S Ježišom som sa po prvýkrát stretol ako pätnásťročný. „Krista som akceptoval“ ako tínedžer a žil som kresťanským životom ako najlepšie som vedel. A bolo to skvelé. Ako evanjelický protestant som bol nadšený. Nikdy som katolicizmus nezavrhol, no nevedel som o ňom veľa, a aj to, čo som vedel, pochádzalo, žiaľbohu, z veľmi biednych zdrojov – od katolíkov, ktorí však sami o svojej viere veľa nevedeli.
Neboli to dobrí katolíci.
Keď sa ma však evanjelický pastor, a dobrý priateľ, spýtal „Čo je dôležitejšie, Biblia či tradícia?“ , zmiatol ma.
Hľadanie odpovede na túto otázku ma priviedlo k tomu, že som si začal čítať o katolicizme. Dopustil som sa osudnej chyby a Katolícku cirkev som začal považovať za „férovú“ až neskôr. Bola to chyba, ktorú známy konvertita G.K. Chesterton nazýva prvým krokom ku konverzii.
Ak „férové stanovisko“ voči Cirkvi bolo mojím prvým krokom, potom čítanie diel prvých Cirkevných otcov musím zaradiť niekam medzi záverečné.
Raz som si tiež čítal z týchto prvotných Cirkevných prameňov hneď po Novom zákone, keď som si odrazu uvedomil, že som plne presvedčený o absolútnej a jedinej pravej pravde, ktorú hlása Katolícka cirkev. Boli to Cirkevní otcovia a, menovite jeden z všeobsiahlych citátov, ktorý ma presvedčil o tom, že sa mám stať katolíkom.
Svätý Ignác, biskup z Antiochie
Sv. Ignác Antiochijský žil a tvoril približne od roku 35 do roku 107 AD (Anno Domini – roku Pána/nášho letopočtu; pozn. prekl.). Ignác bol, podľa všetkého, učeníkom sv. Jána apoštola. Áno, toho sv. Jána – autora mnohých dôležitých častí Nového zákona, vrátane jedného evanjelia a Knihy zjavenia. Toho sv. Jána, ktorému Ježiš na kríži zveril Máriu, svoju Matku. Presne toho sv. Jána.
Ignác bol jeho žiakom, a to, čo sa o Kristovi dozvedel, sa naučil od človeka, ktorý sám sedával Kristovi pri nohách a učil sa od Neho.
Písomnosti sv. Ignáca nie sú vôbec vyčerpávajúce a zložité, no ako som zistil, majú úžasnú hĺbku. Ignác písal mnohým cirkevným spoločenstvám väčšinou z väzenia, avšak s plnou vážnosťou riadne ustanoveného a vymenovaného biskupa Cirkvi. Jeho listy sa podobali na listy, ktoré čítame v Novom zákone – listy sv. apoštola Jána, sv. Petra alebo sv. Pavla. Ignác v nich, ako apoštolská autorita, povzbudzuje, napomína a poučuje veriacich.
Zistil som, že celkove je veľmi náročné čítať Cirkevných otcov bez toho, aby som poznal skutočnú realitu o Katolíckej cirkvi. V liste Filadelfským veriacim, ktorý napísal sv. Ignác, som objavil taký jednoduchý a presvedčivý citát, že mi neostávalo nič iné, iba súhlasiť a svedčiť o pravde, autorite a nádhere Katolíckej cirkvi.
Tu je citát, ktorý ma presvedčil, aby som sa stal katolíkom:
Ignác píše,
„Bratia, neschádzajte na bludné cesty; ak sa niekto pridá k tomu, kto vyvoláva rozdelenie a rozkol, ten nepríde do Božieho kráľovstva. Ak niekto učí inak, ten nesúhlasí s Umučením. Dávajte si pozor a slávte jednu Eucharistiu. Je jedno Telo nášho Pána Ježiša Krista a jeden kalich jeho Krvi, ktoré nás spájajú v jedno. Jeden je oltár a jeden celok tvorí biskup s kňazmi a diakonmi, mojimi spoluslužobníkmi. Čokoľvek teda robíte, konajte podľa Božej vôle.“
Už chápete prečo je Ignác taký absolútne presvedčivý?
Rozkol a odpadlíctvo
Rovnako ako sv. Pavol pred ním, adresuje aj sv. Ignác s plnou právomocou antiochijského biskupa svoje listy tým, ktorí odpadli od Cirkvi, založenej Kristom. Každý, hovorí Ignác, kto učí inak, to jest proti náuke Ignáca a ostatných riadne ustanovených biskupov, „nesúhlasí s Umučením“, čo je priam alarmujúce.
Táto neuveriteľná ukážka biskupovej autority mi úplne objasnila jednu vec: biskupi prvotnej Cirkvi dostali právomoc takto konať od samotného Krista. Ba čo viac, k sv. prijímaniu nesmel pristupovať nikto, kto sa pustil vlastnou cestou a nesúhlasil s učením Cirkvi – toto Ignác jednoznačne a čo najprísnejšie odsudzoval. Na kresťanov, ktorí sa odlúčili od prvotnej Cirkvi, sa hľadelo ako na tých, ktorí „nesúhlasia“ s Kristom a s autoritou, ktorú dosadil On sám na svoje miesto.
