Pri čítaní rozličných príbehov z Ježišovho života v Novom zákone (ktorý zvykneme skrátene nazývať evanjeliami), veľmi rýchlo zistíme, že Ježišovmu učeniu a jeho verejnému pôsobeniu odporovalo veľa ľudí. Týchto ľudí Písmo často označuje za „náboženských vodcov“ alebo „učiteľov zákona“. Pri dôkladnejšom skúmaní zistíte, že títo učitelia sa delili na dve hlavné skupiny: farizejov a saducejov. Boli medzi nimi aj rozdiely. Najprv sa však pozrime, čo mali podobné, aby sme potom lepšie pochopili odlišnosti.
Podobnosti
Ako sme už uviedli, farizeji a saduceji boli náboženskými vodcami židovského národa za Ježišových čias. Je to dôležité, pretože väčšina židovského národa v tej dobe verila, že každý aspekt ich života ovládajú náboženské praktiky. Farizeji a saduceji preto mali veľkú moc a vplyv nielen nad náboženským životom židovského národa, ale aj nad jeho peniazmi, pracovnými návykmi, rodinným životom a podobne.
Ani farizeji, ani saduceji, neboli kňazmi. Nemali účasť na prevádzke chrámu, neprinášali obete, ani nemali na starosti iné náboženské povinnosti. Boli výlučne „znalcami zákona“, čiže odborníkmi na židovské Písma (Starý zákon). Ich znalectvo však v skutočnosti presahovalo aj rámec Písma. Určovali interpretáciu samotných zákonov a často k nim aj niečo pridali. Z Desatora napríklad jasne vyplývalo, že ľudia by nemali v sobotu (sabat) pracovať. Čo však v skutočnosti znamenalo „pracovať“? Prestúpil som Boží zákon, keď som si v sobotu niečo kúpil? Bola to obchodná transakcia, a tým pádom práca? A bolo podobne prestúpením Božieho zákona keď som v sobotu sadil niečo v záhrade? Išlo o obrábanie pôdy?
Farizeji a saduceji považovali na základe takýchto situácií za svoju „prácu“ vytvárať ďalšie stovky mimoriadnych usmernení, pripomienok, výhrad a ustanovení, založených na ich interpretácii Božieho zákona. Ani tieto dve skupiny sa však samozrejme nezhodli na všetkom, ako sa majú Písma interpretovať.
Odlišnosti
Hlavným rozdielom medzi nimi bol ich odlišný názor na nadprirodzené aspekty ich náboženstva. Jednoducho povedané – farizeji verili v nadprirodzený život – anjelov, zlých duchov, nebo, peklo a podobne – a saduceji neverili. Saduceji boli v praktizovaní viery oveľa svetskejší. Popierali aj vzkriesenie z mŕtvych (pozri Mt 22, 23). Popierali v podstate každú zmienku o živote po smrti, čo znamená, že odmietali aj koncepciu večnej blaženosti alebo večného zatratenia; verili že tento život je všetko. Saduceji si robili posmech aj z duchovných bytostí, ako sú anjeli, zlí duchovia (Sk 23, 8). Farizeji zas kládli väčší dôraz na zbožnosť. Brali Písmo Starého zákona doslovne, čo znamená, že verili v anjelov a iné duchovné bytosti a úplne sa spoliehali na prísľub posmrtného života pre vyvolený Boží ľud.
Ďalším veľkým rozdielom medzi farizejmi a saducejmi bol rozdiel v spoločenskom postavení. Väčšina saducejov boli aristokrati. Pochádzali z urodzených rodín, s dobrým prepojením na politiku vtedajšej doby. V modernej terminológii by sme ich nazvali „starí zazobanci“. Mali preto aj výborné styky s vládnucou vrstvou Rimanov a podiel na politickej moci. Farizeji zas mali bližšie k obyčajným ľuďom židovskej kultúry. Boli typickými obchodníkmi alebo majiteľmi obchodov, ktorí boli dostatočne bohatí na to, aby sa mohli venovať štúdiu a interpretácii Písem – inými slovami „novozbohatlíci“. Kdekoľvek sa saduceji oháňali svojou politickou mocou a svojimi konexiami s Rímom, tam mali farizeji veľkú moc pre svoj vplyv na masy ľudí v Jeruzaleme a okolí.
(pozn. Tu sa dozviete viac o farizejoch a ich úlohe v evanjeliách)
Aj napriek týmto rozdielom však farizeji a saduceji neváhali spojiť svoje sily proti niekomu, koho vnímali ako spoločnú hrozbu – proti Ježišovi Kristovi. A obidve skupiny napokon dotlačili Rimanov i ľud k poprave Ježiša – k Ukrižovaniu.