Drahí bratia a sestry v Kristovi!
Otec a mama boli pre mňa odjakživa vzácnymi ľuďmi, ktorých som veľmi miloval a hoci už dávno nie sú na tomto svete, nosím ich stále vo svojom srdci. A práve vianočné chvíle zobúdzajú vo mne spomienky a veľkú vďačnosť za to, že mi ich Boh daroval a že som spolu s mojimi bratmi mohol zakúsiť, čo to znamená mať skutočnú rodinu. Som presvedčený o tom, že aj vy ste počas Vianoc, viac ako inokedy, ďakovali Bohu za tento veľký dar, ktorý si nikto nemôže naprogramovať, ani zariadiť vybavovaním, dokonca ani kúpiť. Pocit domova, nežnosť mamy a starostlivé slovo otca sa nedajú ničím zaplatiť. Pravdou zostáva, že človek reálne a s vďakou ocení svojich rodičov až vtedy, keď ich stratí.
K vďačnosti, úprimnosti a úcte vyzývajú čítania Božieho slova dnešnej Nedele Svätej rodiny. Už počas života si členovia rodiny majú dať najavo, že sa majú radi. Otec, mama i deti – všetci si zaslúžia lásku a osobitnú úctu. Boh chce, aby si deti ctili otca i mamu (Sir 3, 3-17). A zasa, rodičia nemajú nakladať s deťmi svojvoľne, ani podľa chúťok, lebo dieťa je Boží dar. Vďačnosť, odpustenie, láskavosť, pokora a miernosť, by sa podľa apoštola Pavla mali udomácniť predovšetkým v rodinách, ktoré veria v Ježiša Krista (Kol 3, 12-21). Nakoniec nám čítanie z Evanjelia predstavuje jednu konkrétnu rodinu. Jej ťažiskom a stredobodom navždy zostal Kristus. Je to Svätá rodina – Mária, Jozef a dieťa Ježiš. Sú vykreslení v situácii, keď prichádzajú do chrámu. Rodičia sem prišli predstaviť a zasvätiť Pánovi malého Ježiša (Lk 2, 22-40). Od prvej chvíle je zjavné, že táto rodina žila v úzkom spojení s Bohom a nikdy sa od neho nevzdialila.
Božie slovo nám teda predkladá obraz rodiny, v ktorom majú svoje pevné a nezastupiteľné miesto otec, mama i deti. Takáto rodina je výrazom Božieho zámeru a plánu. Novodobá Teória rodovej rovnosti to však označuje za prekonaný stereotyp. To znamená, že sme si zvykli, že rodina je iba toto. Je to vraj len naša obmedzená predstava. Vraj sú aj iné možnosti a sú rovnocenné. Žiaľ, vo viacerých krajinách dostala táto zvrátená teória aj právne zastrešenie. Dvaja muži, alebo dve ženy už dokonca nemajú problém osvojiť si cudzie dieťa a dosiahnuť i spoločenské uznanie, akoby boli skutočnou rodinou. Aj u nás sa stupňuje tlak na reálne nastolenie tejto praxe. Najnovšie sa cez tzv. Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv, pod rúškom ľudských práv a odstraňovania diskriminácie otvárajú dvere bezbrehej svojvôli, ktorá odporuje zdravému rozumu. Prvou a najzraniteľnejšou obeťou tejto teórie sú deti, naše deti. Dieťa sa už nechápe ako bezbranná ľudská bytosť, ktorá má právo na otca a mamu, ale je vnímané iba ako predmet neobmedzených a zvrátených práv či nárokov každého, kto po ňom zatúži. Toto je neľudské právo!
