľko Ježišových slov Otcovi a videli jeho gestá a niekoľko detailov. Tie majú kresťania možnosť čítať vo Svätom písme.
"Ježiš oslovuje Boha 'Abba', čo znamená 'Otecko'. V dnešnej dobe to nie je celkom bežné oslovenie pre otca, je skôr detské a označuje láskyplné oslovenie, ktoré by sa hocikto neodvážil použiť pri oslovení Boha. Je oslovením niekoho, kto je skutočným dieťaťom - Synom Otca, jediným, ktorý je v spoločenstve s Bohom a je s Ním v najhlbšom spojení."
Svätý Otec poukázal, že Ježišov vzťah s Bohom je Ježišovou najcharakteristickejšou časťou v evanjeliu.
"Je v nepretržitej komunikácii s Bohom. Spojenie s Otcom je podstatou Ježisovej bytosti."
Počas homílie Zeleného štvrtku Benedikt XVI. pokračoval: "Ježiš bojoval s Otcom. Bojoval so sebou samým a bojoval pre nás. Okúsil skľúčenosť pred silou smrti."
Nielen že sa desil smrti ako každé iné žijúce stvorenie, Kristus "sa pozerá do očí diablovi. Vidí hnusnú záplavu všetkých lží a všetky hriechy, ktoré okúsi v kalichu, z ktorého musí piť. Jeho strach je strachom niekoho absolútne čistého a svätého, vidí všetko zlo sveta i diabla vybuchujúceho rovno pred ním."
"Vidí aj mňa a modlí sa. Chvíľa Ježišovej smrteľnej skľúčenosti je teda nevyhnutnou súčasťou procesu spásy. [...] V tejto Ježišovej modlitbe, preniknutej smrteľnou úzkosťou, Pán ustanovuje sviatosť kňazstva. Berie na seba hriechy ľudstva, nás všetkých a prináša nás pred svojho Otca."
Ostať v pravde
Benedikt XVI. vysvetlil, že Ježiš nás vo svojej modlitbe na Olivovej hore učí kráčať k slobode.
"Syn dáva ľudskú vôľu do vôle Otca: nie ja, ale ty. Týmto spôsobom premieňa vzťah Adama, prvého hriešnika, a tak zmieruje ľudstvo s Bohom. Postoj Adama bol: nie to, čo si želáš ty, Pane, ja sám chcem byť bohom. Takáto pýcha je skutočnou podstatou hriechu. Myslíme si, že sme slobodní a skutočne sami sebou len keď nasledujeme našu vlastnú vôľu. Boh sa zdá akoby proti nej. Potrebujeme byť slobodní pre Neho a len vtedy budeme skutočne slobodní."
Pápež označil tento postoj ako "základ vzbury počas celej histórie" a "základné klamstvo, ktoré narúša život".
"Keď človek postavil sám seba proti Bohu, postavil sa zároveň proti pravde svojej vlastnej existencie a preto nedokáže byť slobodný. Sme slobodní, iba keď stojíme v pravde našej existencie, keď sme spojení s Bohom."
"Vo svojej mučivej modlitbe na Olivovej hore Ježiš zrušil falošné protivníctvo medzi poslušnosťou a slobodou a otvoril cestu k slobode. Prosme Pána, aby nás privinul k tomuto "áno" Jeho vôli a aby sme takýmto spôsobom boli skutočne slobodní."