Som katolíkom, pretože katolicizmus je pravdivý.
To nie je iba čiastočná pravda.
Nie je to nejaká pravda zmiešaná s omylom; Ak by som to nechcel, tak by som tu rozhodne nebol. Som katolíkom, pretože Cirkev je jediné miesto, kde nájdeš plnosť Pravdy. Katolíkom som sa stal kvôli Pravde a bude to pre Pravdu, keď zomriem ako katolík.
Na začiatku môjho obrátenia som urobil jedinú logickú vec pre niekoho, kto si myslí, že Boh k nemu môže hovoriť: „Staň sa katolíkom”. Napísal som si zoznam všetkého, o čom som si myslel, že to nie je pravda o Cirkvi. Vymenoval som všetky učenia, s ktorými som nesúhlasil. Potom som začal pracovať. Začal som počúvať skutočné argumenty pre tieto učenia a skutočné argumenty proti nim. Vážil som všetko, čo nebolo v rovnováhe.
A to, čo som zistil, bolo, že za radom som vyškrtával položky zo zoznamu.
Nechcel som sa stať katolíkom kvôli nejakému pocitu. Nechcel som sa stať katolíkom kvôli nejakému úniku pred niečím. Stal by som sa katolíkom len vtedy, ak by som bol presvedčený, že to všetko, čo učí, bolo pravdivé. To bola jediná vec, ktorá bola pre mňa dôležitá: Je to pravda?
Takmer som sa tam dostal. Prišiel bod, keď som vyriešil väčšinu, ale nie všetky moje pochybnosti spojené s tým, čo Cirkev vyučovala. Stále som nebol presvedčený o antikoncepcii. Stále som nebol presvedčený o Márii. Stále som nebol presvedčený o odmietnutí sola scriptura.
Ale jednu vec, ktorú som vyriešil, bola právomoc Cirkvi, aby tieto veci učila. Vedel som, že Cirkev je od niekdajších chybných učení chránená Duchom Svätým. Preto som si povedal: No ak Katolícka cirkev nemôže učiť žiadnu doktrínu, ktorá je falošná, potom všetky zostávajúce problémy, ktoré mám, sú moje vlastné chyby a nie chyby Cirkvi.
To bol pre mňa kľúčový moment: uvedomenie si, že nie som rozhodcom Pravdy. Cirkev je smerovaná Duchom Svätým. Nie som učiteľ Cirkvi; Cirkev ma učí.
To je dôvod, prečo som katolík a navždy budem katolíkom. Ak pôjdem kdekoľvek inde, zostanem len s mojou vlastným rozumom. A len s vlastným rozumom sa nepohnem. Za 46 rokov som sa o sebe naučil hlavne to, že len so svojím rozumom to nedokážem.
C.S. Lewis to takto hovorí v knihe Mere Christianity ["Iba kresťanstvo"]:
Predovšetkým sa musíte pýtať, ktoré dvere sú tie pravé; Nie tie, ktoré vám najlepšie vyhovujú kvôli farbe alebo obloženiu. Jednoducho a jasne povedané, nikdy by nemala nastať otázka: „Mám rád túto službu?“ ale skôr: „Sú tieto doktríny pravdivé: Je tam svätosť? Priťahuje ma k tomu moje svedomie?“
Peter Kreeft, ktorý komentoval Lewisa, musel povedať:
Teraz to znie veľmi jednoducho. Ale je to zásadná otázka, ktorú si musíte položiť pri každom čestnom rozhodnutí. Je len jeden dôvod čestne veriť všetkému: pretože je to pravda. Ak si myslíte, že to nie je inak, poďme to vyriešiť ešte predtým, než urobíme niečo iné.
Ich dôvody sú mojimi dôvodmi ale čo povedia ostatní?
Ľudia prestávajú byť katolíkmi z rôznych dôvodov. Niektorí ľudia opúšťajú Cirkev, pretože kňaz povedal niečo, čo sa im nepáčilo, alebo s nimi zaobchádzal nejakým spôsobom, ktorý im bol nepríjemný.
Niektorí ľudia dokonca opúšťajú Cirkev, pretože už nie je dobré umenie (resp. nedostatok umenia).
Pre mňa je to ale nezmysel. Viete čo? Želám si, aby žiadny kňaz nikdy nepovedal nič vážne. Želám si, aby všetci katolícki umelci boli ako Michelangelo a každá katolícka farnosť vyzerala ako katedrála Chartres. Ale čo očakávate, že nájdete, keď opustíte Cirkev? Existuje nejaké náboženstvo tam, kde sú duchovní všetci svätí a žiadna z budov nie je škaredá? Prosím. Ak opúšťate Cirkev kvôli tomu, zistíte, že je to všetko rovnaké aj vonku.
Ale to, čo nájdete mimo Cirkvi je, že existuje veľa omylov a oveľa menej pravdy. To je tá istá vec, ktorú zaručene nájdeš mimo Cirkvi. Odíďte, ak si to prajete, ale ja s vami nepôjdem.
Keď som sa stal katolíkom, celý rok som sa akoby vznášal.
A potom mi ten pocit Boh vzal.
Roky, odkedy som sa stala katolíkom, patrili medzi tie najhoršie v mojom živote. Stratil som štyri rôzne pracovné miesta. Trpím depresiou, nevidím koniec toho všetkého, ako sa len snažím dovidieť. Idem na omšu, idem na adoráciu, ale všetko je to len slabý odvar z toho ako som sa cítil predtým.
Kiežby som to mohol povedať inak, ale musím o tom povedať pravdu. Katolícka cirkev nesľubuje, že všetko bude jednoduché. Namiesto toho sľubuje kríž. Brat George Schommer, ktorý mal záverečnú homíliu pre moju triedu v roku, keď som sa stal katolíkom, povedal: „Budete skúšaní.“
A predsa som nikdy nebol pokúšaný odísť. Nikdy som nepovedal: „Vieš čo, bol som šťastnejší, keď som bol presbyteriánom, dovoľte mi, aby som sa tam vrátil.“ Ako keby som bol šťastný len preto, že som bol Presbyteriánom. Ako keby bol kresťanský život o našom šťastí alebo našich pocitoch.
Nie. Je to o Pravde. Je to len pravda, lebo Kristus je pravda a v ňom je naša spása.
To je dôležité. Keby bolo všetko o našich pocitoch, potom by nikto z nás nezostal. Brat Nevrlý hovorí niečo priemerné počas spovede, alebo katedrála farnosti Hlúpeho umenia (Silly Art) ide na nervy nášmu estetickému vnímaniu a smeruje inde - kde? Ku klamstvu? K nášmu vlastnému rozumu?
Nie. Tu som a s Božou milosťou tu zostávam bez ohľadu na to, či mi bude kríž odobraný alebo bude ešte viac tlačiť na moje rameno. Vzdal som sa všetkého, čo som kedy vedel, aby som nasledoval samotnú Pravdu. A ja sa jej nikdy neotočím chrbtom. Nikdy.