- Pápež František spôsobil rozdelenie Cirkvi svojou heterodoxnou praxou a učením.
- Jeho prístup k manželstvu a homosexualite podkopáva tradičnú katolícku náuku.
- Nový pápež musí obnoviť jednotu Cirkvi a dodržiavať ortodoxné učenie.
- Františkov marxistický prístup ohrozuje doktrínu a stabilitu Cirkvi.
Švajčiarsky kňaz a bývalý generálny vikár diecézy Chur povedal, že pápež František počas svojho pôsobenia používal “marxistické učenie” a zdôraznil, že budúci pápež musí zjednotiť rozdelenú Cirkev.
Páter Martin Grichting v článku pre denník Neue Züricher Zeitung (NZZ) uviedol, že František spôsobil rozdelenie v Cirkvi tým, že sa pokúsil o “zmeny v učení viery” použitím marxistickej taktiky.
Otec Grichting povedal, že František je “protikladom svojich predchodcov,” pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI, ktorí sa snažili prekonať rozdelenie a interpretovať Druhý vatikánsky koncil hermeneutikou kontinuity.
Svojou heterodoxnosťou si František “znepriatelil významné časti Cirkvi, napríklad vo východnej Európe, USA a Afrike,” napísal kňaz.
“Samozrejme, ako jezuita bol dostatočne prezieravý na to, aby platnú náuku jednoducho nepremenil na jej opak,” pokračoval. “To by viedlo k otvorenej schizme.”
Zmena Cirkvi prostredníctvom heterodoxnej ‘pastoračnej praxe’
“František stál pred dilemou, že musí rešpektovať učenie Cirkvi a zároveň ho chce prispôsobiť očakávaniam postkresťanského Západu,” povedal páter Grichting.
“V tomto ohľade si zvolil prístup, ktorý v priebehu svojho pontifikátu ukázal jasný vzor: vo svojom vianočnom príhovore ku Kúrii v roku 2019 zdôraznil, že nejde o ‘obsadzovanie priestorov,’ ale o ‘iniciovanie procesov.”
“V tomto zmysle vždy zdôrazňoval prevládajúcu náuku na jednej strane. Napríklad v liste ‘Amoris laetitia’ z roku 2016 potvrdil nerozlučiteľnosť manželstva. Zároveň však František inicioval opačnú pastoračnú prax, v ktorej sa po ‘pastoračnom rozlišovaní’ veriacim žijúcim v mimomanželských partnerstvách povoľuje prijímať Eucharistiu ‘v individuálnych prípadoch’”
“Odvtedy nerozlučiteľnosť manželstva naďalej platí v teórii, ale podkopáva ju opačná prax,” uzavrel páter Grichting.
Švajčiarsky kňaz vyložil, ako František použil rovnaký prístup v prípade homosexuality a “ženských svätení.”
“V ‘Amoris laetitia’ bolo tiež zdôraznené, že neexistuje ‘žiadny základ pre rozlišovanie medzi homosexuálnymi vzťahmi a Božím’plánom pre manželstvo a rodinu, a to ani v širšom zmysle.’”
V roku 2023 však František schválil Fiducia supplicans, ktorá “napriek tomu povoľuje [homosexuálne] požehnanie.”
“Tým sa tiež začala prax, ktorá je v rozpore s učením Cirkvi,” povedal páter Grichting. “Podľa rovnakého vzoru František zachoval nemožnosť vysväcovania žien za kňazky, čo Ján Pavol II. vyhlásil za definitívne záväzné,” pripomenul švajčiarsky kňaz.
“V januári 2025 však František vymenoval ženu za ‘prefektku’ rímskeho dikastéria.”
“Podľa doktríny potvrdenej Druhým vatikánskym koncilom je však výkon cirkevnej moci, ako je tá spojená s úradom prefekta kúrie, podmienený tým, že držiteľ úradu bol vysvätený za kňaza alebo biskupa,” pokračoval páter Grichting.
“Aj v tomto prípade sa na praktickej úrovni začal ‘proces’, ktorý je v rozpore s učením Cirkvi.”
Páter Grichting zhrnul Františkov’ prístup k zavádzaniu heterodoxie:
Dôraz na tradičnú ortodoxiu so súčasným zavedením praxe namierenej proti nej bol v závislosti od témy zdôvodnený potrebou pastoračnej obozretnosti (manželstvo, homosexualita) alebo túžbou dosiahnuť posvätenie Cirkvi (otázka žien’, “synodalita”). Vždy však išlo o snahu iniciovať proces zmeny cirkevnej náuky.
Pápež František použil marxistickú príručku
“František k takémuto prístupu vyzval už v roku 2013 v apoštolskej exhortácii ‘Evangelii gaudium’ s podtitulom ‘Skutočnosť je dôležitejšia ako idea,’” uviedol páter Grichting. “Táto pseudofilozofická téza nebola ničím iným ako prekladom marxistickej doktríny o báze (realite) a nadstavbe (idei).”
“Marx a Engels’ ‘Komunistický manifest’ z roku 1848 uvádzajú:
Vyžaduje si to hlboký vhľad, aby sme si uvedomili, že s podmienkami života ľudí’s ich spoločenskými vzťahmi, s ich spoločenskou existenciou sa menia aj ich predstavy, názory a pojmy, jedným slovom, ich vedomie? Čo iné dokazujú dejiny ideí než to, že duchovná produkcia sa premieňa s materiálnou produkciou?"”
Otec Grichting prirovnal Františkov’prístup k Karlovi Marxovi a Friedrichovi Engelsovi: “V tomto zmysle by sa teraz mala vytvoriť nová základňa tým, že sa začne prax, ktorá je v rozpore s doktrínou.”
“Časom by potom táto zmenená základňa mala viesť k zmene nadstavby cirkevnej doktríny.”
“Je však otázne, či sa to podarí,”dodal.
“Marxistický model zlyhal, pretože je mimo reality. A tam, kde sa mu podarilo dočasne prežiť, to bolo možné len vďaka použitiu sily, čo nie je dobrá referencia.”
Nový pápež musí Cirkev opäť zjednotiť
Otec Grichting vyslovil názor, že univerzálna Cirkev “sa voči tomuto prístupu [pápeža Františka’] ukázala byť do značnej miery odolná.”
“Biskupi pripomenuli Jána Pavla II, ktorý v roku 1984 vyhlásil: ‘To, čo je pastoračné, nie je v rozpore s učením, ani pastoračná činnosť sa nemôže odtrhnúť od obsahu viery, z ktorej čerpá svoju podstatu a skutočnú silu.’”
“V záujme jednoty Cirkvi bolo rozumné, aby biskupi neochvejne zotrvali na línii cirkevného učenia a inak mlčali, aj keď to nechávalo kňazov a veriacich osamotených,” pokračoval. “Tento prístup však nedokázal zabrániť koexistencii ortodoxného učenia a protikladnej praxe, najmä v niektorých častiach Európy.”
“Nový pápež bude musieť čeliť vzniknutej anglikanizácii či balkanizácii univerzálnej Cirkvi. V opačnom prípade hrozí rozkol, pretože jednota Cirkvi nie je založená len na jej štruktúre, ale aj na jej doktríne, s ktorou musí súhlasiť aj cirkevná’prax.”
“Pri svojej herkulovskej úlohe zjednotiť rozdelenú Cirkev by bolo dobré, keby sa nový hlavný pastier inšpiroval nie Karlom Marxom, ale [svätým] Vincentom z Lérins,” uzavrel páter Grichting.