18. september 2012 (Mercatornet.com) - Vo februári tohto roku, keď bitka medzi náboženskými predstaviteľmi a Obamovou administratívou kvôli novej antikoncepčnej politike nabrala na intenzite, obhajoval Biely dom túto politiku tvrdením, že 98 % katolíckych žien užíva antikoncepciu. Ak by tomu tak bolo, chceli by sme sa opýtať, prečo katolícki biskupi robili okolo toho taký humbug? Neboli to katolíčky, ktoré opustili cirkev v tejto otázke?
Tvrdenie, v tom čase veľmi často citované, sa ukázalo ako politicky falošné a nie ako skutočný štatistický údaj. Analytici štúdie vykonanej Guttmacher inštitútom zdôraznili, že bola selektívna a obsahovala vzájomne si odporujúce údaje. Bola postavená na prieskume, ktorý bol určený len ženám vo veku od 15 do 44 rokov, takže nemohla poskytnúť žiadne informácie o ženách od 45 do 100 rokov. Navyše, jedna tabuľka ukázala, že 11 % sexuálne aktívnych katolíčok, ktoré nechcú otehotnieť, nepoužíva žiadnu antikoncepčnú metódu.
Napriek tomu nikto nechce predstierať, že húfy katolíkov súhlasia s cirkevným zákazom týkajúcim sa antikoncepcie. Nepotrebujeme Guttmacher inštitút alebo Biely dom, aby nám to povedali. Rovnako nám nemusia hovoriť, prečo sa mnohí katolíci, ktorí nikdy nechodia do kostola, nebudú trápiť s jedným z ťažších morálnych učení cirkvi.
Čo však nevieme je, prečo praktizujúci katolíci, ktorí chodia na svätú omšu a dokonca, hoci len príležitostne, na spoveď, odmietajú toto učenie.
Prečo, napríklad, „katolícke mamy vysadia svoje deti v cirkevnej škole a idú k svojmu gynekológovi pre pesar alebo nový predpis na ,tabletkyʻ a nič si z toho nerobia,“ ako o tom napísali autorky novej štúdie Čo si katolícke ženy myslia o viere, svedomí a antikoncepcii.
Majú tieto mamy jasnú predstavu o učení cirkvi v otázke plánovaného rodičovstva? Po štyroch desaťročiach nesúhlasu by bolo prekvapujúce, keby mali. Sú učeniu viac otvorené, ak je prezentované praktizujúcim katolíkom? Aké sú dôvody ich odmietania a čo by o tom chceli vedieť viac?
Katolíckych žien sa doteraz v rámci prieskumov vždy pýtali, či „vôbec niekedy“ použili antikoncepciu. Nikto sa tých, ktoré praktizujú svoju vieru, ale nie učenie o plánovanom rodičovstve nepýtal „Prečo?“ pýtajú sa autorky štúdie, právnička Mary Rice Hassonová, členka Programu katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone, D. C. a riaditeľka projektu o ženách, viere a kultúre a Michele M. Hillová, katolíčka z Baltimoru a spoluriaditeľka projektu.
Národný prieskum o ženách, ktoré chodia do kostola
Aby bolo možné zistiť odpoveď na danú otázku, v júni a júli minulého roka prebehol národný online prieskum katolíckych žien vo veku 18 – 54 rokov, ktoré chodia do kostola. Uskutočnila ho spoločnosť zaoberajúca sa prieskumami WomanTrend a. s. (Autori tvrdia, že toto je len predbežná správa, keďže ďalšie odpovede sa očakávajú od cieľových skupín a na základe prebiehajúcich hĺbkových rozhovorov so 100 ženami.) Zo vzorky 824 žien polovica navštevuje kostol aspoň raz týždenne, zatiaľ čo druhá polovica menej ako raz týždenne, ale aspoň niekoľkokrát ročne.
Odpovede potvrdzujú, že katolíčky, ktoré chodia nepravidelne do kostola, boli oveľa viac ovplyvnené populárnou kultúrou, než katolíckym učením o sexe a reprodukcii. Celkových 85% všetkých žien je presvedčených, že môžu byť „dobrými katolíčkami“, aj keď neakceptujú celé učenie, vrátane 37%, ktoré ho úplne odmietajú.
Výsledky, samozrejme, vyzerajú lepšie u žien, ktoré pravidelne chodia na omšu. Medzi mladými ženami (18 – 34 rokov), ktoré chodia na omšu každý týždeň, učenie cirkvi úplne akceptuje 27% a medzi tými, kde sa obaja manželia aspoň raz týždenne zúčastňujú svätej omše a za posledný rok boli na spoveď, počet rastie na 37%. Len 24% žien, ktoré chodia na svätú omšu každý týždeň, úplne odmieta učenie o antikoncepcii a u tých, ktoré boli na spovedi, počet klesá na 12%.
Dokonca aj medzi nesúhlasnou väčšinou sa nájdu takí, ktorí sú otvorení cirkevnému odkazu v tejto otázke. Hassonová a Hillová zdôrazňujú, že asi tretina žien chybne verí, že cirkev im dáva právo, aby sa samé rozhodli o tom, ktorá z metód plánovaného rodičovstva je morálne prijateľná. Mnohé autoritu cirkvi neodmietajú.
