Rozpočet koaličnej vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá odmieta poskytnúť akúkoľvek daňovú úľavu rodinám, v ktorých matky zostávajú doma, vyvolal rozhorčenie. Podnietil otázky, či sa vysoko postavení politickí činitelia nesnažia rozšíriť štátne škôlky na úkor rodiny.
„Pracujúce rodiny, ktoré sa snažia vyžiť s nákladmi na starostlivosť o deti, alebo rodiny, v ktorých rodičia chcú nastúpiť do práce, ale nemôžu si to dovoliť, potrebujú štátnu podporu na škôlku viac než rodiny, v ktorých sa jeden z rodičov rozhodne zostať doma a plne sa starať o deti,“ informovali noviny Daily Mail o stanovisku Ministerstva financií. Vyhlásenie neskôr stiahli.
Premiér David Cameron potvrdil, že od roku 2015 rodiny len s jedným pracujúcim rodičom nedostanú daňovú úľavu za starostlivosť o dieťa. Pracujúce páry so spoločným príjmom do 300 000 libier (456,840 amerických dolárov) sa však môžu uchádzať o daňové úľavy až do výšky 1 200 libier (niečo cez 1 800 amerických dolárov) na jedno dieťa.
Nárok má aj rodič-samoživiteľ, ktorý je zamestnaný a zarobí menej ako 150 000 libier.
Agitačná skupina Mothers at Home Matter (v preklade: Matky doma majú význam) uviedla, že táto politika je „fackou pre dva milióny matiek, ktoré sa o svoje deti starajú doma“.
Zástancovia pro-rodinných postojov v Írsku upozorňujú Britov, že rozpočet odráža záväzok vlády podporovať socialistickú agendu, odsúhlasenú na úrovni Európskej únie. Jej účelom je znížiť stimuly na zotrvanie doma, prinútiť matky začleniť sa do pracovného procesu a deti presunúť do štátom dotovaných škôlok s novými prídavkami na deti a daňovými pravidlami.
Kritiku vyjadrila aj Kathy Sinnottová, bývalá členka Európskeho parlamentu a pro-rodinná aktivistka z Dublinu. Podľa jej slov sa plán odvíja od tzv. Barcelonskej dohody z roku 2001, ktorú podpísali všetky členské štáty EÚ. Dohoda ich zaväzuje k tomu, aby do roku 2010 štátne škôlky navštevovala tretina detí vo veku do troch rokov a 90 % detí pri dosiahnutí troch rokov.
Podľa názoru Sinnottovej táto časť základnej socialistickej agendy EÚ potláča práva rodín a presúva zodpovednosť za výchovu detí na štát. Citovala aj socialistického poslanca Európskeho parlamentu, ktorý sa počas rozpravy o Dohode v roku 2008 vyjadril, že program nielenže umožní ženám pracovať, ale že je to tiež „lepší spôsob, ako vychovávať deti“.
Tento poslanec ďalej vyhlásil: „Nedá sa spoľahnúť, že rodičia z detí vychovajú ,správnychʻ občanov“.
V roku 2009 írska ministerka rodiny Mary Hanafinová potvrdila, že aj u nich boli naplánované podobné škrty v príspevkoch na deti, aby sa krajina priblížila cieľu stanovenému Dohodou. Brian Lenihan, minister financií, uviedol, že vláda navrhla vykompenzovať stratu rodinám škôlkami „zadarmo“ pre všetky deti do troch rokov.
Zástancovia tohto modelu - minister pre sociálnu ochranu, Národná rada žien Írska a britská detská charitatívna organizácia Barnardos - odhadujú, že ročné náklady navyše budú predstavovať 280 miliónov eur.
Tieto skupiny vypracovali novú správu, v ktorej vyzvali k „škandinávskemu“ modelu univerzálnych, verejne financovaných škôlok pre deti od 0 do 12 mesiacov v rámci „reformy platieb rodiny s jedným rodičom“. Podľa ich názoru to podporí „blaho a vývoj“ detí, zníži detskú chudobu, podporí „participáciu žien na pracovnom trhu“ a „rodovú rovnosť pri starostlivosti o deti“.
Nora Bennisová z Aliancie matiek odhalila, odkiaľ pochádza dvojmiliardový rozpočet na projekt. „Vyzerá to tak, že všetky prídavky na deti a príspevky vyplácané rodičom sa im odnímu a presunú organizáciám ako Barnardos a Národná rada žien na ich takzvané projekty ,uprednostnenia škôlokʻ,“ uviedla.
Rodičia, ktorí nepracujú a deti nedajú do profesionálnej starostlivosti, „nedostanú vôbec žiadnu podporu ani príspevok“.
„Škandinávsky model vo Švédsku po desaťročia psychicky, emocionálne a duchovne ničí deti,“ vyhlásila. „Naozaj chceme toto pre naše ratolesti?“
Švédsko pravidelne dostáva najvyššie známky medzinárodných organizácií na ochranu detí, napríklad od UNICEFu, zvlášť za štátom financované škôlky. Skupiny za rodičovské práva a kresťanské organizácie však upozorňujú, že krajina je jednou z najhorších pokiaľ ide o výchovu dieťaťa s ohľadom na práva a slobody rodičov.
Asociácia pre právnu ochranu domáceho vzdelávania (HSLDA) zaradila Švédsko spolu s Nemeckom medzi najviac obmedzujúce krajiny na svete pre rodičov, ktorí chcú svoje deti vychovávať bez zásahov štátu.
Riaditeľ pre medzinárodné vzťahy Michael Donelly uviedol: „Situácia vo Švédsku sa ešte viac zhoršuje po prijatí nového zákona o vzdelávaní v júni 2010. Desiatky rodín v posledných dvoch rokoch odtiaľ utieklo. Vyzývame švédske úrady, aby uznali právo rodičov priamo vzdelávať svoje deti, ktoré je výslovne stanovené v základných dokumentoch o ľudských právach.“
Hilary Whiteová