Toto mi bolo jasné.
Eucharistia je Telo a Krv Krista
Sv. Ignác ďalej jasne hovorí o Eucharistii, ako o „jednom Tele nášho Pána“ a o „jednom kalichu Jeho Krvi“.
Toto sa nedá nesprávne pochopiť.
Ako veľa iných Cirkevných otcov – a v tomto sa jednomyseľne zhodujú - píše Ignác o tom, čo katolíci teologicky nazývajú „reálna prítomnosť“. To jest, že Ježiš je skutočne a zázračne prítomný v svätom prijímaní, na rozdiel od evanjelikov, ktorí sú presvedčení (aj ja som vtedy bol) len o symbolickej povahe prijímania.
Ježiš je naozaj tam; úkon premenenia nie je iba symbolický.
Inými slovami, je tu iné – katolícke učenie; učenie, ktorému rozumieme, jasné ako deň, a to už od samých počiatkov kresťanstva.
Jeden biskup
Písal som o tom, ako sa môj obraz prvotnej Cirkvi odvíjal od niečoho, čo som si prečítal v úžasných Skutkoch apoštolov. Myslel som si, a aj nás to tak učili, že prvotná Cirkev bola voľným zoskupením „domácich cirkví“, v ktorých sa kresťania spolu stretávali, študovali Bibliu a budovali spoločenstvo. Pri čítaní prvých Cirkevných otcov som zistil, že prví kresťania hneď po apoštoloch, sa v mnohom výrazne odlišovali.
Prvotná cirkev mala hierarchickú štruktúru, a tu, v Ignácovom liste cirkevnému spoločenstvu vo Filadelfii máme ďalší, nad slnko jasnejší príklad. Ignác píše, že ako kresťania sa musíme zjednotiť pod vedením hierarchickej štruktúry, ktorú nám v konečnom dôsledku určil Kristus.
Aj obraz, ktorý nám v tejto súvislosti vykresľuje, je veľmi pôsobivý: Tak, ako je iba jedna Eucharistia – čiže Telo a Krv Krista – ako je iba jedna obeta, je aj jeden biskup a pod ním sú riadne ustanovení a vymenovaní učitelia a pomocníci. Pod vedením biskupa sa musíme zjednotiť, ako sme zjednotení aj v Kristovi. Alebo – skrze Krista sa zjednocujeme s biskupom.
Neuveriteľné.
Ešte o tom nie ste presvedčení? Pokračujte v čítaní!
Sv. Ignác Antiochijský bol pre mňa stelesnením presvedčenia.
Bol učeníkom sv. Jána a bol proti tomu, aby každý išiel svojou vlastnou cestou, mimo hierarchie Cirkvi, ktorú založil Kristus. Hovoril aj o dôležitosti podriadenia sa autorite biskupa a o tom, ako to všetko poukazuje na nádheru Eucharistie a na Kristovu obetu, ktorú raz navždy podstúpil za všetkých.
Ježiš je naozaj podstatne prítomný vo svätom prijímaní.
Ak však o tom nie ste presvedčení, ako zvykli hovorievať v Reading Rainbow, neuisťujte sa o tom nasilu. (Reading Rainbow bol americký detský vzdelávací seriál; pozn. prekl.)
Čítajte.
Ak si do Google zadáte vyhľadávanie „prví Cirkevní otcovia“, objaví sa vám asi tucet linkov na online čítanie. Alebo si pozháňajte knižný preklad. Ja som si napríklad kúpil celú kolekciu Cirkevných otcov na eBooku za 2 doláre.
Čítajte.
Ako evanjelik, a navyše ako univerzitný odborník na dejiny, som absolútne ignoroval Cirkevných otcov. Na prvotnú Cirkev som mal veľmi zúžený pohľad, pretože som si prečítal niečo zo Skutkov apoštolov a len niektoré vybrané „pochúťky“ z apoštolských listov. Ignoroval som koncepciu postupnej hierarchickej štruktúry Cirkvi, o ktorej jasne píše sv. Ignác vo svojich spisoch, ako aj jeho úplne jasnú, zrozumiteľnú reč a presvedčenie o Eucharistii.
Všetko toto mi uniklo, pretože som nečítal.
Akonáhle som začal čítať, objavil som, čo o tomto všetkom písali Cirkevní otcovia ako bol aj Ignác, a to ma presvedčilo. Presvedčil som sa, že Kristus založil hierarchicky štruktúrovanú Cirkev, ktorá pretrvá do konca časov. Presvedčil som sa aj o katolíckej náuke reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii, pretože tam skutočne je, presne ako tvrdil už Ignác Antiochijský, a ako toto učenie pretrváva už dvetisíc rokov.
Napriek tomu, že som skúmal alternatívy aj v anglikánskej a ortodoxných cirkvách, presvedčil som sa, že učenie Cirkevných otcov sa najvernejšie a najkrajšie odzrkadľuje v Katolíckej cirkvi.