Hlavné dôvody používania antikoncepcie
Či už omylom alebo nie, 53% všetkých žien zúčastnených štúdie, ktoré sčasti alebo úplne nesúhlasia s cirkevným učením, uvádza „morálne právo“ páru, aby sa rozhodol, ktorú z metód plánovaného rodičovstva bude používať. Toto je hlavný dôvod odmietania cirkevného učenia v tejto otázke.
Dva ďalšie často citované dôvody v tejto skupine sú: 46% uvádza, že páry majú „právo užívať si sexuálne potešenie bez obáv z otehotnenia“ a 41% si myslí, že prirodzené plánovanie rodičovstva nie je efektívnou metódou rozloženia alebo odloženia tehotenstva.
Autorky vnímajú dva hlavné smery ovplyvňujúce tieto názory: vplyv kultúrneho myslenia, ktorý oddeľuje sex od plodenia a sľubuje „sexuálne potešenie bez následkov“ a deficit na strane cirkvi v prezentácii cirkevného učenia.
V poradí druhý uvedený dôvod môže vyplývať zo skutočnosti, že 72% žien zúčastnených prieskumu uviedlo, že pokiaľ ide o vzdelávanie vo viere, spoliehajú sa hlavne na nedeľnú kázeň. Napriek tomu len 15% z tejto skupiny plne prijíma učenie cirkvi o sexe a reprodukcii. Nedeľná kázeň, tvrdia autorky, „predstavuje stratenú možnosť, pokiaľ ide o formáciu svedomia v otázke antikoncepcie“.
Na margo kultúrnych vplyvov, aj keď to autorky neuvádzajú, za časť skepticizmu o prirodzenom plánovaní rodičovstva zodpovedajú mainstreamoví plánovači rodičovstva a médiá vzhľadom na systematické očierňovanie v tlači z ich strany.
Pre pastierov cirkvi toto všetko predstavuje veľkú výzvu, keďže katolícke ženy môžu byť k cirkevným názorom na vec vnímavejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Otvorenosť „umierneného stredu“
Dôležité je zistenie výskumu, že tieto ženy sú viac otvorené myšlienke mať deti než priemerná Američanka. Počet detí v priemere predstavuje 3,5 (alebo 4, ak nechýbajú peniaze) v porovnaní s americkým ideálom dvoch detí alebo ešte menej.
Autorky štúdie tiež tvrdia: „Pokiaľ ide o presný popis cirkevného učenia o plánovanom rodičovstve, mnoho katolíckych žien ho úplne neodmieta.“
Namiesto toho vystupujú tri skupiny: „verné“ (tie, ktoré plne akceptujú učenie – 13% vzorky výskumu), „odporkyne“ (tie, ktoré učenie úplne odmietajú – 37%) a „umiernený stred“ (tie, ktoré prijímajú „časti“ učenia). Okrem toho významný počet žien v „umiernenom strede“ (približne polovica tých, ktoré raz týždenne chodia na svätú omšu) je otvorených možnosti dozvedieť sa viac o cirkevnom učení o antikoncepcii a prirodzenom plánovaní rodičovstva.
Dobrá vôľa ukázaná mnohými ženami v „strede“ predstavuje pre cirkev príležitosť, zdôrazňujú autorky. A prirodzené plánovanie rodičovstva by mohlo byť dobrým začiatkom pre informovanie o cirkevnom učení o plodení detí. Asi jedna zo štyroch tých žien, ktoré chodia na omšu pravidelne, prejavila záujem zistiť viac o metóde: vypočuť si iné páry o zdravotných a vzťahových prínosoch prirodzeného plánovania, dozvedieť sa o názoroch lekárov a o vedeckých dôkazoch účinnosti metódy. Autorky naznačujú, že tieto odkazy môžu byť presvedčivejšie než duchovné alebo autoritatívne vyučovanie.
Napriek odkazu o „prístupnosti“ mnohých katolíckych žien je úloha zložitejšia. Ten ukázal, že 10% žien chodiacich do kostola podstúpilo potrat (čo je menej ako národný priemer) a 17% mladších žien užilo núdzovú antikoncepciu. To znamená, že cirkev musí jednak informovať ženy o podstate núdzovej antikoncepcie, ktorá má potenciál vyvolať potrat, „a tiež byť presvedčivejšia pri tvrdení, že antikoncepcia ako taká nie je v poriadku“.
Katolícki biskupi bojujú proti antikoncepčnej politike Obamovej administratívy. Ide o politiku, ktorá núti zamestnávateľov, vrátane katolíckych inštitúcií akými sú nemocnice a školy, aby zabezpečovali plné krytie antikoncepcie (vrátane núdzovej) a sterilizácií vo svojich projektoch zdravotného poistenia, čo je v podstate útokom na slobodu náboženstva.
Ale vo svetle informácií v prieskume „Čo si katolícke ženy myslia ...“ môže byť táto politika požehnaním v prestrojení. Pretlačenie otázky antikoncepcie na vrchol cirkevnej verejnej agendy vytvorilo pre cirkev príležitosť otvoriť vnútornú debatu na túto tému – príležitosť, aká tu nebola snáď od čias pápeža Pavla VI., ktorý v roku 1968 vydal encykliku Humanae Vitae.
Štúdia projektu Viera a kultúra žien ukazuje, že takáto diskusia je už dlho očakávaná.
Carolyn Moynihan (zástupkyňa šéfredaktora v MercatorNet)