VALLETTA – V hlasovaní, ktoré skončilo pomerom hlasov 37:0, schválil maltský parlament v pondelok 14. apríla návrh zákona, ktorý povoľuje párom rovnakého pohlavia uzatvárať civilné zväzky. Takýmto párom budú prináležať podobné práva a povinnosti, aké majú ľudia v manželstve a zákon im takisto povoľuje adoptovať si deti, a to aj napriek tomu, že verejnosť voči tejto myšlienke silno odporovala. Celý výbor opozičnej Národnej strany zložený z 30 poslancov sa zdržal hlasovania.
Maltská prezidentka Marie Louise Coleiro Precová, ktorá prevzala prezidentský úrad 4. apríla, prisľúbila, že zákon podpíše. Jej predchodca, prezident George Abela, ešte minulý mesiac odmietol podpísať zákon, ktorý by schválil civilné zväzky.
Obzvlášť kontroverzné bolo ustanovenie, ktoré schvaľuje adopcie párom rovnakého pohlavia. Líder Národnej strany Simon Busuttil citoval nedávny prieskum, ktorý ukázal že 80% maltských občanov je proti „adopciám homosexuálmi.“ „Malta na takýto krok nebola pripravená,“ povedal.
Premiér Joseph Muscat, ktorý je lídrom Maltskej strany práce, však povedal: „Malta je teraz liberálnejšia a viac európska a udelila rovnoprávnosť všetkým svojim obyvateľom.“
Proti zákonu, ktorého hnacou silou bolo Maltské hnutie za práva homosexuálov (MGRM) s finančnou podporou z Európskej únie, organizácie ILGA Europe a Svetovej banky, sa postavili katolícki biskupi. Biskup Charles Scicluna povedal, že aj keď mal tento návrh zákona niektoré „dobré stránky“, je v rozpore s konaním v najlepšom záujme detí.
Deň pred hlasovaním povedal Scicluna pre noviny The Malta Independent, že zákon „stavia civilné zväzky na rovnakú úroveň s manželstvom bez toho, aby uznal podstatnú a hlbokú rozdielnosť týchto dvoch druhov vzťahov a ich osobité sociálne roly.“
Myšlienka adopcií pármi rovnakého pohlavia, ako povedal, „neodzrkadľuje poriadok, ktorý Boh pri stvorení ustanovil a môže tak napokon deti, ktoré budú takýmto adoptívnym rodičom zverené, vystaviť nepriaznivým účinkom.“
„To je teda v rozpore s princípom, že konať v najlepšom záujme detí by malo byť prvoradou povinnosťou legislatívy. Ľudia veria, že tento princíp ostane prvoradým vždy, keď vyjde nový zákon.“
Biskup Scicluna, ktorý je pomocným biskupom maltskej diecézy, v januári pre noviny talianskych biskupov Avvenire povedal, že „hlasovať v prospech zákona, ktorý je tak škodlivý voči spoločnému dobru, je hlboko nemorálne.“
Organizácia ILGA Europe vydala vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že zákon umožňuje partnerom rovnakého pohlavia „takmer všetky rovnaké práva a ochranu, aké prináležia zosobášeným heterosexuálnym párom.“ Hnutie MGRM parlamentné hlasovanie privítalo so slovami, že na uznaní civilných zväzkov pracovali 13 rokov.
Podľa redaktora z novín Malta Today prispeli k presadeniu tohto zákona médiá. „Významnú úlohu pritom zohrávali komentátori a novinári z mediálnych výstupov, ako napríklad Malta Today, ktorí túto problematiku prezentovali podobne ako MGRM,“ napísal Michael Briguglio.
Briguglio uviedol zoznam niekoľkých extrémne ľavicových organizácií a politických strán a napísal, že „okolo požiadavky na rovnoprávnosť bolo vytvorené neformálne, premenlivé a široké spojenectvo – tzv. reťaz rovnocennosti.“
Ako povedal, Strana práce sa vo voľbách v roku 2013 rozhodla nasledovať MGRM a „požiadavky na rovnoprávnosť sa stali legitímnymi v celej mainstreamovej spoločnosti a vznikla nadvláda.“
Hoci homosexuálni aktivisti tvrdia, že ich hnutie vychádza z iniciatívy „bežných ľudí“, tak ako všetky skupiny homosexuálnych aktivistov, aj MGRM je úzko spojené s OSN, EÚ a inými medzinárodnými orgánmi. Kľúčoví predstavitelia MGRM zasadajú vo vedení ILGA Europe, ktorú tiež uvádzajú ako svojho sponzora spolu s ďalšími organizáciami, ako sú Sigrid Rausing Trust, International Planned Parenthood Federation, Civil Society Fund v rámci Svetovej banky, Európsky sociálny fond a Program EÚ Mládež v akcii. Právny poradca MGRM, Dr. Neil Falzon, pôsobil ako predseda maltskej pobočky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.
EÚ tlačila na Maltu, aby schválila civilné zväzky homosexuálov už od jej vstupu v roku 2004. V roku 2006 vydal Európsky parlament v Bruseli uznesenie, v ktorom vysvetlil, že právo voľného pohybu v rámci EÚ znamená tiež, že národné vlády musia uznávať „manželstvá“ rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v iných krajinách, kde je táto prax povolená. Aj keď bol tento návrh podpísaný len piatimi členskými štátmi EÚ, vtedajší európsky komisár pre spravodlivosť Franco Frattini upozornil národné vlády, že zákon je „bezprostredne použiteľný“ – či už podpísaný alebo nie.