Dokedy sa budú vynakladať nemalé finančné prostriedky na podporu takýchto protispoločenských stratégií a ideológií? Musí sa nám to zdať čudné, lebo splnenie týchto záujmov neprispieva k riešeniu celospoločenských problémov, akými sú rozpad rodiny a demografická kríza, ale ich ešte viac prehlbuje. S obavou si kladiem otázku: Nemalo by sa všetko úsilie štátu a spoločnosti sústrediť na podporu skutočnej rodiny postavenej na manželstve muža a ženy? Veď iba zo zväzku muža a ženy povstane nový život. Ináč to nie je možné! Spoločnosť môže bezpochyby žiť a prežiť bez homosexuálnych párov a partnerstiev. Prestane sa však úspešne rozvíjať, ak sa ženy a muži neotvoria pre deti a ak rodičia nepreberú za to zodpovednosť počas celého svojho života (Kurt J. Heinz, nemecký kresťanský publicista).
Milí rodičia, otcovia a mamy! Deti sú pre vás darom i záväzkom, sú vašim najdôležitejším poslaním, dôležitejším než práca a kariéra. Vy máte prednostné a neodňateľné právo na ich výchovu. Vy vštepujete deťom úctu a cit pre pravé hodnoty už od útleho veku. Vôbec sa nečudujem, že sa ako veriaci kresťanskí rodičia búrite proti takej forme výchovy, ktorá je odtrhnutá od mravných zásad a v podstate už v útlom veku detskej nevinnosti je prípravou na pôžitkárstvo, neviazanosť, neresti a hriech (por. Familiaris consortio 37). Tzv. scitlivovanie detí, aby si tak samé mohli vyskúšať a určiť svoj rod, je zločinom na deťoch. Varoval pred tým aj Svätý otec František: Nemôžeme dopustiť, aby sa z detí stávali pokusné králiky! (príhovor k delegácii Medzinárodného katolíckeho výboru pre deti, Rím 11. apríla 2014). Skutočne, cieľom výchovy je niečo iné – je to budovanie čností v živote človeka. Sám Ježiš volá všetkých, mužov i ženy, chce ich vychovávať k čistote a čnosti ovládania sa, aby sa z nás nestali egoisti a otroci vlastného tela.
Zoči-voči týmto ohrozeniam chcem upriamiť vašu pozornosť na blížiace sa referendum o ochrane manželstva a rodiny. Je to chvályhodná iniciatíva. Chce potvrdiť súčasný právny stav a zastaviť silný tlak tých, ktorí chcú zaviesť spomínané „nové ľudské práva“. V skutočnosti by to znamenalo vydať naše deti napospas sociálnym experimentom. Dobre sa preto oboznámte s obsahom tohto všeľudového hlasovania. Aktívne pomáhajte, aby sa o ňom dozvedeli a správne ho chápali čím viacerí vo vašom meste či vo vašej obci. Ohlasovať pravdu je služba lásky. Treba to robiť tým horlivejšie, čím viac sa zamlčuje alebo deformuje. S bolesťou pozorujem, ako niektoré mienkotvorné médiá bagatelizujú túto tému a pripisujú Cirkvi úmysel ovládať ľudí svoju doktrínou. Model rodiny, ktorú tvoria otec, mama a deti, tu však bol a fungoval už od počiatku, oveľa skôr ako Kristus založil svoju Cirkev.
Drahí bratia a sestry, Boh si chráni a miluje rodinu muža a ženy, veď práve do takejto rodiny sa narodil a stal sa človekom. Prajem vám, aby tie vaše rodiny boli silné, zdravé a súdržné, a aby sa neustále posväcovali v Božej milosti. Kiežby všetky deti na celom Slovensku mohli raz po rokoch vďačne povedať: Ďakujem Ti, Pane, za dobrých rodičov! Ďakujem Ti, Bože, za otca a mamu!
Všetkých Vás zverujem do starostlivej ochrany Panny Márie a pre celý nastávajúci rok vyprosujem Božiu pomoc a požehnanie. Nech vás žehná Všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý.
Na sviatok Svätej rodiny 28. decembra 2014
Mons. Bernard Bober arcibiskup – metropolita