Svedectvo profesora Hikoku Vanamuriho, ktorý prežil zhodenie atómovej bomby na Hirošimu 6. augusta 1945.
Bývalý profesor filozofie na University of Tokyo, Hikoka Vanamuri, poskytol počas svojej púte do Fatimy interview. Povedal: "Do Japonska sa už nikdy nevrátim. Po rokoch štúdia a meditácií som pochopil, že život v dusnej atmosfére budhu je len zatrpknutým historickým dedičstvom bezohľadného pohanstva.
Konvertoval som ku katolicizmu. Rozhodol som sa tak po explózii atómovej bomby v Hirošime, kde som bol kvôli historickému výskumu. V čase explózie bomby som bol v knižnici. Študoval som knihu o Portugalsku a práve v tej chvíli mi zrak padol na obraz Panny Márie Fatimskej. Mal som dojem, akoby sa obraz pohol, ako by mi Panna Mária chcela niečo povedať. Vtom ma zalialo oslepujúce svetlo a veľmi mi zranilo oči. Bol som vydesený. Práve sa začala nesmierna katastrofa obludných rozmerov. Obloha potemnela a mesto pokryl oblak hnedého prachu. Horela knižnica. Horeli muži. Horeli deti. Samotný vzduch horel. Ja som však nemal na tele ani najmenší škrabanec. Stal sa evidentne zázrak, ktorý dodnes nedokážem vysvetliť.
Otázka znie: dá sa zázrak vôbec nejako vysvetliť? Nedokázal som o tom ani premýšľať. Videl som len obraz Panny Márie Fatimskej nad plameňmi, nad týmto hrozným barbarským skutkom, ktorý urobil človek. Nepochybujem, že som bol zachránený, aby som svedčil o Panne Márii celému svetu. O 15 dní neskôr som navštívil priateľa, Dr. Keiu Mujnuriho, ktorý aj rontgenom môjho celého tela dokázal, že som nebol zranený, ani popálený. Bariéra mystéria padla; začal som veriť v nádheru lásky. Učil som sa Katechizmus, no v srdci som mal neustále Jej obraz, sladkú pieseň Fatimy. Chcel som vyznávať Pána, ale chcel som to robiť skrze jeho Presvätú Matku Máriu (zdroj: nelcuoredimaria).