Mier na Blízkom východe nie je na dosah a izraelský premiér Benjamin Netanjahu je naďalej odhodlaný rozšíriť vojnu.
Rozdelenie Sýrie na izraelské a turecké územia je predohrou k širšej vojne s Iránom. Ako minulý týždeň informoval denník Times of Israel izraelské letectvo (IAF) “pokračuje vo zvyšovaní svojej pripravenosti a prípravách na potenciálne údery v Iráne. 
Netanjahuovou prílohou je zničenie Iránu skôr, ako Rusko zavŕši svoje víťazstvo na Ukrajine a Sýria sa stane novým bojiskom pre Turkov a Izraelčanov. Nie je to’len koniec washingtonského’medzinárodného poriadku založeného na’pravidlách.”Je to’nástup chaosu.
Čítajte: Globálne mocnosti, ktoré stoja za pádom Sýrie, sa usilujú o svetovú vojnu, nielen o zmenu režimu
Izraelské sily a turecké pomocné sily (t. j. islamistickí teroristi, ktorí vyplienili Sýriu) už na seba hľadia cez demarkačnú líniu, ktorá vedie na východ–západ južne od Damasku. Netanjahu si nerobí ilúzie o konflikte medzi dlhodobými strategickými cieľmi Ankary’v regióne a odhodlaním Jeruzalema’nárokovať si sýrsku vojnovú korisť.
Okrem vážnych finančných problémov a spoločenskej nespokojnosti na domácom fronte čelí teraz novozvolený prezident Donald Trump nebezpečnému rozptýleniu vojen, ktoré nezačal, vojen, ktoré jeho administratíve a krajine neprinesú žiadny strategický úžitok. Podporovanie Netanjahuovej rozširujúcej sa vojny na Blízkom východe zo strany Ameriky’ohrozí národnú bezpečnosť USA a zaručí, že Washington, jeho ozbrojené sily a hospodárstvo USA budú rukojemníkmi akéhokoľvek strategického smeru, pre ktorý sa Netanjahu rozhodne.
Začiatok vojny skôr ako neskôr je pre Netanjahua rozhodujúci. Vojna s Iránom predstavuje pre Trumpa strategický fait accompli. V prípade, že sa Trump rozhodne dištancovať Spojené štáty od ďalšieho krviprelievania na Blízkom východe, prebiehajúci konflikt Izraela s Iránom a potenciálna konfrontácia Turecka s Izraelom znemožnia odpútanie sa.
Americkí politickí plánovači musia pochopiť širší kontext, v ktorom sa to všetko odohráva a prečo vojna s Iránom v konečnom dôsledku prinesie smútok nám aj našim údajným izraelským priateľom. Hlavným cieľom amerických zahraničnopolitických plánovačov by malo byť prispôsobenie amerického hospodárstva a vojenského zriadenia multipolárnemu svetu a rozvoj nových trhov, nie nových nepriateľov. Odmietanie Washingtonu uznať zásadné zmeny v moci a bohatstve je podstatou väčšiny zlyhaní Bidenovej administratívy v oblasti zahraničnej politiky.
A úspešné riadenie zmien by zabránilo konfliktu s Iránom; mierovou cestou by zosúladilo konkurenčné nároky na regionálnu hegemóniu, ako to nedávno urobili Číňania, keď sprostredkovali historické zblíženie medzi Saudskoarabským kráľovstvom a Iránskou islamskou republikou. Oživilo by to multilaterálne organizácie, ako je Bezpečnostná rada OSN a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Tieto kroky by podporili vznik nových mocenských konštelácií podľa vzoru Metternichovho a Castlereaghovho koncertu z roku 1815. Tak ako sa žiadna otázka strategickej bezpečnosti v Európe nedá vyriešiť bez účasti Ruska, Washington nemôže vytvoriť stabilitu na Blízkom východe bezpodmienečnou podporou územných ambícií Izraela’
Americké nezvládnutie vlastného prechodu k multipolarite spôsobí väčší chaos a rozpúta veľkú vojnu na Blízkom východe, nehovoriac o plnohodnotnej vojne s Ruskom a nakoniec aj s Čínou. Takmer tri desaťročia bezradného vedenia v zahraničných záležitostiach musí nahradiť pohľad, ktorého prioritou je vyhýbanie sa konfliktom, nie vyvolávanie nových konfliktov. Nové myslenie v oblasti obrany a zahraničnej politiky by malo uprednostniť diplomaciu a mierovú spoluprácu pred použitím vojenskej sily.
Bonaparte vtipne poznamenal, že vo vojne je pravda prvou obeťou. Odvtedy sa na tom nič nezmenilo. Washington je skutočnou studnicou lží, ktorá živí nekonečný prúd falošných príbehov o skutočnej povahe džihádistických hord, ktoré sa rútia naprieč Sýriou. Pre naše účely je však dôležité všimnúť si zosúladenie síl, ktoré stoja za islamistickými frakciami, ktoré teraz drancujú a terorizujú Sýriu.
Washington akoby bezstarostne zabúdal na zničenie Sýrie’a vznik spoločnej izraelsko-tureckej hegemónie na celom Blízkom východe. Rozpad Sýrie však Tel Avivu otvára krátku príležitosť zaútočiť na Irán. Ako uviedla správa denníka Times of Israel zatiaľ čo predtým “IAF nemohlo pri úderoch na ciele v hlavnom meste napojené na Irán lietať priamo nad Damaskom, teraz už môže.”
Čítajte: Polk. Macgregor: Ukrajina zabila ruského generála za odhalenie snáh o ‘kufríkovú jadrovú zbraň’
Netanjahu verí, že má vietor v chrbte: povzbudený pádom Asadovho režimu obráti svoju pozornosť na Libanon, južnú Sýriu a Západný breh. Jedným z predvídateľných dôsledkov útoku na Irán bude upevnenie čínskeho sprostredkovaného iránsko-saudskoarabského zblíženia – a utuženie blokov na Veľkom Blízkom východe, v ktorom sa Irán podporovaný Ruskom, Čínou a Saudskou Arábiou postaví proti dočasnému izraelsko-tureckému bloku, ktorý podporuje Washington a jeho európski vazali.
Irán je nie je Irak: má 90 miliónov obyvateľov, čo je dvojnásobok počtu obyvateľov Iraku, má rozvinutejšiu ekonomiku a silnejších spojencov, než mal Saddám Husajn. Na rozdiel od neokonzervatívnych očakávaní, na veľkom Blízkom východe nie sú žiadne prechádzky ružovou záhradou.
Jediná istota uprostred chaosu je, že vďaka konšpirácii Bidena, Netanjahua a Erdogana sa širšia vojna na veľkom Blízkom východe iba začína. Je to tá, ktorú budeme ľutovať.
Prevzaté so súhlasom plukovníka Douglasa Macgregora.